Expertka: Slováci vedia oceniť dobrú kávu, no sú presvedčení o týchto totálnych klamstvách

  • Na Slovensku sa stretáva niekoľko kávových kultúr a miešajú sa tu zvyky spôsobov pitia kávy z krajín celého sveta
  • Slováci majú v sebe kúsok Talianov, niečo z Balkáncov, no nepohrdnú ani americkou kávou
  • Obľúbené sú aj teplé kávy vo veľkých šálkach, ktoré sú známe zo severných krajín
Zlaté Zrnko, Unsplash/Caleb George
  • Na Slovensku sa stretáva niekoľko kávových kultúr a miešajú sa tu zvyky spôsobov pitia kávy z krajín celého sveta
  • Slováci majú v sebe kúsok Talianov, niečo z Balkáncov, no nepohrdnú ani americkou kávou
  • Obľúbené sú aj teplé kávy vo veľkých šálkach, ktoré sú známe zo severných krajín

„Toto miešanie kultúr je skutočne fascinujúce a Slovensko má šancu byť krajinou, ktorej kávová kultúra v sebe snúbi takmer celý svet,“ začína rozprávanie o kávových preferenciách Slovákov baristka Monika Matúšová z pražiarne Zlaté Zrnko.

„Nemusíme sa snažiť nikoho napodobniť, len si z každej oblasti zobrať to, čo chutí nám, to je podľa mňa dobrá cesta.“ Monika sa káve a jej príprave venuje roky a o káve sa dennodenne rozpráva s desiatkami milovníkov tohto nápoja, preto sa odvážime tvrdiť, že pozná chute a preferencie Slovákov.

„Povedala by som, že sme fajnšmekri, vieme oceniť dobrú kávu. Samozrejme, chute sú veľmi individuálna záležitosť, niektorí majú radi aj výrazné, nevadí im horkejšia alebo kyslejšia káva, iným vyhovuje vyváženosť chutí. A pijeme všetky druhy – takzvaného turka, teda zalievanú kávu, aká sa pije na Balkáne, talianske espresso, filtrovanú kávu, akú preferujú ľudia na severe Európy, aj veľké kávy, ochutené rôznymi sirupmi alebo inak inovované podľa vzoru Američanov,“ pokračuje Monika. 

zdroj: Unsplash/Mauro

Pri výpočte druhov kávy, ktoré u nás pijeme, netreba zabudnúť ani na kávu instantnú a čoraz populárnejšiu kávu bez kofeínu. „Ponuka trhu je bohatá, hoci kvalita kávy je rôzna. Napríklad počas výroby instantnej kávy sa, žiaľ, ničí chuť pôvodnej suroviny, preto je dochucovaná aditívami, a ak o jej kvalite pochybujeme, s istotou môžem povedať, že má umelo dotváranú chuť,“ konštatuje baristka.

Káva ukazuje charakter

Slováci pijú niekoľko káv denne, prvú majú zvyčajne už ráno, ďalšiu dopoludnia alebo poobede, niektorí aj podvečer. Ráno si dávajú silnú a výraznú, aby ich naštartovala do nového dňa, po obede menej intenzívnu a možno trocha viac „rozmaznávaciu“, ako je napríklad cappuccino.

V prípade, že niekto počas dňa vypije tri silné kávy, je pravdepodobne veľmi výrazná osobnosť, no nie je tímový hráč. Ľudia, ktorí si vychutnávajú každý dúšok kávy, sú považovaní za pôžitkárov a pohodové osoby.

zdroj: Unsplash/Alex Boyd

Ženy verzus muži

Chuťové preferencie sú medzi pohlaviami dosť odlišné. To ale podľa Moniky neplatí na 100 %. „Podľa toho, akú kávu u nás pijú a akú kupujú, by som povedala, že ženy majú rady zaujímavejšie chute a vedia oceniť kávy s pôvodom. Naopak, muži majú radšej chute jednoduchšie,“ pokračuje Monika zo Zlatého Zrnka. Ženy majú viac chuťových pohárikov a tak dokážu rozoznať farieb a identifikovať viac chutí ako muži. 

Mužom príroda nenadelila schopnosť rozoznávať drobné odtienky chuťových či vizuálnych detailov, preto preferujú chute robustnejšie – takže kávové zmesi, v ktorých je aj výrazná robusta. Keď je už reč o robuste, zrejme by sme mali spomenúť aj jej sestru arabiku a vysvetliť pár mýtov, ktoré o zrnách tohto ovocia – pretože káva je ovocie – kolujú.

„Áno, súčasťou našej kávovej kultúry je presvedčenie, že arabika je tá dobrá káva a robusta je nejaká menej vydarená odroda. Veci sa však majú inak. Nie sú to dve odrody, ale dva druhy kávy a hlavný rozdiel medzi nimi je v počte chromozómov. Arabika ich má 44, preto doslova hrá chuťami a môže ich mať 1 500. Robusta má 22 chromozómov, čo znamená menej chutí – asi 400, ale aj nižšiu kyslosť a viac kofeínu. Jedna nie je kvalitnejšia ako druhá, alebo, povedané inak, nekvalitná arabika môže chutiť rovnako zle ako nekvalitná robusta,“ vysvetľuje Monika Matúšová.

zdroj: Zlaté Zrnko

Slováci sú zvedaví

Slováci chcú o káve vedieť veľa a veľmi sa snažia, aby si ju vedeli správne pripraviť doma alebo vhodnou terminológiou objednať v reštaurácii. Podľa baristky Moniky Matúšovej zo Zlatého Zrnka si to zbytočne komplikuješ, najmä pokiaľ ide o terminológiu.

„Ani v Taliansku, ktoré mnohí považujú za vzor kávovej kultúry, nie sú jednotní, čo sa týka presných názvov rôznych veľkostí káv, ktoré sa líšia v prvom rade trvaním extrakcie a následne chuťami a množstvom kofeínu.“

Kávu si musíš vybrať podľa troch faktorov, vraví Andrej. Jeho kaviareň je lovebrand, v Bratislave je priekopník

„ Na severe Talianska si ju domáci objednávajú pod úplne iným pomenovaním než na severozápade a pod iným na juhu. To nie je problém. Podľa mňa je dôležitejšie vedieť rozoznať kvalitne pripravenú kávu od nekvalitnej. O tom veľa povie napríklad pena. Ak je príliš svetlá, káva je podextrahovaná a pomôže, ak bude jemnejšie pomletá a dáme jej do páky viac. Naopak, ak je pena príliš tmavá, treba nastaviť hrubšie mletie a znížiť jej množstvo v páke. Dobré espresso má penu karamelovej farby a po vypití nezostáva v šálke,“ radí baristka.

„Veľa prezradí aj vizuál zŕn v mlynčeku. Nesmú byť čierne a mastné, fľakaté ani inak poškodené. Ak si dávate kávu v kaviarni, všimnite si, či je čistý kávovar. Ak je dýza zašpinená od mlieka, barista s veľkou pravdepodobnosťou kávovar nečistí ani zvnútra, čo zanechá trpkú pachuť aj v kvalitnej káve.“

Dôkazom toho, že si potrpíme na kvalitnú kávu, svedčí aj zvýšený záujem o kávovary. Takmer v každej domácnosti sa jeden nachádza. 

zdroj: Zlaté Zrnko

Kupuj si slovenskú kávu 

„Urobiť dobrú kávu je celá veda. O finálnej chuti a kvalite kávy nerozhoduje len jej pôvod a druh, ale aj čerstvosť, spôsob praženia, hrúbka zomletia, teplota vody pri extrakcii, trvanie extrakcie aj tlak. Ľudia sa nás stále pýtajú, ako si majú svoj kávovar doma nastaviť. Snažíme sa im čo najlepšie poradiť a pripomíname tiež, že aj ten najlepší mlynček sa po čase zatupí a aj ten najlepší kávovar bude mať po čase zanesené trúbky, takže si vyžaduje údržbu. No ešte dôležitejšia je čerstvosť kávy,“ dodáva Monika.

Z toho vyplýva, že chutnejšia káva by mala byť upražená na Slovensku a nie kdesi na druhom konci sveta, keď po pražení musela ešte dlho cestovať, potom ležala niekde v sklade a ktovie koľko času prešlo, kým sa ocitla v našej šálke. 

„Áno, aj tak sa to dá povedať. Myslím si, že by bolo fér, keby sme si ako národ nadšených kávičkárov mohli bežne v obchode kúpiť slovenskú zrnkovú kávu svetovej kvality. Naše pražiarne takú vedia urobiť, len treba, aby sa im podarilo preniknúť do obchodov. Myslím si, že slovenskí milovníci kávy si to zaslúžia,“ uzatvára baristka.

Aký druh kávy máš rád?

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech