Je infekčnejší, no zatiaľ sa ho nemusíme báť. Toto je prehľad informácií, ktoré vieme o Lambda variante

Pandémia koronavírusu je tu s nami už dlhšie ako 18 mesiacov a pomaly si zvykáme na správy o nových mutáciách, ktoré sa objavujú v pravidelných intervaloch. Hoci nám stresy momentálne spôsobuje variant Delta a Delta Plus, oči by sme mali mať na stopkách, pretože čoskoro ich nahradia správy o mutácii Lambda.

Čo však vieme o tejto mutácii? Portál CNBC vytvoril prehľad o doteraz známych informáciách týkajúcich sa práve tejto mutácie. 

zdroj: TASR/AP/Mahesh Kumar

Mutácia z Južnej Ameriky

Variant Lambda alebo C.37 je mutáciou, ktorá sa prvýkrát vyskytla v Južnej Amerike, konkrétne v Peru. Prvé dôkazy existencie tejto mutácie však pochádzajú už z augusta 2020, čiže nemožno povedať, že ide o úplne novú mutáciu. 

Za variant, o ktorý by sme sa mali zaujímať, ho Svetová zdravotnícka organizácia označila až 14. júna, keďže počas tohto obdobia sa rozšíril a bol preukázaný u viacerých nakazených. V správe z polovice júla WHO uvádza, že práve Lambda bola spájaná s podstatnou mierou prenosu komunitou vo viacerých krajinách a s rastúcou prevalenciou v priebehu času súbežne so zvýšeným výskytom Covid-19. Je však dôležité poznamenať, že Lambda je momentálne na úrovni nižšej ako je Delta alebo Alfa.

zdroj: TASR/AP/Liselotte Sabroe/ Scanpix

Podľa WHO bol variant zaznamenaný v 29 krajinách, z ktorých sa väčšina nachádza v Južnej Amerike. „Orgány v Peru uviedli, že 81 % prípadov Covid-19 sledovaných od apríla 2021 bolo spojených s Lambdou. Argentína hlásila zvyšujúcu sa prevalenciu Lambdy od tretieho februárového týždňa 2021 a medzi 2. aprílom a 19. májom 2021 predstavoval variant 37 % prípadov Covid-19,“ uvádza WHO v správe z 15. júna. 

Prevalencia Lambdy sa zvýšila aj v Čile a za posledných dní, čo predstavuje 32 % prípadov hlásených za posledných 60 dní. Okrem Čile sa Lambda týka aj Argentíny, Peru, Ekvádoru, Brazílie a Kolumbie, no taktiež aj USA, Kanady, Nemecka, Španielska, Izraelu, Francúzska, Spojeného kráľovstva a Zimbabwe. 

Päť krajín čelí vysokému nárastu nových prípadov koronavírusu. Spája ich jedna vec, očkovali rovnakou vakcínou

Odolnejší voči vakcíne?

WHO a ďalšie orgány verejného zdravotníctva sa snažia skúmať rozdiely medzi Lambdou a doteraz známymi mutáciami. Hlavným cieľom je zistiť, či je mutácia prenosnejšia a odolná voči očkovacím látkam. 

Len nedávno WHO uviedla, že súčasťou Lambdy je množstvo iných mutácií, v dôsledku ktorých vzniká podozrení na fenotypové dôsledky. Konkrétne ide o zvýšenú prenosnosť alebo možnú zvýšenú odolnosť voči neutralizujúcim protilátkam.

zdroj: TASR/Kristína Mayerová

A ako reagujú na mutáciu vakcíny ako Pfizer-BioNTech, Moderna alebo Oxford-AstraZeneca? Keďže sa mutácia nachádza najmä v Južnej Amerike, kde sa tieto vakcíny nevyužívajú, odpoveď zatiaľ nie je známa. Experti sa však k tejto odpovedi snažia dostať a mutáciu skúmajú. 

Čilská univerzita v Santiagu však skúmala Lambdu s kombinácii s čínskymi vakcínami Sinovac alebo Sinopharm a ukázalo sa, že prvky Lambda zvyšujú infekčnosť a imunitnú odpoveď. Štúdia bola zverejnená 1. júla, no zatiaľ nie je recenzovaná. 

zdroj: TASR/AP Photo/Boris Grdanoski

Práve čínske vakcíny čelia rastúcim pochybnostiam o ich účinnosti. Hoci sa o nich na Slovensku veľa nehovorí, ide o vakcíny, ktoré sú schválené WHO. Je však potrebné dodať, že vakcíny Sinopharm a Sinovac boli schválené na núdzové použitie najmä v rozvojových krajinách. 

Účinnosť týchto vakcín je nižšia ako účinnosť vakcín Pfizer – BioNTech a Moderna , pričom obe preukázali účinnosť viac ako 90 %. Vakcína Sinpoharm má účinnosť iba 79 % vakcína Sinovac ešte menej – konkrétne 50 %. 

Variant Delta je COVID na steroidoch, hovorí expert. Pribudlo 39 nových prípadov

Vakcíny Sinopharm a Sinovac vyvolávajú imunitnú odpoveď vystavením tela oslabenému alebo „inaktivovanému“ vírusu. Spoločnosti Pfizer-BioNTech a Moderna založili svoje vakcíny na technológii zvanej messenger RNA, ktorá dáva telu pokyn, aby produkoval vírusové proteíny, ktoré vyvolávajú imunitnú odpoveď.

Čína však svoje vakcíny obhajovala a odborníci poznamenávajú, že krajiny by ich nemali prestať používať najmä kvôli nedostatku dodávok v krajinách s nízkym a stredným príjmom.