Každý by mal pracovať menej, len 9 hodín týždenne. Zachránime tým planétu, tvrdí vedec

  • Nemecký vedec Philipp Frey tvrdí, že by sme mali pracovať menej
  • Ideálny limit je deväť hodín týždenne, planéte pomáha aj práca z domu
  • Menej práce znamená menšiu uhlíkovú stopu a menšie emisie
 srcset
TASR/DPA, Andreas Arnold, Miroslava Mlynárová
  • Nemecký vedec Philipp Frey tvrdí, že by sme mali pracovať menej
  • Ideálny limit je deväť hodín týždenne, planéte pomáha aj práca z domu
  • Menej práce znamená menšiu uhlíkovú stopu a menšie emisie

Koronakríza trvalo poznačila oblasť práce. Vlády museli prijať tvrdé opatrenia na zastavenie prenosu vírusu COVID-19. Fabriky, kancelárie, výroby a školy po celom svete boli pozatvárané a zamestnanci, ktorí mohli, prešli na prácu z domu.

Pre celosvetovú ekonomiku predstavovali tvrdé opatrenia veľkú ranu, no pre životné prostredie pozitívnu správu. Po niekoľkých týždňoch zníženej pracovnej aktivity bolo na družici vidieť menšie smogové mračná po celej Európe.

Korelácia medzi uhlíkovými emisiami a pracovnými hodinami

Nemecký vedec Philipp Frey z Centra pre emancipáciu technológii tvrdí, že by sme sa mali zo situácie poučiť a pracovať tak menej. „Existuje veľmi silná pozitívna korelácia medzi uhlíkovými emisiami a pracovnými hodinami. Väčšina z nás produkuje menej uhlíkových emisií cez víkend ako cez normálny pracovný deň,“ uviedol  Frey pre portál Deutsche Welle.

Francúzski vedci François-Xavier Devetter a Sandrine Rousseau publikovali štúdiu o prepojení pracovného času a spotreby. Cez normálny pracovný deň zamestnanci viac využívajú súkromnú dopravu ako verejnú. Dôvodom je skrátenie času stráveného v doprave. Z rovnakého dôvodu si kupujú energeticky náročné ale časovo úsporne výrobky.

Podnikanie na Slovensku: prerezali mu gumy, vykradli ho, neustále kontroly. Majiteľ Hambáča končí, aby začal niečo nové

V nakupovaní si často vyberajú dostupné potraviny v supermarketoch pred lokálnymi produktmi.  Takéto správanie prispieva k zvýšenej tvorbe uhlíkovej stopy, ktorú podľa vedcov treba znižovať, aby sme zabránili globálnemu otepľovaniu a klimatickej kríze.

Najlepšie deväť hodín týždenne, pomohlo by aj dvadsať

 Najlepšie pre planétu by bolo zníženie pracovného času na deväť hodín týždenne, uvádza Frey. Ideálom by boli dve hodiny denne. Sám Frey si uvedomuje, že takéto zníženie by bolo pre ekonomiky sveta neúnosné, preto navrhuje aspoň zníženie na dvadsať pracovných hodín týždenne. V súčasnosti väčšina zamestnancov pracuje štyridsať hodín týždenne.

Frey v štúdii, ktorú publikoval minulý rok, uvádza aj štúdiu ďalších autorov, ktorá preukazuje vplyv pracovných hodín na uhlíkovú stopu a klímu. Výskum vedcov naznačuje, že zníženie pracovného času o 1% by mohlo viesť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 0,8%.

Vo svojom článku „Zníženie rastu s cieľom dosiahnuť udržateľnosť životného prostredia: Úloha pracovných hodín“ (2012) zas predpovedali, že zníženie pracovného času o 1% by mohlo viesť k zníženiu uhlíkovej stopy o 1,46% a k zníženiu emisií CO2 o 0,42%.

Celá bakalárska práca Krištúfkovej je podľa Beblavého okopírovaná. Truban upozorňuje na jej strohý životopis

Planéte prospieva aj práca z domu, ktorá zmenšuje potrebu cestovať za prácou, čo sa odráža na zníženej tvorbe emisií.

Kratší pracovný čas už vo svete testujú

Skrátený pracovný 6-hodinový čas už otestovala spoločnosť Radioactive v Británii a Švédsku.  S výsledkami bola spokojná. Kratší pracovný týždeň od pondelka do štvrtku skúša finančná spoločnosť Perpetual Guardian na Novom Zélande, ktorá hovorí o 20 %-nom zvyšovaní produktivity svojich zamestnancov.

Zdroje: Deutsche Welle, Philipp Frey, François-Xavier Devetter a Sandrine Rousseau

Najnovšie video