Hormóny šťastia pozná takmer každý, vieš však, ako si ich zvýšiť, a tak predísť úzkosti či Alzheimerovej chorobe?

  • Ak ťa trápia problémy so spánkom, trpíš úzkosťou a zlou náladou, jednou z príčin môže byť nízka hladina hormónov a neurotransmiterov
  • Toto je 5 najznámejších látok, ktoré si v tele môžeš jednoducho zvýšiť a tak viesť šťastnejší život
  • Ak ťa trápia problémy so spánkom, trpíš úzkosťou a zlou náladou, jednou z príčin môže byť nízka hladina hormónov a neurotransmiterov
  • Toto je 5 najznámejších látok, ktoré si v tele môžeš jednoducho zvýšiť a tak viesť šťastnejší život

Čoraz aktívnejšie sa v súčasnosti upriamuje pozornosť na otázku mentálneho zdravia v súvislosti s fyzickým a psychickým výkonom. Ľudské telo je uspôsobené takmer dokonale, no civilizačné zmeny, neustály stres a vyvíjaný pracovný tlak narúšajú jeho harmóniu, pričom dochádza k strate či poklesu funkcií rôznych orgánov. Medzi najčastejšie príčiny stavu úzkosti, smútku melanchólie a demotivácie patria práve endokrinné orgány (orgány s vnútorným vylučovaním), ktoré nesú zodpovednosť za vyplavovanie rôznych hormónom, medzi nimi aj tzv. hormónov šťastia.

Oxytocín riadi oveľa viac, ako si myslíš

Oxytocín je nazývaný aj hormón lásky. Ide o bielkovinu produkovanú v jadrách hypotalamu, odkiaľ je transportovaná výbežkami tzv. neuroendokrinných nervových buniek do neurohypofýzy a až tu vylučovaná do krvného obehu. Napomáha vytváraniu vzťahu medzi dieťaťom a matkou po pôrode, no riadi aj množstvo ďalších ľudských prejavov.

zdroj: Unsplash/Oziel Goméz

Iným názvom tohto hormónu je aj vzťahový hormón. Je zodpovedný za dôveru, súdržnosť, bezpečie a náklonnosť v spoločnosti druhých ľudí (aj zvierat). Podporuje vytváranie lojálnych spojenectiev a dlhodobých priateľstiev, pobáda nás k spontánnej náklonnosti, či náhlej zamilovanosti, informuje portál Psychológia šťastia.

Rada: Oxytocín sa tvorí v pri pochvale, úsmeve, náklonnosti, sympatii a teda nielen napomáha k tvoreniu vzťahov, ale sa pri nich aj produkuje. Je to jeden zo základných hormónov umožňujúcich nadviazanie vzťahov a reprodukciu, produkujú ho všetky cicavce. Jeho sekrécia môže byť stimulovaná práve socializáciou.

Opioidové peptidy

Ďalším známejším hormónom, resp. aj neurotransmiterom šťastia je endorfín. Momentálne sú známe – α-endorfín, β-endorfín a y-endorfín, ktoré sa prednostne viažu na μ-opioidné receptory. Hlavnou funkciou endorfínov je neuromodulácia bolesti prostredníctvom inhibície signálov bolesti, informuje Pro Care.

Hlavnou úlohou endorfínov je reakcia na stres či bolesť. Pôsobia ako prirodzené analgetiká a anestetiká a teda zmierňujú bolesť a dopady stresu, negatívne psychické stavy a pod. Tvoria sa v hypofýze a pri ich dostatočnom množstve povzbudzujú chuť do jedla, imunitu, pamäť, eufóriu, ich pričinením sa uvoľňujú pohlavné hormóny, čím podporujú sexuálnu aktivitu.

Indian food
zdroj: Unsplash/Yoav Aziz

Rada: Za nedostatok endorfínov môže zlá životospráva, strava a nedostatok pohybu. Ich sekréciu prirodzene stimulujú chutné jedlá, ako čokoláda, ďalej korenisté jedlá, intímne vzťahy, objatie, smiech, spánok, relax, intenzívne aeróbne cvičenie a fyzická aktivita, ale aj dosahovanie vytúžených cieľov.

Signálna molekula acetylcholín

Jednou z najdôležitejších látok prenášajúcich nervové impulzy v parasympatickom nervovom systéme je acetylcholín, ktorý sa nesprávne radí medzi hormóny šťastia. Tento neurotransmiter ovplyvňuje intenzitu a rýchlosť prenosu vzruchov. Je nevyhnutný pri správnom fungovaní kognitívnych funkcií, pri učení, koncentrácii, kvalite spánku, taktiež je veľmi dôležitý pre tvorbu spomienok, informuje portál Brain Market.

Jeho nedostatok môžeme badať pri neschopnosti sústrediť sa a usmerňovať stres či strach. Preto je dôležité pri ťažkostiach s učením sa preskúmať aj jeho prípadnú zníženú hladinu. Ovláda taktiež svalové kontrakcie, gastrointestinálny trakt. Jeho tvorbu výrazne blokujú niektoré chemické látky, ktoré môžu spôsobiť na základe tejto blokády zhoršenie zdravotného stavu, prípadné ochrnutie dýchacieho svalstva a následnú smrť. Jeho čiastočnými blokátormi sú aj pesticídy, na druhej strane dostatočná hladina pôsobí ako prevencia proti Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe, taktiež pri skleróze multiplex.

Rada: Acetylcholín je najrozšírenejší neurotransmiter riadiaci množstvo telesných funkcií, jeho tvorbu možno stimulovať prostredníctvom stravy a výživových doplnkov. Predpokladá sa, že prekurzorom acetylcholínu je cholín, ktorý je možné zo stravy extrahovať. Hojne sa nachádza vo vajíčkach, hovädzej pečeni, lososovi či brokolici.

Náš najväčší motivátor

Tento neurohormón sa vytvára v hypotalame, súčasne pôsobí aj ako neurotransmiter a jeho nedostatok ti môže spôsobiť nepríjemné stavy a úzkosť. Naopak, jeho dostatočná úroveň prispeje k dobrej nálade, úsmevu, povznesenosti, aktivácii a dosahovaní cieľov. Dopamín je s nami od prvého momentu záujmu, prvého záblesku túžby, vylučuje sa pri každom splnenom kroku k dosiahnutiu cieľa. Namotivuje nás, odmení nás, ak uspejeme.

Tento neurohormón je častokrát nadužívaný, pretože prináša veľmi príjemné a aktivačné pocity. Dodáva nám energiu a chuť konať, no jeho tvorba má svoje vyvrcholenie, ktoré môžeme badať po dosiahnutí úspechu ako pocit straty cieľa, neistotu, smútok. Všetky tieto prejavy má na svedomí blokovanie tvorby dopamínu a naše ciele a potreby pre jeho sekréciu môžu byť rôzne, preto tento hormón nenesie iba úlohu toho „dobrého.“ Workoholikov núti pracovať, ľudí všeobecne objavovať a riskovať, zvyšovať jeho hladinu až kým nenastúpi stresový stav, ktorý aj po znížení dávky dopamínu zabráni inhibícii tela, čím sa človek čoraz viac unaví a podľahne stresu.

Zvýšenie dopamínu
zdroj: Psycentral/dopamine-fasting-probably-does-not-work

Rada: Nedostatok dopamínu spôsobuje demotiváciu, nechuť aktivizovať sa, byť niečoho súčasťou či dosahovať ciele. Jeho zvýšenie je jednoduché, treba dbať však na zdravú hranicu, ktorá telu fyzicky neškodí. Zvýšiš si ho odmeňovaním sa, skenovaním prostredia a nachádzaním cieľov, racionálnym plánovaním, ktoré môžeš dosiahnuť, spievaním si, popiskávaním atď. 

Serotonín získavame z jedla

Serotonín sa tvorí v nervových bunkách z aminokyseliny tryptofánu. Táto esenciálna aminokyselina sa v tele nevie sama vytvoriť a musíme ju prijímať stravou. Nedostatok serotonínu sa najčastejšie prejaví depresívnymi stavmi a pocitmi úzkosti, informuje Pro Care.

Serotonín okrem iného pôsobí na črevnú peristaltiku (pohyblivosť čriev) a zužuje cievy, čím vytvára zvýšený krvný tlak. Pôsobí aj na termoregulačné centrá CNS, a tak reguluje teplotu ľudského tela. Okrem toho však priamo súvisí s tvorbou melatonínu – spánkového hormónu, ktorý pri zníženej hladine ovplyvňuje kvalitu spánku.

Rada: Problémom pri nedostatku serotonínu je, že napriek tomu, že je v jedle obsiahnutý má nízku mieru náväznosti na receptory a zvyčajne tento „boj“ vyhrajú iné aminokyseliny. Prvá pomoc pri nedostatku serotonínu je slnečné žiarenie, ktoré ho stimuluje, rovnako aj smiech a fyzická aktivita.

zdroj: Unsplash/Ben White

Všetky neurotransmitery, hormóny a receptory sú presne fyziologicy prerozdelené a preto je dôležité udržiavať v súlade celý organizmus, nielen jednu, prípadne viac zo spomínaných látok. Tieto látky je možné nájsť vo forme rôznych výživových doplnkov, zväčša si s ich nedostatkom dokáže človek poradiť sebareguláciou a zmenou životného štýlu. K všeobecnej rovnováhe organizmu prospieva pravidelná zmiešaná strava, dostatočný spánok, dosiahnuteľné plánovanie, fyzický pohyb, udržiavanie zdravých sociálnych pút a regulácia stresových situácií.

 

Zdroje: Pro Care, Psychológia šťastia, Brain Market

Najnovšie video