Pred 100 rokmi Slováci nosili rúška. Epidémia, na ktorú sa zabudlo, si vzala tisíce životov

Je to iba pár mesiacov, čo sme si oddýchli od rúšok a opatrení. Koronavírusová pandémia sa dotkla nás všetkých bez ohľadu na to, či ľudia lekárom verili alebo nie a vzala si (oficiálne) viac ako 5 miliónov životov. Nie je to však ani zďaleka prvá veľká epidémia moderných dejín.

Zaujímavé je, že aj počas tej predošlej sa ľudia správali veľmi podobne. Opatrenia prijímali s nechuťou a dokonca predávali „zázračné a zaručené“ domáce lieky.

Reč je o Španielskej chrípke, ktorá bola jednou z najničivejších epidémií v dejinách ľudstva. Vyžiadala si viac obetí ako prvá svetová vojna. Predpokladá sa, že ju do Európy priniesli americkí vojaci z Ďalekého východu, odkiaľ sa rozšírila aj do Rakúska-Uhorska, a teda aj na územie dnešného Slovenska.

Infikovaných bolo viac ako 500 miliónov ľudí, čo predstavuje 30% vtedajšej svetovej populácie. Následkom ochorenia zomrelo 50 miliónov ľudí, teda 3% z celkového počtu obyvateľov našej planéty. Tejto téme sa venovala Veronika Szeghy-Gayer zo Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. 

Veronika ako historička bola prekvapená, že sa doteraz o španielsku chrípku nikto v širšom rozmedzí nezaujímal. „Nikto nepísal články, knihy, historické analýzy, pritom to bol dosť dôležitý faktor, ktorý ovplyvnil každodenný život ľudí. Keď niekto píše o konci prvej svetovej vojny, každý rieši vznik Československa a pod., no nikto španielsku chrípku,“ povedala pre Startitup.

Fascinovalo ju, že dejiny sa opakujú. „Pred sto rokmi španielska chrípka zasiahla do života ľudí, ako teraz COVID-19 a reagovali na to podobnými opatreniami. Teda nič nové pod slnkom…“ V bádaní chce pokračovať. Je členkou riešiteľského tímu projektu Ružomberskej univerzity pod vedením Jána Goliana. „Štyri roky budeme skúmať epidémie na území Slovenska do roku 1918.“

Napísali o nej Španieli

Prvé prípady nákazy chrípky na území Uhorska diagnostikovali u vojakov a zajatcov prevezených z talianskeho frontu do Vojenskej nemocnice „Zita“ v Budapešti. V priebehu mesiaca sa rozšírila nákaza aj do ďalších miest. V tom čase to nikto nepovažoval za hrozbu, a to nielen verejnosť, ale ani odborníci. „Na začiatku 20. storočia boli totiž menšie pandémie každodennou realitou,“ píše vo svojej práci historička.

O víruse sa Európania dozvedeli z dennej tlače neutrálneho Španielska, aj preto nákaza dostala názov – španielska chrípka. Jej príznaky sa veľmi nelíšili od súčasných chrípkových ochorení. Príznaky sa prejavili jeden až dva dni po infekcii.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

Zdroje: Spoločenskovedný ústav SAV, Epidémie v dejinách ľudstva