Gastrolístky vs. Reálne peniaze: Ktorá možnosť je pre Slovákov skutočne výhodnejšia? (Analýza)

  • 53 % Slovákov by hotovosť navyše nevyužili na jedlo – miesto toho by šetrili a platili účty
  • Gastronomickému segmentu hrozí likvidačná strata 73 miliónov eur a 2 000 pracovných miest
  • Kompromisom je elektronizácia stravných lístkov. Zlepšuje administratívu a nemá negatívny ekonomický dopad
 srcset
  • 53 % Slovákov by hotovosť navyše nevyužili na jedlo – miesto toho by šetrili a platili účty
  • Gastronomickému segmentu hrozí likvidačná strata 73 miliónov eur a 2 000 pracovných miest
  • Kompromisom je elektronizácia stravných lístkov. Zlepšuje administratívu a nemá negatívny ekonomický dopad

Gastrolístky sú v očiach Slovákov čiernou ovcou. Žijeme v čiastočne nepravdivej ilúzii o tom, že nám štát berie časť výplaty a núti nás ju použiť na stravu. Predstavujeme si, že jediný, kto na tom profituje, sú lobujúce gastráčové spoločnosti, ktoré svoj zisk vytvárajú z výhradne našich peňazí.

Gastráče, teda stravné lístky, však v ekonomike aj spoločnosti hrajú dôležitú rolu. Slovákov motivujú k výdatnému obedu, garantujú efektívnejší výber DPH a reštauráciam prinášajú 73 miliónov eur ročne.

Toto by si mal vedieť: Základy gastrolístkov

  • Zamestnávateľ je povinný každému zamestnancovi na TPP, ktorého pracovná smena trvá viac ako 4 hodiny, zabezpečiť stravu. Alebo vlastnou reštauráciou, alebo zmluvnou prevádzkou, alebo stravnými lístkami – najčastejší variant
  • Stravný lístok hradí zamestnávateľ, jeho jediným účelom je príspevok na stravu – použiť sa tak môže len na potraviny a teplé jedlo
  • Hodnotu stravných lístkov určuje zamestnávateľ, minimálna na deň hodnota je však stanovená zákonom. Od 1.7.2019 je to 3,83 €; maximálna hodnota oslobodená od daní a odvodov je 5,10 €
  • Zo stravných lístkov profituje každá strana – gastrosegmentu prinášajú stravné lístky 73 miliónov eur, štátu DPH a Slovákom kvalitný a teplý obed
  • Vyčleňovať časť peňazí na stravu má zmysel – podľa prieskumu nižšie by si totiž 51,3 % Slovákov za hotovosť miesto gastrolístkov nekúpilo jedlo, ale platilo iné veci
  • Finálny podiel „gastráčových firiem“ je 4 % až 5 %. Stravné lístky vydávajú spoločnosti sprostredkúvajúce benefity zamestnancom – Edenred, Up Slovensko a DOXX, provízie získavajú od gastroprevádzok, zamestnávateľov a obchodníkov.
  • Viac upravuje § 152 Zákonníka práce

Gastrolístky nie sú peniaze. Nemôžu sa použiť na čokoľvek

Stravné lístky nepredstavujú „ukradnutú“ časť výplaty, ktorá sa musí využiť na jedlo. Miesto toho ide o povinný príspevok zamestnávateľa na jedlo denne, na ktoré má zamestnanec na TPP nárok – ideálne počas pracovnej prestávky (30 minút) v 8-hodinovom pracovnom čase.

Keďže zamestnávateľ prispieva na jedlo, nedáva zmysel, aby si z týchto peňazí zamestnanec zaplatil niečo iné, napríklad paušál, dopravu, poplatky v banke či nové oblečenie. Dá sa povedať, že už teraz sú stravné lístky benevolentné – nikto nevyžaduje, aby sa minuli na jedlo výhradne počas pracovnej prestávky.

Zamestnávateľ má za svoj príspevok právo požadovať, aby bol zamestnanec  plný energie. Nemá dôvod podporovať iné výdavky zamestnanca, preto je stravné lístky možné použiť len na potraviny a hotové jedlo.

„Jedlo si musím kúpiť aj tak, je jedno za čo“

Mnoho Slovákov tvrdí, že obed si aj tak treba kúpiť a treba naňho minúť nejakú sumu. Gastrolístky sú tak podľa nich len zbytočnými papiermi v peňaženke. Prieskum 2muse (február 2020) ukázal, že to nie je pravda. Značná časť Slovákov by šetrila ešte aj na svojom obede.

3 negatívne dôsledky hotovosti miesto stravných lístkov:
  • Polovica Slovákov by si začala kontrolovať, koľko míňa na obedy
  • Tretina Slovákov by kvôli úspore hotovosti chodila na obed menej často
  • Slováci by si hotovosť navyše do veľkej miery šetrili

Nekvalitnejšie, nepravidelné či žiadne jedlo priamo vplýva na pracovný výkon aj kvalitu života. Ak by sme stravné lístky stopercentne nahradili hotovosťou, ako je v aktuálnom návrhu vlády, produktivita a výkon môžu podľa Asociácie moderných benefitov klesnúť.

Hotovosť alebo peniaze na účte pôsobia na prvý pohľad lákavejšie a jednoduchšie, možno dokonca vyzerajú aj ako zvýšenie mzdy, no plnia len zlomok účelov stravných lístkov.

Gastronomický segment príde o 73 miliónov eur ročne

Z prieskumu vyplýva, že 51,3 % Slovákov by svoje príspevky na stravovanie v hotovosti smerovali iným smerom. Podľa štúdie E&Y z roku 2018 to znamená, že by reštaurácie prišli o 73 miliónov eur v tržbách ročne.

Likvidačná suma je podčiarknutá ďalšou nepríjemnou prognózou – až 34 % Slovákov v spomínanom prieskume uviedlo, že by po prechode zo stravných lístkov na hotovosť navštevovali reštaurácie o 43 % menej často.

V kontexte koronakrízy a prvého poklesu priemernej mzdy na Slovensku v prvom štvrťroku 2020 je nebezpečné vystavovať gastrosegment ťažkostiam navyše.

E&Y potenciálnu stratu vyčíslilo na nevyhnutné škrtnutie 2 000 pracovných miest.

zdroj: Startitup/Matúš Majer

Stravné lístky nie sú praktické. Poučiť sa môžeme zo zahraničia

Prioritou je teda zachovanie príspevku, ktorý sa dá využiť len na stravovanie. Stravné lístky síce zvyšujú kvalitu nášho života, ale aj oni majú chyby. V prvom rade sú nepraktické, zavadzajú v peňaženke a zamestnanec musí pri platbe stále v hlave robiť výpočty. Pri platení zdržujú a problémy s nimi majú aj samoobslužné pokladne.

Belgicko v roku 2016 preto zakázalo stravné lístky v hotovosti a miesto toho začala ich postupnú elektronizáciu. Reformou systému sa v Belgicku zvýšila praktickosť stravných lístkov a zachovala sa aj účelovosť vyčleneného objemu peňazí.

Elektronizácia stravných lístkov znamená aj lepší výber DPH či odbúranie záťaže na administratívnu a podnikateľskú záťaž, spojenú so spracovaním stravných lístkov.

zdroj: Startitup/Matúš Majer

Čo so Slovenskom?

Aj na Slovensku je elektronizácia stravných lístkov pomerne bežná. Čoraz viac zamestnávateľov prechádza na systémy stravných kariet či appiek.

A Slovákom to podľa čísel vyhovuje – len v minulom roku pribudlo až 50 000 „online stravníkov“, ktorých je teraz dohromady 328 000.

Problémom nie je ani dostupnosť, až 90 % Slovákov má v tesnej blízkosti reštauráciu či prevádzku vybavenú platobným terminálom.

Návrat späť k hotovosti tak neprináša veľa výhod a pôsobí skôr populisticky. Administratíva bude jednoduchšia, no reštaurácie prídu o príjem, štát o peniaze z DPH a Slovákom sa môže zhoršiť kvalita života.

zdroj: Startitup/Matúš Majer – Elektronizácia je bežná v zahraničí, pre Slovákov je vítanou zmenou.

Najnovšie video