Expert na extrémizmus Milo: Radikáli lákajú Slovákov novým trendom. Lanária aj hráčov hier

Autor komentáru je expert na hybridné hrozby, extrémizmus, polovojenské skupiny a využívanie dezinformácií zahraničnými aktérmi. Pôsobí v rámci Centra boja proti hybridným hrozbám ministerstva vnútra.

Teroristický útok na Zámockej podnietil nanovo diskusie o tom, ako a prečo sa niekto stane radikálom, vrahom či extrémistom a do akej miery za to môže svet internetu.

Objavili sa mnohé názory, viac či menej fundované, hľadajú sa riešenia i vinníci. A najmä sa všetci pýtajú – môže sa to opakovať? Hrozia nám ďalšie podobné útoky?

„Dezinfohviezdy“ milujú moderné technológie

Keďže sa podobnými témami zaoberám zhruba od roku 2001 a diskusií o vplyve nenávisti na internete na reálny svet som absolvoval za tie roky desiatky u nás i v zahraničí, ponúkam vám svoj názor na vec.

Prvým dôležitým zistením za tie roky je poznanie, že extrémisti, radikáli a „anti-systémové“ skupiny boli vždy medzi prvými, ktorí začali naplno využívať akékoľvek moderné technológie vo svoj prospech.

Často oveľa skôr a efektívnejšie ako štát. Keď som v roku 2001 ako občiansky aktivista s políciou naháňal administrátorov neonacistického webu whitefront (možno ho nájdeš ešte niekde v archive.org), bol som prekvapený, ako rýchlo dokázali meniť providerov, hostingové spoločnosti a byť vždy akoby o krok popredu pred políciou.

zdroj: Startitup/Matej Hlbočan

Keď na Slovensko masovo dorazil Facebook, bola to Kotlebova ĽSNS, ktorá najefektívnejšie využila potenciál zdieľania obsahu naprieč skupinami, aby dosiahla jeho masové šírenie. Po náraste popularity Telegramu tento rok to bol neonacistický recidivista Bombic, ktorý sa stal jeho hviezdou a má najvyšší počet sledovateľov spomedzi slovenských účtov.

Streľba na Zámockej ulici v Bratislave

GALÉRIA+ 7

„Redpilling“: Na muške Discord či Twitch

Preto nie je prekvapivé, že s presunom najmladších vekových ročníkov na herné streamingové platformy ako Twitch či diskusné servery na Discorde ich tam čakajú dobre vybavení manipulátori, ktorí im ponúkajú ideologické „červené pilulky“, ktoré ich vedú do špirály radikalizácie a extrémizmu.  

Ak ste o tomto termíne nepočuli, „redpilling“ je odkaz na červenú pilulku, ktorú podala jedna z hlavných postáv filmu Matrix – Morpheus hlavnému hrdinovi Neovi, aby v ňom prebudila poznanie skutočnej pravdy a vytrhla ho z virtuálnej reality, kde bol dovtedy.

zdroj: Startitup/Matej Hlbočan

„Redpilling“, využívanie mémov (myšlienkových vírusov – väčšinou kombinácie textu a grafiky), aktívny nábor a oslovovanie mladých mužov na hráčskych platformách, hra na ich skutočné či domnelé obavy a zraniteľnosti, toto všetko patrí do arzenálu moderných extrémistických skupín.

Vďaka globálnej prepojenosti a takmer univerzálnej zrozumiteľnosti angličtiny sa akýkoľvek koncept, idea či taktika vytvorená na jednom konci zemegule okamžite šíri v prostredí globálnych extrémistických komunít.

A je úplne jedno, či ide o extrémizmus pravicový, ľavicový či náboženský. Návody na výrobu bômb či improvizovaných výbušnín z dielne ISIS bežne zdieľajú neonacistickí radikáli. Využívanie konšpiračných teórií o tom, že za všetkým zlom na svete sú tajné skupiny mocných, spája radikálov naľavo i napravo.

Stieranie rozdielov medzi reálnym a virtuálnym svetom

Čoraz viac sa stiera rozdiel medzi virtuálnym a reálnym svetom – platíme mobilom a nie fyzickou kartou, spoločnosť Meta či Google vyvíjajú augmentovanú realitu kombinujúcu objekty z virtuálneho sveta s tým reálnym pomocou špeciálnych okuliarov.

Pre mladých ľudí narodených po začiatku milénia je internet rovnako reálna súčasť ich životov ako ich spolužiaci či rodina. Častokrát tam dokonca trávia viac času a väzby, ktoré vo virtuálnych komunitách vznikajú, sú pre nich dôležitejšie než tie s reálnymi ľuďmi.

Preto, ak dnes chceme zabrániť opakovaniu tragédie zo Zámockej, okrem nevyhnutných investícií do kapacít polície, tajných služieb, prevenčných a podporných programov, musíme zmeniť pohľad, akým sa stále pozeráme na online svet a jeho vplyv na svet skutočný. Rozdiel medzi reálnym a virtuálnym sa stiera čím ďalej tým viac a do budúcnosti bude tento trend ešte narastať. 

zdroj: Startitup/Matej Hlbočan

Držať krok 

Ak chceme držať krok s týmto vývojom, aj naše riešenia – legislatívne, technologické či pracujúce so skupinami ohrozenými radikalizáciou – musia vychádzať z úplne iného konceptu. Konceptu, ktorý akceptuje, že virtuálny svet prerastá čím viac do toho reálneho a ľudia prirodzene prepínajú medzi jedným a druhým, že myšlienky tečú oboma smermi.

Ak chceme skutočne hovoriť s mladými ľuďmi v ich prirodzenom prostredí, musíme prísť do online komunít, kde sa pohybujú, a hovoriť ich jazykom a namiesto kázania o morálke počúvať to, čo hovoria.

A v neposlednom rade nesmieme nechať virtuálne priestory ovládnuť manipulátorom a radikálom. Tam, kde prekračujú zákony, musíme mať páky a nástroje na to, ako proti nim zasiahnuť represívne, tam, kde lákajú mladých ľudí do svojich sietí, mať ľudí, ktorí s nimi budú vedieť hovoriť ich jazykom a pracovať. Neviem, či to bude stačiť, ale bol by to dobrý začiatok. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.