Dávid študuje vo Švédsku: Na internáte máme umývačky riadu, profesorov oslovujeme krstným menom (ROZHOVOR)

  • To, že školstvo na Slovensku nie je úplne ideálne, vedia pravdepodobne všetci
  • Dávid, ktorý študuje vo Švédsku tvrdí, že prístup profesorov je so Slovenskom neporovnateľný
Dávid Kančo
Archív Dávid Kančo
  • To, že školstvo na Slovensku nie je úplne ideálne, vedia pravdepodobne všetci
  • Dávid, ktorý študuje vo Švédsku tvrdí, že prístup profesorov je so Slovenskom neporovnateľný

Dávid vyštudoval bakalársky stupeň v odbore masmédií v Trnave. Pri magisterskom stupni zvolil iný odbor aj miesto štúdia. Rozhodol sa navštevovať školu vo Švédsku, po dokončení ktorej sa plánuje vrátiť späť domov. Nadobudnuté informácie by totiž rád využil práve v zamestnaní na Slovensku.

  • Ako vyzerajú internáty vo Švédsku
  • Ako prebieha vyučovanie
  • Čo si myslia cudzinci o Slovákoch
  • Či sa hoaxy o korone šíria aj vo Švédsku

Dávid, na akej škole študuješ?

Študujem vo Švédsku, konkrétne v meste Jönköping. Fakultu vzdelania komunikácie a môj odbor sa konkrétne volá sustainable communication, teda udržateľná komunikácia. Je veľmi mladý a otvorený je druhý rok. Minulý rok mal spomínaný odbor iba 7 ľudí, dnes nás je už približne 30. V súvislosti s počtom študentov sa mi spája zábavná príhodná s jedným chalaniskom v triede.

My, ako prijatí študenti, sme sedeli v triede, keď tam zrazu vtrhol niekto cudzí. Bol to Holanďan, otočil sa na profesorku a spýtal sa jej, či sa ku nám môže pripojiť ako nový spolužiak. Učiteľka s nechápavým pohľadom iba odpovedala – no nie, nemôžete sa pripojiť. My sme totiž všetci absolvovali nejaký prijímací proces a on si len sadol ku nám s prosbou, že chce s nami študovať. Vraj už si zaplatil aj ubytovanie. Žiaľ, zbytočne.

Takže vtipné príhody hneď od začiatku. Čo ťa na Švédsku lákalo?

Ak mám byť úprimný, lákal ma odbor, ktorý študujem. Nie krajina ako taká. Švédsko je nepochybne nádherné, no školu som si vybral po rozhovore s kamarátom. Ten mi poradil, že práve v tejto krajine majú veľmi dobré školy. Tak som neváhal a pustil som sa do hľadania odboru, o ktorý som mal záujem.

Overil som si, či je tam školstvo skutočne zadarmo a keď som videl že áno, povedal som si, že idem do toho. Aj napriek tomu, že štúdium ako také je zadarmo, ľudia tu dosť investujú do ubytovania.

Dávid
zdroj: Archív Dávida Kanča

Aký zásadný rozdiel vidíš medzi slovenskou školou a tou, na ktorej momentálne študuješ?

Prax. Veľa praxe. Nevravím len o doplnkovej praxi, ale aj o vyučovaní, ktoré sa snaží byť viac praktické ako teoretické. Samozrejme, ani tu sa učeniu teórie nevyhnete, je to asi nutné. Na to aby ste sa vedeli orientovať v praxi, potrebujete teoretické zručnosti. K tomu netreba hovoriť viac. Skôr narážam na to, že praktických cvičení je tu naozaj veľmi veľa. Obsahom prvých esejí, ktoré nám zadali, bolo venovanie pozornosti problému, ktorý súvisí s udržateľnosťou a sociálnym aspektom udržateľnosti. Nevyzeralo to teda ako esej tu u nás, kde často kopírujeme už existujúce texty.

My sme reálne museli vymyslieť niečo svoje. Riešili sme teda vyhorený utečenecký tábor v Grécku. Prišli sme s jeho udržateľnejším návrhom. Takým, ktorý by vytváral zelenšie miesto. Nie len pre ľudí, ktorí sú súčasťou tábora, ale aj pre prírodu. Toto je len malá ukážka toho, aké zadania približne dostávame.

Priestory školy
zdroj: Archív Dávid Kančo

Čo okrem praxe vnímaš ako ďalší rozdiel?

Technika a prístup učiteľov. Čo sa techniky týka, každá trieda je vybavená webkou. Je úplne vzadu v triede a je upriamená na tabuľu a prednášajúceho. Ktokoľvek, kto nie je fyzicky prítomný na prednáške, sa môže pripojiť a sledovať prednášku z pohodlia obývačky. Je to tak vymyslené najmä kvôli tomu, že vo Švédsku neexistuje pojem absencie. Nie je žiadne musíš, iba chceš.

Študenti školu navštevujú preto, že ich to zaujíma a preto, že vedia, že ich baví to, čo je obsahom prednášok. Zastávajú názor, že je kontraproduktívne vyhrážať sa študentom, že ak do školy 3-krát neprídu, vyhodia ich. Ide tu ale o mentalitu. Ak chcú Švédi naozaj vysokú školu navštevovať, tak ju navštevujú a venujú sa štúdiu. Neviem si predstaviť, že by na Slovensku študentom povedali, že absencie neexistujú. Asi by mal profesor prázdnu aulu.

Spomenul si aj prístup učiteľov. Aký teda je?

Úplne iný, ako u nás. Učitelia vo Švédsku sú viac open minded. Taktiež ich neoslovujeme titulmi ako pán profesor. Hovoríme im krstnými menami a tykáme im. Je jedno či má učiteľ 70 alebo 30. Tykanie je pochopiteľné, nakoľko v angličtine sa vykať ani nedá. Poukazujem ale na to, že ich oslovujeme krstným menom, čo vytvára omnoho priateľskejšiu atmosféru vo vzťahu medzi študentom a profesorom.

Celkovo, komunikácia z ich strany je úplne iná. Nakoľko som predtým študoval aj na Slovensku, viem si to porovnať. Keď som v Trnave písal profesorovi dlhú správu, pri ktorej mi tiekli kropaje potu po tvári, odpoveď z jeho strany bola veľmi strohá a dočkal som sa odpovede typu – ok. (smiech) Keď som ale podobnú správu napísal počas štúdia vo Švédsku, z odpovede bolo cítiť, že sa o môj problém učiteľ zaujíma a odpísal mi až po tom, ako sa nad tým zamyslel. Poskytol mi teda skutočne cennú radu, z ktorej bolo cítiť, že má úprimný záujem.

Vyžije tu obyčajný študent a dokáže platiť všetky náklady?

Veľmi to záleží od toho, aký príjem študent má. Je tu schopný mesačne si zarobiť viac ako pár stoviek. Potom je však nutné spomenúť aj to, že brigádu tu nie je ľahké nájsť tak rýchlo, ako si mnohí predstavujú. Ja konkrétne by som štúdium bez pomoci mojich rodičov neutiahol. Myslím si, že podobne to má aj väčšina ľudí, ktorí tu študujú.

Problémy s financiami teda študent vo Švédsku môže mať.

Silno pochybujem o tom, že niekto z mojich spolužiakov si všetko platí úplne sám. Najviac tu vrazíme do ubytovania. Ceny internátov sa tu totiž pohybujú od 300 do 600 €. Konkrétne na našej škole to nie je úplne správne vymyslené. Pred nástupom na univerzitu totiž osoba udeľuje záväzný súhlas, že nech mu je pridelený akýkoľvek druh internátu, ubytuje sa v ňom. To znamená, že ak by som dostal internát, ktorý je najdrahší, nemám na výber a musím tam ísť bývať. Samozrejme, berú do úvahy, z akej krajiny študent pochádza. Ak vidia, že osoba prichádza zo Slovenska, kde ak je minimálna mzda taká aká je, neumiestnia ťa na najdrahší internát.

Dávid Kančo
zdroj: Archív Dávid Kančo

Ako vyzerajú švédske internáty?

Základom je, že všetky izby sú osobitné. Na žiadnom z internátov nie sú spoločné izby. Keď spolužiakom hovorím, že na Slovensku som býval na izbe s kamarátmi a bola nás teda na izbe viac, pozerajú sa na mňa, akoby som prišiel z Ugandy. Konkrétne môj internát má spoločné sprchy aj kuchyňu. Tieto priestory zdieľam spolu s 10 ďalšími ľuďmi. Musím ale povedať, že kuchynka je obrovská a úplne nová.

Ako veľmi sa líši od tých slovenských?

Jej súčasťou sú 3 sporáky a 2 umývačky, čo sa na Slovensku len tak nevidí. K dispozícii sú však aj internáty, v ktorých je súčasťou izby aj sprcha, kuchynka a toaleta. Za tie sa však pripláca a cena sa pohybuje od 500 € a vyššie. Tam sú zväčša ubytovaní Švédi alebo Holanďania. Jednoducho ľudia z bohatších rodín a krajín. (smiech)

Čo si myslia ostatní o Slovákoch? Žijú v domnienke, že sme stále súčasťou Česko-Slovenska?

Nie. Toto nie je prípad Ameriky, kde po príchode do krajiny ľudia nemajú poňatie, čo je Slovensko a myslia si, že krajina je niekde pri Vietname. Samozrejme, preháňam a nemyslím to doslovne. Švédi ale vedia, kde Slovensko je a aj to, aká je naša základná história. Detailnejšie informácie o nás ale nemajú. To ale nemôžem tvrdiť ani ja o Švédsku. Keď som tam išiel, tiež so nepoznal celú ich históriu.

Musím ale uznať, že sa tam stále nájdu ľudia, ktorí ma prekvapia tým, aké množstvo informácií o našej krajine majú. Občas najmä negatívnych. O Kuciakovi a vražde s ním spojenej, vedia skoro všetci. Veľa ľudí sa ma však v poslednom období pýtalo na celoplošné testovanie. Niektorí boli úplne odpálení z toho, ako je možné otestovať celú krajinu. Musel som im teda vysvetľovať, že o celý národ sa určite nejednalo.

Študentka Aneta: Profesori nemajú problém ísť s nami na párty, na prestížnej škole na bifľovačky zabudni

Vedia aj o slovenskom kupovaní titulov?

Ak narážaš na Kollára a ďalších jemu podobných, tak nie. Chvalabohu, nie. Ak sa o tom hovorí, tak iba prostredníctvom mňa. (smiech) Ľudia vtedy nechápavo pozerajú a myslia si, že žartujem.

Je možné, že by si niekto titul kúpil aj vo Švédsku?

Určite nie. To je nemožné. Neviem si to ani predstaviť. Nevyznám sa síce úplne do ich politiky, ale aj napriek tomu si dovolím tvrdiť, že pochybujem o tom, že by k niečomu podobnému došlo v ich krajine. Ak by sa tak už predsa len stalo a prevalila by sa podobná kauza, niesli by za to zodpovednosť a odstúpili by. Nie sú tam nastavení rovnako ako niektorí slovenskí politici.

Okrem toho, že aktuálne celý svet tlačí na Švédov v tom, že zvolili v súvislosti s koronou nesprávny postup, tak neviem o nijakej kauze. Samotné Švédsko muselo nakoniec meniť kvôli pandémii ústavu. Doposiaľ v nej totiž mali zakotvené, že nemôžu obmedzovať práva občanov a preto bolo zdržiavanie sa doma prezentované iba formou odporúčaní. Po zmene ústavy už budú môcť zaviesť postup ako zvyšok sveta. Veta mali by ste zostať doma sa zmení na musíte zostať doma.

Univerzita
zdroj: Archív Dávid Kančo

Vráťme sa naspäť k tvojmu štúdiu. Nebolo ťažké zaradiť sa?

Nebolo. Aj napriek tomu, že môj prvý deň na škole začal dosť komicky. Meškal som totiž na hodinu a vletel som tam s 30-kilovým kufrom. Do reči som sa dal ale až s ľuďmi na internáte. V triede to bolo ťažšie, nakoľko v triede nie je príliš veľa času na nejaké dlhšie dialógy medzi spolužiakmi.

Nemáme tu rovnaký rozvrh ako na Slovensku. Vo Švédsku máme jeden kurz na jeden mesiac, ktorý máme približne dvakrát do týždňa. Kurz po mesiaci skončí a na rad príde nový predmet. Takto sa to obmieňa a na konci každého kurzu píšeme záverečnú esej. Teda niečo ako skúška. Je to akoby druh nejakých zápočtov, ak by sme to chceli aspoň približne prirovnať ku Slovensku. Aj tu však platí pravidlo troch pokusov. Ak to počas nich nedáš, máš smolu. Jeden Rumun si ako predmet zvolil švédčinu, ktorá bola formou ústnej skúšky. Môžeš hádať, ako to dopadlo.

Chceš ostať v zahraničí alebo sa po štúdiu vrátiš na Slovensko?

Ja by som sa chcel vrátiť. S týmto názorom som tam aj šiel. Chcel som vzdelanie a vedomosti, ktoré nadobudnem v zahraničí aplikovať v zamestnaní na Slovensku. Nemôžem ale s určitosťou tvrdiť, po akom čase by som sa domov vrátil. Ak sa mi naskytne pracovná možnosť v zahraničí, zotrvám nejaký čas tam. No určite by som sa neskôr vrátil domov.

Dávid
zdroj: Archív Dávida Kanča

Šíria sa aj vo Švédsku hoaxy súvisiace s koronou?

Vôbec. Obyvatelia Švédska majú veľmi vysokú dôveru v štátne orgány. To, čo uvedie ministerstvo zdravotníctva, je pre ľudí kľúčové a veria tomu. Za celý čas som nepočul ani jediného konšpirátora. Celkovo mám pocit, že tu je úplne iná mentalita. Nikto nepotrebuje kradnúť ani robiť nejaké väčšie rozbroje.

Čokoľvek obyvateľ tejto krajiny spraví sa registruje pod jeho osobné číslo. Ak spraví nejaký priestupok, je to automaticky vidieť v databáze. Všetkým je tu totiž pridelené identifikačné, osobnostné číslo, ktoré súvisí s tým, kde si ubytovaný, kde pracuješ aj akú školu navštevuješ. Jednoducho všetky osobné údaje a majú ťa preklepnutého. Ak by teda človek po príchode do krajiny uviedol, že býva u kamaráta na internáte, kde na izbe býva len jeden človek, vedia, že klameš. Musíš si potom nájsť niečo vlastné. Všetci sa s tým stotožňujú a podobné kroky rešpektujú. Toto je jednoducho Švédsko.

Švédsko je známe svojim ekologickejším prístupom. V čom vidíš hlavný rozdiel?

Na intráku máme približne aj 5 druhov smetných košov, ktoré sa delia na rôzne typy odpadu. Keď ideš vyniesť smeti, do veľkých kontajnerov, ktoré sú ukryté pod zemou, tak sú uzamknuté a otvoriť ich môžeš len s magnetickým čipom pre tú danú zónu. Na odpad sa používajú hrubé papierové vrecia a tie plastové sa využívajú len na vyhadzovanie plastov.

V obchodoch by si tiež plastové sáčky hľadala márne. Používajú sa totiž iba papierové vrecúška. Pri toľkom rozruchu okolo životného prostredia vo Švédsku by som ale čakal, že mesto bude trochu čistejšie. Nájdu sa však ale aj tu či už odpadky na pláži, alebo cigaretové ohorky po meste. Študentské asociácie tu preto často organizujú rôzne aktivity za účelom vyčistenia okolia a motivovania okoloidúcich k väčšej zodpovednosti ku svojmu okoliu.

Všetkým a všade vždy robíš bryndzové halušky. Ochutnali ich už aj vo Švédsku?

Zatiaľ nie. Mali sme robiť christmas goodbye party, na ktorej mal každý navariť svoje tradičné jedlo. Zrušili mi ale let a tak som musel ísť skôr domov. Najhoršie je, že bryndza sa tam nedá kúpiť. Možno niekde v Štokholme a odtiaľ som ja ďaleko. Ak si bryndzu neprinesiem zo Slovenska, možno spravím nejaké syrové.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech