Každý štvrtý Slovák zažije panický záchvat. Toto je hlavný rozdiel oproti našim predkom, vysvetľuje odborníčka

  • Niektorí si panický záchvat môžu zmýliť s kardiovaskulárnym problémom
  • Úzkostné stavy sú čoraz bežnejšie
  • Psychologička radí, kedy požiadať o pomoc
panický záchvat psychologička
Psychologička Denisa Debrecká, Denisa Debrecká, Unsplash/Usman Yousaf
  • Niektorí si panický záchvat môžu zmýliť s kardiovaskulárnym problémom
  • Úzkostné stavy sú čoraz bežnejšie
  • Psychologička radí, kedy požiadať o pomoc

Panické poruchy sú reálnym problémom mnohých Slovákov. Napriek tomu, že postihujú milióny ľudí po celom svete, sú často prehliadané alebo nepochopené. Navyše, panické stavy sa u ľudí často prejavujú úplne inak. Od miernych stresových epizód až po ťažké panické záchvaty, úzkostná porucha má skutočne mnoho tvárí. A stretávame sa ňou čoraz častejšie. 

Pre množstvo ľudí problémy so zvládaním stresu začínajú už v detstve. Niekedy ani nevieš prečo, ale pocity paniky sa stanú každodennou realitou. A potom dospeješ a si hodený do sveta, kde je uponáhľaný korporátny život a práca pod stresom štandardom. Schopnosť pracovať pod tlakom väčšina zamestnávateľov dokonca vyžaduje. 

Možno práve preto si príznaky panickej poruchy spočiatku niektorí nevedia priznať. Aj psychologička Denisa Moravčík Debrecká, ktorá vedie instagramový profil modernapsychologia, tvrdí, že ľudia s úzkostnými poruchami bežne cítia pocity hanby alebo zlyhania. 

Často sa dokonca stáva, že si záchvaty paniky ľudia zmýlia s kardiovaskulárnym problémom. Predtým, než vyhľadajú psychologickú pomoc, obrátia sa na svojho odborného lekára. Podľa poisťovne UNION medzi bežné príznaky úzkosti totiž patrí nepokoj, bolesť hlavy, potenie, búšenie srdca, tlak na hrudníku aj žalúdočné ťažkosti. 

S otázkou, ako odlíšiť úzkosť od úzkostnej poruchy, sme sa obrátili na psychologičku, ktorá sa špecializuje na úzkosť a stres. Denisa Moravčík Debrecká pre Startitup vysvetlila, aké sú bežné spúšťače podobných stavov, prečo ich Slováci zažívajú čoraz častejšie, aj to, ako sa s nadmerným stresom vysporiadať. Možno si ani nevedel, že medzi rizikové faktory patrí aj genetika alebo pritvrdá výchova.

  • Aké sú rozdiely medzi úzkosťou a záchvatmi paniky?
  • Aké sú znaky a spúšťače panických záchvatov?
  • Ako na tieto stavy vplývajú sociálne siete?
  • Ovplyvňuje ich vznik aj genetika?

Čo sú záchvaty paniky a ako sa líšia od všeobecnej úzkosti?

Kým všeobecná úzkosť zahŕňa skôr chronické časté obavy či miernejšie fyzické príznaky, záchvaty paniky sa vyznačujú vysokou intenzitou, ale zároveň kratším trvaním. Ide teda o pomerne krátke, ale intenzívne epizódy, ktoré zahŕňajú veľmi nepríjemné fyzické a psychické symptómy.

Aké sú bežné spúšťače záchvatov paniky?

Spúšťače panických atakov sú individuálne, ale pre mnoho ľudí sú to napríklad stresové situácie, sociálne situácie, fyzické príznaky či situácie alebo miesta, kde majú pocit, že nie je možnosť úniku. Avšak skutočný spúšťač panického ataku leží najmä v našej interpretácii týchto spúšťačov.

Napríklad to môžu byť myšlienky a interpretácie ako „čo ak dostanem panický atak a odpadnem, a nebude mi mať kto pomôcť?“ alebo „všetci sa na mňa budú pozerať a súdiť ma!“. Často sa teda záchvat spúšťa najmä kvôli strachu z ataku samotného a možných dôsledkov.

 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Denisa Moravčík Debrecká (@modernapsychologia)

Pozorujete nárast úzkostných porúch? Figuruje tu aj vplyv sociálnych sietí?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroje: UNION, Instagram, Redakcia Startitup

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá