Dĺž­ka našej DNA by dosiah­la 6x po Plu­to. Pre­čí­taj si 12 zau­jí­ma­vých fak­tov pre­po­je­ných s ves­mí­rom

vedelisteze.sk / 12. októbra 2016 / Zaujímavosti

Vieš, aký veľ­ký a zau­jí­ma­vý je ves­mír? Tých­to 12 fak­tov ti to pri­blí­ži o nie­čo viac.

1. Keby si roz­mo­tal celú DNA svoj­ho tela, dosiah­la by roz­pä­tie 54 miliárd kilo­met­rov. Po tej­to tra­se by si sa len k Plu­tu pre­šiel 6-krát tam a nas­päť.

2. Väč­ši­nu hmo­ty tvo­rí prázd­ny pries­tor. Ak by si ho vyňal úpl­ne z našich ató­mov, celá ľud­ská rasa by sa zmes­ti­la do koc­ky cuk­ru.

almost-all-of-ordinary-matter-999999999-of-it-is-empty-space-if-you-took-out-all-of-the-space-in-our-atoms-the-entire-human-race-all-7-billion-of-us-would-fit-into-the-volume-of-a-sugar-cubefoto: iflscience.com / Uwe Her­mann

3. Od váp­ni­ka v kos­tiach až po žele­zo v krvi – množ­stvo ató­mov malo svoj záro­dok v srd­ci explo­du­jú­cej hviez­dy už pred miliar­da­mi rokov.

4. Naše telo obsa­hu­je sku­toč­né pozos­tat­ky zo vzni­ku ves­mí­ru. Tak­mer všet­ky ató­my vodí­ka sa vyfor­mo­va­li počas takz­va­né­ho Veľ­ké­ho tres­ku.

in-fact-your-body-contains-cosmic-relics-from-the-creation-of-the-universe-almost-all-of-your-hydrogen-atoms-were-formed-in-the-big-bang-about-137-billion-years-agofoto: pixabay.com

5. Svet­lu nie­kto­rých hviezd trvá veľ­mi dlho, kým sa dosta­nú až k naším očiam. Pri pohľa­de na noč­nú oblo­hu tak v pod­sta­te hľa­díš do minu­los­ti.

6. Ľud­stvo zane­cha­lo svo­je prvé sto­py na Mesia­ci už pred 47 rok­mi. Ich odtlač­ky tam náj­deš nie­len teraz, ale aj o pár mili­ó­nov rokov neskôr. Spô­so­bu­je to pro­stre­die Mesia­ca, kto­ré nemá žiad­nu atmo­sfé­ru, tak­že sto­py neza­hla­dí vie­tor ani voda.

many-of-the-atoms-youre-made-of-from-the-calcium-in-your-bones-to-the-iron-in-your-blood-were-brewed-up-in-the-heart-of-an-exploding-star-billions-of-years-agofoto: cfa.harvard.edu

7. Ves­mír je až desi­vo tichý. Zvu­ko­vé vlny totiž potre­bu­jú neja­ký pros­trie­dok, kto­rým môžu pre­chá­dzať. Vo ves­mí­re sa toho nedoč­káš, je to tem­né a roz­ľah­lé váku­um.

8. Venu­ša je tro­chu zvlášt­na v tom, že jeden deň tu trvá viac ako rok. Deň sa na tej­to pla­né­te rov­ná 243 pozem­ským dňom, rok má pri­tom 224 pozem­ských dní. Záro­veň ide o jedi­nú pla­né­tu slneč­nej sústa­vy, kto­rá rotu­je oko­lo svo­jej osi v opač­nom sme­re.

9. Do obje­mu Sln­ka by si sa zmes­ti­lo až 1,3 mili­ó­na našich Zemí. Je tak veľ­ké, že tvo­rí až 99,86 % hmo­ty slneč­nej sústa­vy.

the-sun-makes-up-9986-of-the-mass-of-the-solar-system-its-so-big-that-you-could-squeeze-13-million-earths-inside-of-itfoto: astronomycentral.co.uk

10. V celom ves­mí­re je prav­de­po­dob­ne viac hviezd ako zrnie­čok pies­ku na Zemi.

11. Keď masív­na hviez­da explo­du­je, zosta­ne z nej takz­va­ná neut­ró­no­vá hviez­da. Táto jej podo­ba je tak hus­tá, že len čajo­vá lyžič­ka jej hmo­ty by váži­la viac ako Mount Eve­rest.

there-might-be-as-many-as-three-sextillion-stars-in-the-universe-thats-3-followed-by-23-zeros-or-300000000000000000000000-thats-more-than-all-of-the-grains-of-sand-on-earthimg: flickr.com / Cap­tu­re Que­en

12. Pozo­ro­va­teľ­ná hmo­ta, čiže hviez­dy ale­bo pla­né­ty, tvo­rí len 5 % ves­mí­ru. Tých zvyš­ných 95 % tvo­rí ener­gia a tem­ná hmo­ta. To zna­me­ná, že ten­to pries­tor ani zďa­le­ka nepo­zná­me.

vedelisteze

zdroj: vedelisteze.sk

Pridať komentár (0)