Je slovenské víno skutočne slovenské? Pravda o ňom ťa určite nemilo prekvapí

  • O problémoch, ktoré má slovenské víno sme sa porozprávali s Miroslavom Fondrkom a Martinom Pomfym
  • Aby upozornili na problémy, ktoré majú slovenskí vinári, rozhodli sa založiť Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska
  • Ako spoznať poctivé slovenské víno ti poradia v rozhovore
pixabay_tasr
zdroj: pixabay_tasr
  • O problémoch, ktoré má slovenské víno sme sa porozprávali s Miroslavom Fondrkom a Martinom Pomfym
  • Aby upozornili na problémy, ktoré majú slovenskí vinári, rozhodli sa založiť Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska
  • Ako spoznať poctivé slovenské víno ti poradia v rozhovore

Martin Pomfy a Miroslav Fondrk sú vinári, vinohradníci a predajcovia vína, ktorí patria k zakladateľom Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska. Cech vznikol s cieľom poukázať na problémy, s ktorými produkcia vína na Slovensku dlhodobo zápasí. Bojujú napríklad s dovozom lacných zahraničných vín, ktoré sa následne fľaškuje a predáva ako slovenské.

Začala by som jednoduchou otázkou. Ako spoznať poctivého vinára?

Martin Pomfy: Základným indikátorom je to, či si pestuje vlastné hrozno. Ak má niekto svoje vlastné vinohrady,  je málo pravdepodobné, že by kupoval lacné hrozno zo zahraničia. Najmä, ak si uvedomíme, že predať hrozno je v súčasnosti veľký problém.

V akej situácii sa nachádzajú slovenský vinári dnes?

Martin Pomfy: V žalostnej. Drvivá väčšina výrobcov vína na Slovensku nepestuje hrozno, ale kupujú ho. Zároveň išli ceny hrozna veľmi dole, či už pod vplyvom rakúskeho, alebo maďarského trhu. K tomu si prirátajme talianske a španielske vína, ktoré sú také lacné, že sa to za tie peniaze nedá vyrobiť ani tam. Ceny ich zadotovaného vína sú tak nízke, že pre výrobcov začalo byť výhodnejšie a jednoduchšie kupovať od nich. Toto víno sa potom nafľaškuje a predá ako slovenské.

Pomfy/vmp_preza/vinárstvo Pomfy
zdroj: Pomfy/vmp_preza/vinárstvo Pomfy

Akým spôsobom tento vývoj ovplyvňuje našich vinárov?

Miroslav Fondrk: Likviduje ich to, pretože tieto extrémne nízke ceny ich tlačia dole až do takej miery, že sú na pestovaní hrozna dlhodobo stratoví. Dochádza k tomu, že ho predajú buď veľmi pod cenu, alebo ho nepredajú vôbec a úroda im hnije v priestoroch, kde ju skladujú. Hovoríme o tom, že náklady na kilo hrozna boli pre vinohradníka 70 centov a spoločnosti mu zaňho nechcú dať ani 30 centov. Vinohradov je z roka na rok menej, pretože každý rok to niektorí z vinohradníkov vzdá.

To vás prinútilo k tomu, aby ste založili Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska?

Martin Pomfy: Prinútili nás čísla, zverejnené štatistiky a ďalšie dostupné údaje. Primárne chceme poukázať na to, že tie čísla nesedia. My nechceme ukazovať prstom na ľudí, ktorí nekonajú, ale zároveň nechceme, aby tento prístup vinohradníkov ďalej likvidoval. Problémom je aj to, že tu neprebieha žiadna kontrola. Chceme docieliť, aby sa podporovali pestovatelia a prvovýroba.

Miroslav Fondrk: Prídete do obchodov a sú tam zahraničné vína, ktoré sú označené ako slovenské. My nechceme obmedziť dovoz, lebo nedokážame vyprodukovať kvalitné toskánske vína, alebo Bordeaux, ale nedovážajme vína, ktoré sem prídu v tankovom resp. sudovom stave a neflašujme ich ako slovenské. Chceme, aby prestali klamať konečného spotrebiteľa. Slováci chcú kupovať slovenské vína a dostávajú falzifikát.

vmp/preza/vinárstvo Pomfy
zdroj: vmp/preza/vinárstvo Pomfy

Koľko máme v súčasnosti vinohradov?

Martin Pomfy: Pred 30 rokmi bola výmera niekde okolo 40 tisíc hektárov. Pred dvoma rokmi sa pohybovala niekde na úrovni 9 tisíc hektárov rodiacich vinohradov a dnes ich je ešte menej.

Koľko vína je z 9 000 hektárov?

Miroslav Fondrk: Zo starých vinohradov to môže byť okolo 4 až 5 ton hrozna, čo je tak 3 000 litrov vína. Z nových vinohradov je to tak 12 ton hrozna. Z kila hrozna urobíte tak pol litra vína.  Na to vylisované množstvo vplýva koľko je odpadu, ale aj aká je cukornatosť. O čo je cukornatosť vyššia, o to menej je tekutiny. Ak sme veľmi optimistický tak z tých 9 tisíc hektárov máte tak 40 miliónov litrov (45 mil. fliaš). Takto približne vychádza slovenská produkcia, ktorá by vykryla tak tri najväčšie spoločnosti.

Koľko fliaš sa dovezie?

Miroslav Fondrk: Dovezie sa 80 miliónov litrov (100 mil. fliaš).

Vedeli by ste povedať, koľko sa ich ročne spotrebuje?

Miroslav Fondrk: V uplynulých rokoch to bolo 95 miliónov fliaš a v roku 2014 to napríklad bolo až 130 miliónov.

Čo rozhoduje o tom, aké víno sa bude vo vinohradoch pestovať?

Martin Pomfy: Prevláda snaha z tých vinohradov dostať to, čo je momentálne populárne, a to je chyba. V našich vinohradoch by sa mali nachádzať odrody, ktoré sú dané klímou, zložením pôdy a ďalšími okolnosťami. Vznikajú aj rôzne novošľachtené odrody, ako Dunaj, ktorých popularita raz pominie. Ten vinohrad sa, ale sadí na desiatky rokov a tie odrody tam zostanú a pritom by tam v mnohých prípadoch ani nemali byť.

Prečo to tak je?

Miroslav Fondrk: Pretože, nie každá odroda k nám patrí, a darí sa jej u nás. Stačí, ak sa pozrieme na to, ako sa pestuje víno vo Francúzsku. Ich prístup je ovplyvnený regiónom, klímou, ale aj tradíciou, ktorá trvá stovky rokov. Úplne u nás chýbajú apelačné odrody. Do oblasti Malých Kaprát neodmysliteľne patria rízlingy či už vlašský, alebo rýnsky, ale aj ďalšie nadradené odrody ako veltlín. Tieto odrody sa sa sem hodia a budú dosahovať špičkovú kvalitu. Podobne je na tom aj susedné Rakúsko, kde nájdete najmä Veltínske zelené. Postavili si na ňom celý marketing.

vmp_preza/vinársto Pomfy
zdroj: vmp_preza/vinársto Pomfy

Sú originálne slovenské odrody menej populárne?

Martin Pomfy: Áno, lebo ich degradovala minulosť a prístup bývalého režimu, kedy sa tieto vína miešali do rôznych sviečok a naozaj neboli dobré. Dnes by sme to, ale mali zmeniť a aj sa o to snažíme. Je potrebné, aby verejnosť vedela o víne viac.

Spomínali ste dotácie. Získavajú dotácie aj naši vinári?

Miroslav Fondrk: Áno dostávajú a sú rôzne. Niektoré závisia od plochy vinohradu a niektoré od integrovanej produkcie, teda ekologickej výroby, ktorá u nás nie je všade aplikovateľná a preto ju nemá každý.

V čom je eko prístup u nás zložitejší?

Martin Pomfy: Stačí, že zaprší, alebo máte suseda, ktorý sa o vinohrad nestará tak, ako by sa mal a máte problém. Zároveň je málo vyhovujúcej pôdy. Nemôžete prejsť na eko a bio spôsob pestovania na pôde, kde sa dlhodobo používali chemikálie. Zároveň sa u nás nedá vyrobiť bio hrozno každý rok, pretože to záleží od počasia. V teplých krajinách je to jednoduchšie než u nás.

Miroslav Fonrdk: Aj ked‘ tú pôdu prekopete do hĺbky niekoľkých metrov, tak to nepomôže, lebo je prespiaknutá a presolená. Je to rovnako, ako keď ste používali herbicity, aby vám na trávniku nerástla púpava a potom by ste tam chceli sadiť rajčiny. Bio môže byť len tam, kde je tá pôda čistá. Zároveň je šialené čakať, že rastliny, ktoré sa doteraz striekali sa o seba zázračne postarajú samé.

Čo by sa u nás malo zmeniť, aby sa vinárom darilo tak, ako v zahraničí?

Miroslav Fondrk: Podporovať lokálnu výrobu, oblasti a regionalitu. To platí pre celé gastro odvetvie, pretože regionálne produkty dokážu tú oblasť vyzdvihnúť.

Najnovšie video