Jasmína stážovala pre Chanel v New Yorku, dnes pracuje pre Givenchy. Verí, že uplatnenie raz nájde aj na Slovensku

  • Jasmina Kováčová je rodená Trenčanka, ktorá môže byť inšpiráciou pre množstvo mladých Slovákov
  • Študovala na prestížnych univerzitách v New Yorku a vo Francúzsku, kde aj žila
  • Priebojná Slovenka má za sebou dokonca aj stáž pre luxusnú značku Chanel, no momentálne pôsobí v parížskom Givenchy, kde vyberá, ktoré módne kúsky sa dostanú na pulty predajní
set
Jasmína Kováčová
  • Jasmina Kováčová je rodená Trenčanka, ktorá môže byť inšpiráciou pre množstvo mladých Slovákov
  • Študovala na prestížnych univerzitách v New Yorku a vo Francúzsku, kde aj žila
  • Priebojná Slovenka má za sebou dokonca aj stáž pre luxusnú značku Chanel, no momentálne pôsobí v parížskom Givenchy, kde vyberá, ktoré módne kúsky sa dostanú na pulty predajní

Nám Jasmína v rozhovore okrem iného prezradila, prečo si myslí, že štúdium na top svetových školách nie je len otázkou financií, čo predchádzalo jej miernemu vyhoreniu v New Yorku ale aj to, prečo dúfa, že raz sa bude môcť vrátiť na Slovensko.

Ty si študovala merchandising so zameraním na nákup a plánovanie na Fashion Institute of Technology v New Yorku. Prečo si sa rozhodla práve pre túto školu a čo dôležité ti do života dala?

Mňa to v podstate odmalička ťahalo k móde, znie to smiešne, ale vždy som si vystrihovala obrázky z maminej zbierky časopisov a robila koláže. Vždy ma zaujímali časopisy, na základnej som si so spolužiakmi vytvorila vlastný časopis a dala na titulku Karolínu Kurkovu (českú modelku). 

Keď som v 16-tich rokoch začal uvažovať,  čo po škole – vedela som, že móda je niečo, čo ma dlhodobo zaujíma, ale nie z tej kreatívnej dizajnovej stránky, skôr z biznisovej stránky. Tak som začala pátrať na internete a hľadať rôzne programy či školy. Narazila som na letný program pre stredoškolákov na FIT. Spolu s kamarátkou nás ako 17-ročné rodičia na mesiac pustili samé do New Yorku. 

“You can never be overdressed or overeducated.” – Oscar WildeGood luck to all of our students starting their fall semester today! 🎉📸: IG user dylanjblake

Gepostet von Fashion Institute of Technology am Montag, 26. August 2019

Štyri dni v týždni sme mali v škole classes, zamerané na marketing, módu, atď. Tak som sa vlastne dostala k FIT a po lete som sa rozhodla, že by som sa tam rada prihlásila na výšku, keďže FIT je považovaný za najlepšiu školu na svete so zameraním nielen na dizajn, ale aj biznis. Okrem toho som sa hlásila ešte na školy v Londýne, ale FIT a New York boli moje srdcovky a prvé voľby.

FIT mi okrem vedomostí o rôznych aspektoch módy (od histórie, materiály cez marketing, financie až po buying planning) dal hlavne vstup do módneho priemyslu cez stáže, ktoré boli povinnou súčasťou štúdia. Okrem toho mi dodal trochu viac priebojnosti a sebavedomia. Toto je ale asi, čo má naučila nielen škola, ale New York ako taký. Predtým, ako som tam išla, som sa často bála ozvať a dôverovať si tak, ako by som si mala.

Finálne to bola skúška samostatnosti. Naši ma odmala viedli hlavne k samostatnosti, posielali ma na rôzne tábory v zahraničí. V 17-tich mi dovolili samej stráviť mesiac v New Yorku. To mi ukázalo ich dôveru, čo je tiež dôležité. Takže v podstate ma celý život postupne pripravovali na túto 3 a pol-ročnú skúšku samostatnosti zvanú New York.

Ak by mal niekto zo Slovenska záujem o takéto štúdium, koľko peňazí by si mal pripraviť?

Myslím, že školné na FIT je dnes okolo $8 000 – $11 000 na semester pre študentov, ktorí nepochádzajú zo štátu New York a z roka na rok to postupne stúpa. Je pravda, že štúdium v zahraničí, a obzvlášť v New Yorku, nie je lacná záležitosť. Rovnako záleží, odkiaľ ste a na akú školu idete. Napríklad FIT patrí medzi štátne univerzity New Yorku. To neznamená, že je zadarmo či lacná, ale oproti privátnym školám je lacnejšia. Okrem školného sú tu ešte mnohé ďalšie výdavky ako ubytovanie, jedlo, život, neskutočne drahé knihy a podobne. Škola ponúka aj rôzne štipendiá, ktoré sú určené hlavne pre kreatívne odbory alebo ľudí z rodín, ktoré naozaj nemajú prostriedky. 

zdroj: unsplash.com Ilustračná

Ja by som toto štúdium určite bez podpory mojich rodičov nedala. V Amerike sú veľmi obmedzené možnosti zarobiť si legálnym spôsobom, ak ste študent zo zahraničia. Takže ja som sa hlavne zamerala na štúdium, výborný prospech, stáže a skúsila som si skrátiť štúdium o semester, aby sme aspoň trochu ušetrili. Naši naozaj do môjho štúdia a do mňa investovali všetko, takže dúfam že jedného dňa im budem môcť naozaj kúpiť 5-poschodové domčeky na juhu Francúzska, ako som im sľúbila, keď som bola malá.

Premýšľala si vôbec niekedy nad tým, že by si dala šancu štúdiu na Slovensku?

Samozrejme, úplne na začiatku úvah o vysokej škole som uvažovala o nejakom menej špecificky zameranom štúdiu, ako je napríklad manažment na UK, ale vždy som sa vrátila k túžbe študovať módu a hlavne študovať v zahraničí. Potom, samozrejme, nasledovali debaty s našimi aj o finančných možnostiach, prípravy na prihlášky, motivačné listy, odporúčacie listy. Školy v zahraničí väčšinou nerobia prijímacie testy. Skôr sa pozerajú na profil, skúsenosti, motiváciu, úroveň angličtiny a veľa súkromných škôl vyžaduje testy SAT.

Gepostet von Nové Nivy am Montag, 21. Oktober 2019

Späť k otázke – finálne som veľmi o Slovensku neuvažovala a ani nerobila prijímačky, radšej som sa zamerala na štúdium v zahraničí. Nevedela som, čo by som tu mohla študovať (keď, tak by ma vtedy zaujímali také klasiky ako manažment či ekonómia). 

Myslím si, že každý človek, ktorý môže, by mal ísť skúsiť štúdium v zahraničí. Či už aspoň na semester či dva.

Ak to človek len neprežúruje, tak mu to dá naozaj veľa.

Stáž si absolvovala dokonca aj v Chaneli, kde si sa venovala aj nákupu vzácnych šperkov. Je niečo, čím ťa táto stáž ako študentku prekvapila? Koľko si si v priemere dokázala stážami zarobiť?

Ako som spomínala, FIT mi dalo hlavne vstup do módneho priemyslu, keďže stáže sú tu povinné. V takzvanom “sophomore year” (2. ročník) som musela absolvovať módnu stáž, z čoho som sa veľmi tešila, keďže ako medzinárodný študent som nemohla prvý rok ani pracovať ani sťážovať. Prihlásila som sa na rôzne pozície a finálne som sa dostala do Dannijo, malej šperkárskej firmy v New Yorku, ktorú založili dve sestry.  

Stáže v USA a v móde sú väčšinou neplatené a človek za ne dostáva “kredity” v škole, ak sú súčasťou štúdia (veľa ľudí stážuje mimo štúdia, nedostávajú ani plat ani kredity, čo je nelegálne). 

Gepostet von CHANEL am Freitag, 18. Oktober 2019

Väčšinou človek stážuje buď 3 mesiace počas letných prázdnin alebo počas semestra, keď chodí pár dní do školy a 2 – 3 dni strávi na stáži. Opäť pre medzinárodných študentov to bolo obmedzené na 20 hodín týždenne. V Dannijo som začala v januári 2013 a strávila tam 6 mesiacov stáže až po letné prázdniny.  Tým, že to bola malá firma s asi 8 – 10 zamestnancami, mala som možnosť vyskúšať si aktivity z rôznych oddelení a s rôznymi zameraniami. 

Okrem toho to bol super tím, takže sme sa dohodli, že po lete sa k nim vrátim a v stáži som tam pokračovala ešte ďalšie dva semestre. Prvý rok bol neplatený a potom som si vypýtala symbolický plat. Dali mi $10 na hodinu, z čoho som sa tiež tešila. Po roku som si tam našla mentorku a s ňou som sa venovala hlavne merchandisingu, planningu a financiám.

V treťom ročníku som musela absolvovať ďalšiu povinnú oficiálnu stáž a chcela som skúsiť niečo, čo by bolo iné ako Dannijo, niečo iné ako start up. Začala som kontaktovať rôzne módne domy, ale všade mi povedali, že je ešte príliš skoro a na jesenné stáže začnú hľadať až trochu neskôr. O pár mesiacov neskôr, v júni 2014, sa mi ozvalo HR zo Chanelu, že hľadajú stážistov na jesenný semester 2014. Po pár kolách pohovorov ma prijali a na jeseň som začala stážovať v mojom vysnívanom dome. Vtedy mi to prišlo strašne nereálne, že stážujem v Chaneli. 

Gepostet von CHANEL am Dienstag, 5. März 2019

Či má niečím táto stáž prekvapila? Úprimne, skôr bol pre mňa šok byť v korporátnom módnom prostredí, ktoré bolo oveľa oficiálnejšie a chladnejšie oproti familiárnej nálade v Dannijo. Inak to bolo veľmi zaujímavé a, samozrejme, vzrušujúce pracovať v najznámejšom módnom dome na svete a ešte s “high jewelry” a hodinkami. To bolo pre mňa tiež úplne nové a práve kvôli tejto stáži som začala viac uvažovať o štúdiu luxusného priemyslu a šperkárstva.

Po jesennom semestri sme sa so Chanelom dohodli na pokračovaní stáže počas jarného semestra, z čoho som tiež bola veľmi šťastná a považovala to za úspech. Jarný semester zároveň predstavoval posledný semester môjho štúdia, keďže som si vďaka hustejšiemu školskému rozvrhu dokázala skrátiť štúdium zo 4 rokov na 3,5.

Toto bolo síce super, hlavne z finančného hľadiska – na druhej strane to znamenalo, že posledný ročník som stážovala v Chaneli, privyrábala si v Dannijo, popritom chodila do školy a snažila sa udržať si výborný prospech. Z tejto kombinácie som začínala byť strašne unavená, priam vyhorená, New York sa mi znechucoval a druhý semester v Chaneli som si až tak nevážila. Finálne som zo Chanelu odchádzala s mnohými novými vedomosťami a skúsenosťami, zároveň ma však tento módny dom prestal tak fascinovať.

Tvoje štúdium však pokračovalo vo Francúzsku, kde si študovala luxury management. Bolo toto štúdium niečím špecifické? Mohla by si porovnať štúdium v NY a vo Francúzsku?

Po miernom vyhorení v New Yorku a dokončení štúdia som sa vrátila na Slovensko, kde som strávila rok. Tento rok bol výborný, pretože som mohla spomaliť, znova si užívať život, naďalej som na diaľku pracovala pre Dannijo a tak som si zarábala. 

Gepostet von Dannijo am Montag, 14. Oktober 2019

Po pár mesiacoch som však začala uvažovať, čo ďalej. Vždy som uvažovala o štúdiu MBA, ale na to som sa cítila ešte príliš mladá s málo skúsenosťami. Vracala som sa k úvahám o luxusnom priemysle, móde a šperkárstve. Tak som si vyhľadala master program zameraný na luxusný priemysel, čo nezahŕňa len módu, ale aj hodinkárstvo, autá, jachty a čoraz viac cestovanie a iné zážitky. Opäť som prešla cez prijímací proces, motivačné listy, prijímacie pohovory a dostala sa na SKEMU, kde tento program patrí medzi najlepšie na svete.

Keď porovnám štúdium na FIT vs. SKEMA, tak to bolo hlavne v intenzite. Predsa len na FIT som bola 3,5 roku a na SKEME to bol jeden ročník (8 mesiacov dokopy). Aj prostredie sa prejavilo na intenzite – New York vs. juh Francúzska, kde je všetko pomalšie. Tiež som videla rozdiel v organizácii. V New Yorku boli vo všetkom zorganizovanejší a pedantnejší (ale to je asi trochu aj rozdiel medzi Francúzmi a Američanmi).

[SKEMA ROUND TABLE – CAREERS IN FINANCE] Le service SKEMA Talent & Careers organise un nouvel événement pour vous…

Gepostet von SKEMA Business School am Freitag, 13. September 2019

Obe školy mali však jedno spoločné – prikladali obrovskú dôležitosť praktickým skúsenostiam a stážam. Tiež sme okrem testov mali na oboch školách hlavne veľa projektov, pár individuálnych, ale väčšinu skupinových. Praktické skúsenosti, stáže, projekty sú podľa mňa najväčší rozdiel medzi zahraničnými a slovenskými školami.

Stáž si absolvovala aj pre značku Givenchy, kde momentálne pracuješ ako retail merchandiser. Čo máš na tejto práci najradšej a, naopak, čo býva najťažšie?

Áno, po ročníku na SKEME sme okrem diplomovky potrebovali k ukončeniu a k titulu ešte jednu záverečnú stáž. Módne stáže v NY verzus vo Francúzsku sú tiež veľmi rozdielne. Zatiaľ čo v NY to boli hlavne stáže na “polovičný úväzok” popri štúdiu, vo Francúzsku sa stáže robia v medziročníkoch a po poslednom ročníku.

zdroj: Jasmína Kováčová

Človek tam chodí na full-time, akoby bol normálnym zamestnancom. Ďalší rozdiel je, že za stáže sa vo Francúzsku platí. Dokonca aj za módne stáže. Záleží na firme a skúsenosti stážistu, väčšinou sa to pohybuje okolo 900 – 1 300 eur. Za možnosť urobiť si mastra vo Francúzsku a ísť sťažovať do Paríža, ďakujem opäť aj mojim rodičom – fakt bez ich nielen finančnej, ale aj mentálnej pomoci by som to proste nedala.

zdroj: unsplash.com Ilustračná

Ja som teda chcela absolvovať stáž vo Francúzsku, teda presnejšie v Paríži. Keďže moje štúdium bolo v angličtine a moja “metodkárska” francúzština bola po 5-tich rokoch od maturity dosť úbohá, bolo náročné nájsť si stáž. Mala som viaceré pohovory do rôznych domov a bol to celkom problém. Nakoniec ma vzali do Givenchy, moja francúzština sa zlepšila a môj prízvuk všetkých baví.

Po šiestich mesiacoch sa rozhodli nechať si ma, čo bol tiež celkom úspech, hlavne pre dievča, ktoré nie je Francúzskou. Odvtedy som v mojom merchandising tíme už dva roky. Najradšej mám showroomy, ktoré sú zároveň aj najťažšie. Od prvého objavenia kolekcie, príprav analýz,  stratégie, prezentácie až po finálne čísla, objednávky – je to extrémne zaujímavé, ale aj vyčerpávajúce. 

zdroj: Jasmína Kováčová

Okrem toho ma strašne baví, že každá kolekcia má cyklus a showroom je len jej začiatok. Po showroome sa musíme začať pripravovať na uvedenie kolekcie do obchodov o šesť mesiacov a keď kolekcia “launchne”, tak musíme pozorovať performance. Počas tohto cyklu máme, samozrejme, ďalšie showroomy s ďalšími kolekciami. Takže je to nonstop nikdy sa nekončiaci príbeh, ale ešte stále ma to väčšinou baví. 

Okolo akej sumy sa pohybuje plat na tejto pozícii?

To tiež záleží od domu, skúseností, či ste na regionálnom alebo HQ leveli. Ja momentálne pracujem ako junior retail merchandiser pre ženské kategórie v HQ. Plat sa pohybuje medzi 34 – 40-tisíc ročne a dúfam,  že to časom bude stúpať.

Máš veľmi bohaté skúsenosti zo študentských čias, ale aj v rámci pracovnej oblasti. Čo by si podradila mladým Slovákom, ktorí možno o takej práci či štúdiu, aké si mala ty, túžia?

Ja by som všetkým, ktorí majú naozaj záujem, poradila, nech to jednoducho skúsia. Viem, že z finančného hľadiska nemá každý takú možnosť, ako to bolo v mojom prípade, vďaka podpore mojich rodičov, ale existujú rôzne možnosti štipendií a sponzoringu. Ak človek po niečom túži a je ochotný zamakať, tak sa to dá.

Veľa ľudí si myslí, že takéto niečo je hlavne o financiách. Ja si však myslím, že okrem financií je naozaj veľmi dôležité mať motiváciu, túžbu učiť sa a chuť makať. Je veľa ľudí, ktorí by aj tie financie mali, ale chýbajú im tieto ostatné predpoklady. Verím, že financie sa vo finále dajú nájsť, ale motiváciu či túžbu zlepšovať sa ti nikto iný nedá. Počas školy, stáže a aj dnes v práci zvyknem počúvať, že ešte nevideli takého namotivovaného človeka. Môjmu priateľovi vravia to isté v práci.

Momentálne žiješ vo Francúzsku, rozmýšľala si niekedy nad tým, že by si sa natrvalo vrátila aj na Slovensko?

Ja som pôvodne odišla študovať do zahraničia aj kvôli tomu, že som nevedela, čo by som na Slovensku mohla študovať. Potom som odišla znova, pretože som nevedela, čo by som na Slovensku mohla robiť. Dnes ešte stále cítim, že sa mám čo učiť. Či v Givenchy alebo aj v iných módnych domoch.

zdroj: wikimedia.org-Robert Patterson, ilustračná

Na druhej strane čoraz častejšie uvažujem o neskoršej budúcnosti a čo by som mohla na Slovensku robiť. Vidím, že módny priemysel počas posledných 3 – 6 rokoch začal pomaly rásť aj v Bratislave. Zatiaľ je to však stále v tých kreatívnych rovinách, rodia sa mladí dizajnéri, nové značky a dokonca aj čoraz viac multibrandovych obchodov. Toto ma teší, zaujímam sa o to a dúfam, že o pár rokov nájdem odpoveď na moju otázku, čo by som mohla na Slovensku robiť a čo by som mohla dať módnemu priemyslu doma.

Ako z tvojho pohľadu vnímajú na pracovnom trhu vo Francúzsku Slovákov?

Okrem toho, že nás berú ako pracantov, ktorí sú motivovaní, tak mám pocit, že Slováci sú pre Francúzov ešte stále niečo také až “exotické” a neznáme. Často nás škatuľkujú s Rusmi, východnou Európou či Československom. V robote sa im snažím predstavu o Slovákoch, Slovensku, Bratislave trochu vylepšovať a ujasniť. Často sa stáva, že si niekto myslí a predstaví ma, ako Slovinku či dokonca Chorvátku, na čo som dosť háklivá, takže ľudia z môjho tímu si už dávajú dosť pozor.

Čím ti Francúzsko ako krajina naozaj učarovalo? Aký je tam život?

K Francúzsku som si vytvorila vzťah už dávnejšie, keď som tu bola ako malá na dovolenkách, alebo aj štúdiom na bilingválnom gymnáziu v Trenčíne či „metodke“ v Bratislave. 

Moment absolútneho zamilovania sa do Francúzska nastal, keď sme sa kvôli môjmu štúdiu mastra na SKEMA presťahovali na juh Francúzska, na Azúrové pobrežie. Paríž je tiež super a krásny, ale naďalej preferujem juh, hlavne kvôli slnku a moru, čo je pre mňa samú dosť prekvapivé, keďže sa odjakživa považujem za mestský typ.

zdroj: pexels.com

Čo sa týka života, je to skôr o špecifickosti Francúzov. Všimla som si, že si tu hlavne rozumiem s inými cudzincami, ktorí tu žijú a až potom s Francúzmi. Ak chce niekto žiť vo Francúzsku a postupne sa sem zradiť, je naozaj veľmi dôležité vedieť po francúzsky. Finálne, dnes konečne ďakujem rodičom, že ma dali na bilingválne francúzske štúdium, aj keď kedysi som to vôbec nevedela oceniť.

Je aj niečo, čo ti vo Francúzsku chýba a na Slovensku to máme, pritom si to možno mnohí ani neuvedomujeme?

Vo Francúzsku mi hlavne chýbajú ľudia – rodina a priatelia. Aj keď sme si tu postupne vytvorili vzťahy a priateľstvá, je to predsa len iné. Priateľstvá vznikajúce v dospelosti a v práci sú pre mňa dosť odlišné od tých vytvorených v mladosti, na strednej či počas výšky.

Okrem toho mi niekedy chýba taký ten pomalší život, ktorý podľa mňa na Slovensku a aj v Bratislave ešte stále je. Inak mi tu chýbajú niektoré slovenské produkty, takže tými si vždy naplním kufre, keď idem z výletu na Slovensku.

Sleduješ aktuálne dianie na Slovensku? Ak áno, ako ho vnímaš?

Samozrejme, či už cez čítanie článkov, každodenné počúvanie slovenských podcastov až po niektoré instagramové osobnosti, ktoré našli zaujímavý spôsob, ako informovať spoločnosť o domácej politike a spoločenskej situácii nielen na Slovensku.

Myslím, že politická situácia na Slovensku je momentálne veľmi smutná, často až nechápem, či je naozaj možné to, čo sa u nás deje. Aj preto sme aj so snúbencom prišli aspoň na druhé kolo prezidentských volieb v marci alebo som sa už zaregistrovala ako volič žijúci v zahraničí na nadchádzajúce februárové voľby.

Aké sú tvoje kariérne plány do budúcna?

Toto je otázka, ktorú si kladiem aj ja a čoraz častejšie. Je pravda, že posledné mesiace som mala rôzne stavy vyčerpania, niekedy až pocity vyhorenia (čo ma dosť desí v 26-tich rokoch).  Zatiaľ ma práca v módnom priemysle ešte stále baví a aj moja pozícia ma baví. Moji šéfovia mi povedali, že vidia, že pre mňa je extrémne dôležité sa učiť a aj že si uvedomili, že pokiaľ mi nebudú dávať možnosť sa učiť a rásť, tak ma to prestane baviť a budem chcieť odísť. Toto bolo dosť zaujímavé počuť od niekoho iného. Mali pravdu. Takže zatiaľ, kým mám pocit, že sa učím niečo nové, plánujem pokračovať v Givenchy a potom uvidíme. Samozrejme, niekde vnútri dúfam, že raz sa budem môcť vrátiť na Slovensko a nájdem si tam uplatnenie.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech