Kevin Pet­ro­vic: Ame­ri­čan so slo­ven­ským pôvo­dom, kto­rý ako najm­lad­ší foun­der na sve­te rai­sol 20 mili­ó­nov dolá­rov

Marianna Mikešová / 14. mája 2017 / Rozhovory

zdroj: Chheangkea Ieng

Nemal ani vlast­ný vodi­čák, keď s kama­rá­tom zalo­žil fir­mu na pre­ná­jom áut na letis­kách, kto­rú o tri roky neskôr pre­dal spo­loč­nos­ti Mer­ce­des Benz. Napriek tomu, že sa 22-roč­ný Kevin Pet­ro­vic naro­dil v ame­ric­kom New Yer­sey, oba­ja jeho rodi­čia pochá­dza­jú zo Slo­ven­ska a sám sa sem rád vra­cia. My sme sa s ním stret­li pri jeho posled­nej náv­šte­ve Bra­ti­sla­vy v cowor­kin­gu 0100 Cam­pus.

Vitaj v Bra­ti­sla­ve, Kevin. Pre­zraď nám, čomu sa v posled­nej dobe naj­viac venu­ješ a ako trá­viš čas?

Naj­viac času trá­vim štú­di­om na MIT (Mas­sa­chu­set­tes Ins­ti­tu­te of Tech­no­lo­gy), kde prá­ve kon­čím prvý roč­ník po tom, čo som bol šty­ri roky mimo ško­ly. Pra­cu­jem tiež na pro­jek­te Cus­tom Spa­ce, kto­rý sa zaobe­rá pre­na­jí­ma­ním skla­dov malým fir­mám a star­tu­pom. Fun­gu­je to tak, že veľ­ký sklad s rozh­lo­hou naprí­klad 10-tisíc met­rov štvor­co­vých roz­de­lí­me na men­šie čas­ti. Násled­ne pri­dá­me potreb­né vyba­ve­nie a služ­by, ako elek­tri­nu, wifi, balia­ce vyba­ve­nie, vyso­ko­z­dviž­né vozí­ky.

Také­to malé skla­dy potom krát­ko­do­bo pre­na­jí­ma­me malým biz­ni­som. Podob­ne, ako môžu ľudia z toh­to cowor­kin­gu (0100 Cam­pus) ria­diť svoj onli­ne biz­nis, my sa sústre­dí­me na fir­my s fyzic­kým pro­duk­tom — či už sa zaobe­ra­jú impor­tom a expor­tom, dis­tri­bu­ujú pro­dukt do obcho­dov ale­bo potre­bu­jú len skla­do­vé pries­to­ry.

Aká je tvo­ja pozí­cia v tej­to fir­me?

Vediem ju so svo­jím par­tne­rom, ale nevo­lá­me sa co-foun­de­ri, ale par­tne­ri. Môj par­tner sa zaobe­rá stra­te­gic­ký­mi veca­mi a vyví­ja­ním par­tners­tiev, ja zas robím všet­ky ope­rá­cie. Sle­du­jem finan­cie v kaž­dej poboč­ke, mana­žu­jem mana­žé­rov, roz­mýš­ľam, aké veci by sme mali ako fir­ma robiť, aby sme boli maxi­mál­ne atrak­tív­ni pre nových kli­en­tov, pra­cu­jem na vyví­ja­ní nových pobo­čiek. Sle­du­jem tiež ceny a vývoj trhov, kto­ré sú pre nás zau­jí­ma­vé, hľa­dám skla­dy, roku­jem, robím dea­ly. 

Foto: Pixa­bay

Je skve­lé, že doká­žeš zvlá­dať ško­lu aj biz­nis. Pred­tým, ako si nastú­pil na MIT, si bol však pri­ja­tý aj na inú uni­ver­zi­tu, no dal si pred­nosť pod­ni­ka­niu. Ako to bolo?

Bol som pri­ja­tý na Prin­ce­ton, ale nikdy som nena­stú­pil. Sta­lo sa totiž to, že som spo­lu s kama­rá­tom zalo­žil svoj prvý star­tup Flight­Car a zobral si takz­va­ný “gap year”, teda rok voľ­na medzi stred­nou a vyso­kou ško­lou. Najprv to bol len rok, no potom som to pre­dĺži­li na ďal­ší rok a tým pádom som musel pri­ja­tie na Prin­ce­ton odmiet­nuť.

Mrze­lo ťa to?

Tro­chu áno, pre­to­že som mal dojem, že som v porov­na­ní so svo­ji­mi kama­rát­mi o nie­čo pri­chá­dzal. Aj pre­to som ich raz ale­bo dva­krát mesač­ne nav­šte­vo­val v ich cam­pu­soch, aby som mal aspoň pred­sta­vu o tom, čo na uni­ver­zi­te robia, a zozná­mil sa s ich kama­rát­mi. Napriek tomu som však svo­je roz­hod­nu­tie nikdy neoľu­to­val, pre­to­že som za ten čas zís­kal vďa­ka pod­ni­ka­niu množ­stvo skú­se­nos­tí a samoz­rej­me sme tiež boli s Flight­Car cel­kom úspeš­ní.

Úspe­chy v pod­ni­ka­ní v tvo­jom prí­pa­de priš­li aj bez uni­ver­zit­né­ho titu­lu. Aký zmy­sel teda vidíš vo vyso­koš­kol­skom štú­diu?

Štú­dium pre mňa sku­toč­ne nie je len o pred­me­toch a náv­šte­ve pred­ná­šok. Na MIT cho­dím pre­to, lebo sa tam robí množ­stvo výsku­mu a vývo­ja nových tech­no­ló­gií, zdru­žu­je množ­stvo inte­li­gent­ných mla­dých ľudí so zau­jí­ma­vý­mi myš­lien­ka­mi a nápad­mi. Naj­dô­le­ži­tej­šie je pre mňa to, že sa pohy­bu­jem v tech­no­lo­gic­kom pro­stre­dí, vždy viem, čo je nové, vidím, ako ľudia roz­mýš­ľa­jú a na čom pra­cu­jú.

Poď­me však späť k tvoj­mu prvé­mu star­tu­pu Flight­Car, kto­rým si sa doslo­va zapí­sal do biz­ni­so­vých prí­ru­čiek. Ako vznik­la jej myš­lien­ka?

Ešte pred Flight­Car sme spo­lu s mojím dob­rým kama­rá­tom a spo­lu­žia­kom zalo­ži­li nezis­kov­ku, v kto­rej sme zbie­ra­li penia­ze na stav­bu stud­ní v Indii. Boli sme si blíz­ki, čas­to sme sa stre­tá­va­li a jed­né­ho dňa sme pri bež­nom obe­de dis­ku­to­va­li o nie­čom, čo som v tej deň čítal v médiách. Týka­lo sa to Airb­nb a dvoch ďal­ších ame­ric­kých spo­loč­nos­tí, kto­ré sa zaobe­ra­li nie­čím podob­ným, len s tým roz­die­lom, že išlo o pre­na­jí­ma­nie áut. 

V tej dobe už tie­to fir­my mali neja­kých zákaz­ní­kov, tak­že sme vide­li, že trh exis­tu­je a ľudia majú záu­jem poži­čia­vať svo­je autá iným ľuďom. Roz­hod­li sme sa však posu­núť ten­to nápad ďalej a špe­cia­li­zo­vať sa na letis­ká. V tom čase som totiž dosť ces­to­val a napad­lo mi, že ľudia, kto­rí ces­tu­jú a svo­je auto nechá­va­jú na letis­ku, by s takou­to služ­bou nie­len, že ušet­ri­li na dra­hom par­kov­nom, ale ešte by aj zaro­bi­li.

Foto: Flight­Car

V tom čase ste mali len 17 rokov a nulo­vé skú­se­nos­ti s biz­ni­som. Ako vyze­ra­li vaše začiat­ky? Stret­li ste sa s neja­ký­mi prob­lé­ma­mi?

Kom­pli­ká­cie pri­chá­dza­jú neus­tá­le, otáz­ka je skôr, či si pamä­tám na neja­ký deň, kedy sa kom­pli­ká­cie nevys­kyt­li. :) Boli sme sku­toč­ne mla­dí a keď­že sme nema­li žiad­ne skú­se­nos­ti s poži­ča­ním auta, nema­li sme ani veľ­kú pred­sta­vu o tom, aké by sme ako fir­ma mali výdav­ky. Dlhý čas sme pre­to strá­vi­li pries­ku­mom cien či štu­do­va­ním legis­la­tí­vy. Keď sa nám koneč­ne zda­lo, že náš nápad má zmy­sel, pri­hlá­si­li sme sa do star­tu­po­vé­ho inku­bá­to­ra v Ohiu. V pri­hláš­ke sme však nezve­rej­ni­li svoj vek, pre­to keď nadi­šiel čas posled­né­ho kola pri­hla­so­va­nia, kto­rým bol osob­ný poho­vor, všet­ci boli naším mla­dým vekom šoko­va­ní. Pri­ja­li nás však a vte­dy sme sa roz­hod­li pre už spo­me­nu­tý “gap year” a zača­li so seri­óz­nym vývo­jom fir­my. 

O tri roky neskôr, v roku 2016, ste však svo­ju tech­no­ló­giu pre­da­li spo­loč­nos­ti Mer­ce­des Benz. Čo všet­ko sa vám vrám­ci fir­my poda­ri­lo za tie tri roky dosiah­nuť?

Keď sme zača­li, boli sme len dva­ja cha­la­ni v uni­for­mách, kto­ré sme si sami vybra­li, nema­li sme žiad­nu infra­štruk­tú­ru, žiad­ne par­ko­vis­ko ani zamest­nan­cov. Mali sme len jed­nu poboč­ku na letis­ku v San Fran­cis­cu. Sami sme robi­li úpl­ne všet­ko — stre­tá­va­li kli­en­tov aj ruč­ne vysá­va­li autá. Keď sme dosta­li novú rezer­vá­ciu, objed­náv­ka mi priš­la do emai­lo­vej schrán­ky a musel som ju ruč­ne sko­pí­ro­vať do exce­lu. Som šoko­va­ný, že to s nami nedo­pad­lo ove­ľa hor­šie. :)

Nikto, kto má s tým­to trhom skú­se­nos­ti, by totiž ani len neuva­žo­val nad tým, že spus­tí pre­vádz­ku v takom sta­ve, v akom sme začí­na­li my. Ku kon­cu fir­my sme však mali dva­násť pobo­čiek po celej Ame­ri­ke, asi 120 zamest­nan­cov a extrém­ne sil­ne vyvi­nu­tú tech­no­ló­giu. Celý biz­nis bol ove­ľa pro­fe­si­onál­nej­ší, sys­tém sme neus­tá­le vyví­ja­li. Je totiž roz­diel mať za deň jed­né­ho kli­en­ta a 120 kli­en­tov na kaž­dej poboč­ke. Fir­mu sme však nevy­ví­ja­li s myš­lien­kou, že ju raz pre­dá­me. Naším jedi­ným pria­ním bolo posta­viť tú najús­peš­nej­šiu fir­mu, ako bolo mož­né, a jedi­ným cie­ľom neus­tá­ly rast a zís­ka­va­nie nových kli­en­tov.

Z tvoj­ho roz­prá­va­nia sa zdá, že fir­ma napre­do­va­la. Pre­čo a kedy pri­šiel zlom a myš­lien­ka fir­mu pre­dať?

Od inves­to­rov sme síce zís­ka­li dosť peňa­zí — až 42 mili­ó­nov dolá­rov, no počas celej svo­jej exis­ten­cie bola fir­ma ako taká stra­to­vá. Urči­té poboč­ky boli zis­ko­vé, no celok nie. Vede­li sme, koľ­ko ďal­ších peňa­zí by sme muse­li vyzbie­rať, aby sme sa dosta­li z čer­ve­ných čísel a zda­lo sa nám, že to nebu­de mož­né. Ovplyv­ňo­va­li to naj­mä fir­my ponú­ka­jú­ce pre­pra­vu osôb ako Uber. Keď sme fir­mu zakla­da­li, ani my ani inves­to­ri sme si neuve­do­mo­va­li, ako výraz­ne ceny kles­ne za pár rokov a ako sa zme­ní celý trh. 

Dnes má veľa ľudí naj­mä v Sili­con Val­ley dojem, že keď one­dl­ho prí­du samo­jaz­dia­ce autá, ceny taxi pre­pra­vy kles­nú ešte niž­šie. Inves­to­ri sú pre­to dnes opatr­ní v inves­to­va­ní do firiem, kto­ré sú zalo­že­né na myš­lien­ke vlast­ne­nia áut. Keď­že sme si nemys­le­li, že sa nám poda­rí zís­kať ďal­ších 70 mili­ó­nov na roz­voj fir­my, zača­li sme sa obze­rať po iných mož­nos­tiach. To nás pri­vied­lo k pre­da­ju.

Foto: Flight­Car

Pamä­táš si, ako ten­to obchod pre­bie­hal a aké si mal z neho poci­ty?

Ja som vte­dy s Mer­ce­de­som nero­ko­val o tom, ako bude doho­da vyze­rať. V tej dobe som už vo fir­me aktív­ne nepô­so­bil, len som sa poze­ral z diaľ­ky a občas pri­dá­val svo­je myš­lien­ky. Mys­lím si však, že co-foun­der, kto­rý roko­va­nia vie­dol, dosia­hol ten naj­lep­ší mož­ný deal, kto­rý bol veľ­mi solíd­ny.

V médiách sa spo­mí­na, že ste vo Flight­Car rais­li tak­mer 42 mili­ó­nov dolá­rov, vďa­ka čomu ste spo­lu s co-foun­de­rom najm­lad­ší­mi ľuď­mi na sve­te, kto­rým sa to poda­ri­lo. Pla­tí to dodnes?

Mys­lím si, že to pla­tí dodnes, ale nesle­du­jem to pod­rob­ne a pokoj­ne nás už nie­kto mohol pred­be­hnúť. Sna­žím sa síce sle­do­vať star­tu­py, no nemám kom­plet­ný pre­hľad a záro­veň si mys­lím, že sú prí­pa­dy, keď ľudia sumu zata­ja a neroz­prá­va­jú o nej. 

Na tvo­jom Lin­ke­di­ne som sa dočí­ta­la, že po skon­če­ní Flight­Car si sa okrem zalo­že­nia Cus­tom Spa­ce začal zau­jí­mať aj o tro­chu iný trh. Je to tak?

Áno, veľ­mi som sa začal zau­jí­mať o nehnu­teľ­nos­ti. Asi šty­ri mesia­ce som len sle­do­val a učil sa, ako ten­to trh fun­gu­je, ako ľudia inves­tu­jú do budov a ohod­no­cu­jú ich. Láka­li ma totiž aj star­šie, menej tech­no­lo­gic­ké a viac kla­sic­ké biz­ni­sy, kto­ré nepot­re­bo­va­li toľ­ko peňa­zí od iných inves­to­rov a mali šan­cu byť zis­ko­vé od prvé­ho dňa. Zalo­žil som pre­to zopár men­ších pro­jek­tov, spo­jil sa s nie­koľ­ký­mi zná­my­mi, s kto­rý­mi sme dali doko­py penia­ze a inves­to­va­li do nie­koľ­kých nehnu­teľ­nos­tí. Je to pre mňa len taká zau­jí­ma­vosť a keď­že nemám neko­neč­né finanč­né zdro­je, nemô­žem toho robiť veľa. Záro­veň sú ceny aktu­ál­ne veľ­mi vyso­ké.

Na ame­ric­kej star­tu­po­vej scé­ne sa pohy­bu­ješ asi päť rokov. Ako ju vní­maš? Na Slo­ven­sku je už totiž slo­vo star­tup občas vní­ma­né skôr ako nadáv­ka.

To je veľ­mi zau­jí­ma­vé, priam až smieš­ne. :) Názo­ry na to, čo je star­tup, sa na urči­tých mies­tach líšia. V Bos­to­ne, kde síd­li MIT, sú naprí­klad star­tu­py spá­ja­né skôr s tech­no­lo­gic­kým vývo­jom — nie­kto vymys­lí nový mate­riál, nový pro­ces výro­by, jed­no­du­cho tvr­dá tech­no­ló­gia. V Kali­for­nii je naopak star­tup spá­ja­ný viac s fir­ma­mi zaobe­ra­jú­ci­mi sa vývo­jom soft­vé­ro­vých apli­ká­cií, kto­ré neob­sa­hu­jú žiad­nu tvr­dú ino­vá­ciu. Nepo­ve­dal by som, že v USA je star­tup nadáv­ka, ale sám sa občas sme­jem na tom, čo ľudia pova­žu­jú za star­tup.

Množ­stvo firiem sa dnes zaobe­rá ume­lou inte­li­gen­ci­ou a vždy, keď nie­kto pred­sta­ví svo­ju fir­mu a spo­me­nie, že pra­cu­je s AI, tak pre­gú­lim oči. Vždy je tu nie­čo, čo spra­ví zopár firiem úspeš­ný­mi a sil­ný­mi a zra­zu to chcú robiť všet­ci. Ja som naprí­klad veľ­mi jas­ne nech­cel ísť štu­do­vať na Stan­ford, aby som sa tro­chu odde­lil od celej kul­tú­ry vývo­ja apli­ká­cií a chcel som vidieť tro­chu viac ťaž­šej tech­no­ló­gie, pre­to MIT.

Foto: twitter.com/IdeaLab

Naro­dil si sa síce v USA, no máš slo­ven­ských rodi­čov a Slo­ven­sko si odma­lič­ka pra­vi­del­ne nav­šte­vo­val. Ako si na to spo­mí­naš?

Cho­dil som sem kaž­dé leto od svo­jich troch mesia­cov, až kým som neza­čal budo­vať fir­mu. Slo­ven­sko stá­le nav­šte­vu­jem čas­to, asi dva­krát až tri­krát roč­ne, a rád sa stre­tá­vam s rodi­nou. Táto kra­ji­na ma veľ­mi zau­jí­ma a ľutu­jem, že nemám viac času nav­šte­vo­vať ju čas­tej­šie. Slo­ven­sko nie je kra­ji­nou, kto­rá by bola samoz­rej­mým cie­ľom zahra­nič­ných inves­to­rov, pre­to tu vidím veľa prí­le­ži­tos­tí nie­čo nové vyví­jať.

Vždy som sem cho­dil veľ­mi rád a vší­mal som si naprí­klad roz­die­ly v škols­tve. Zda­lo sa mi tiež, že slo­ven­ské deti trá­vi­li viac času von­ku, než tie v USA. V Ame­ri­ke mám skve­lé mož­nos­ti, ale je to naj­mä pre­to, že je tam množ­stvo peňa­zí, firiem, inte­li­gent­ných ľudí a že anglič­ti­na je štan­dar­dom a nemu­sí­me sa ju učiť ako ďal­ší jazyk. 

Som však šťast­ný, keď vidím, že urči­té trhy na Slo­ven­sku napre­du­jú. Nedáv­no som tiež čítal člá­nok o tom, že Bra­ti­sla­va je pod­ľa HDP na oby­va­te­ľa v štan­dar­de kúp­nej sily tre­tím naj­bo­hat­ším regi­ó­nom EÚ. 

Nepo­chyb­ne si líd­rom a vzo­rom pre mno­hých mla­dých a začí­na­jú­cich pod­ni­ka­te­ľov. Akú radu ako uspieť ale­bo čoho sa vyva­ro­vať by si im dal?

Kde začať? Prvou radou je, a to čas­to vidím aj na MIT, že nie­kto má myš­lien­ku a roz­prá­va o nej, ale reál­ne nič nezač­ne. Pri­tom to je tá naj­dô­le­ži­tej­šia vec. Len tým, že začneš a strá­viš nie­čím čas, nie­čo sa naučíš. Aj keby to nevyš­lo, uľah­čí ti to rea­li­zá­ciu ďal­ších nápa­dov v budúc­nos­ti. Ďal­šou radou je pomoc. Veľa ľudí je ochot­ných pomôcť, keď majú pocit, že neplyt­va­jú svoj čas. Je veľ­mi dôle­ži­té mať oko­lo seba ľudí, kto­rí pomá­ha­jú, či už sú to inku­bá­to­ry ale­bo iní pod­ni­ka­te­lia s väč­ší­mi skú­se­nos­ťa­mi.

Tre­ťou radou by bolo, nech ľudia nevy­ví­ja­jú len to, čo ich zau­jí­ma, ale to, čo vyrie­ši nie­ko­ho prob­lém. Tie naj­lep­šie fir­my totiž vyví­ja­jú rie­še­nia reál­nych prob­lé­mov, za kto­ré sú ľudia ochot­ní pla­tiť. Tre­ba tiež veno­vať čas roz­ho­vo­rom s poten­ciál­ny­mi kli­ent­mi. Ak si mys­líš, že máš pro­dukt, kto­rí by sa pre­dá­val, nepý­taj sa kama­rá­tov, či by si ho kúpi­li, ale rov­no sa im pokús ho pre­dať. Mys­líš si, že by pro­dukt stál 100 dolá­rov? Spý­taj sa, či sú ochot­ní ti ich zapla­tiť.

Foto: Chhe­ang­kea Ieng

Vra­víš, že netre­ba robiť len to, čo člo­ve­ka baví. Teba tvoj odbor neba­ví?

Je to zau­jí­ma­vé, ale nemám k tomu trhu nija­ký špe­ciál­ny vzťah. Skôr je pre mňa zau­jí­ma­vý prob­lém ako fir­mu budo­vať a roz­ši­ro­vať. Je síce prav­da, že ľdu­ai robia lep­šie, keď je nie­čo ich váš­ňou, ale nemô­žu sa poze­rať len na ten­to fak­tor. Je množ­stvo odvet­ví, ako naprí­klad gas­tro biz­nis, kto­ré sú síce sexi, no sú nesmier­ne ťaž­ké. Tie naj­zis­ko­vej­šie veci býva­jú jed­no­du­cho tie, kto­ré by niko­ho iné­ho nena­pad­li ale­bo ich nikto robiť nech­ce.

Zdá sa, že si veľ­mi aktív­ny člo­vek. Stí­haš pop­ri biz­ni­se a ško­le aj iné záľu­by?

Som v uni­ver­zit­nom stre­lec­kom tíme. Veľ­mi rád ces­tu­jem, či už pre zába­vu ale­bo spoz­ná­va­nie nových kra­jín. V lete mám naplá­no­va­ných zopár výle­tov, na kto­ré sa už teším. Veľa tiež čítam, či už médiá ale­bo kni­hy, naj­mä auto­bi­o­gra­fie. 

Máš neja­ký kon­krét­ny tip na kni­hu, kto­rá by moh­la zau­jať čita­te­ľov Star­ti­tup? :)

Moment, musím sa pozrieť do svo­jej čítač­ky… Veľ­mi by som odpo­rú­čal kni­hu Star­tup Nati­on. Je o Izra­e­li a o tom, pre­čo má prá­ve táto kra­ji­na sil­ný star­tu­po­vý poten­ciál. Mys­lím si, že by moh­la byť zau­jí­ma­vá pre Slo­vá­kov, pre­to­že Izra­el teore­tic­ky tiež nie je kra­ji­nou, kto­rá by mala sil­né pred­po­kla­dy pre roz­voj star­tu­pov, ale para­dox­ne má. 

Keď sme pri­tom, zau­jí­maš sa aj o zahra­nič­né inves­tí­cie a pro­jek­ty?

Urči­te áno, ale najprv musíš veľ­mi dob­re poznať trh, aby si naň mohol vkro­čiť. Jeden môj kama­rát, kto­rý je inves­to­rom a býva v Anligc­ku, mi už dva­krát vra­vel, že keby som chcel otvo­riť poboč­ku v Anglic­ku, poskyt­ne mi finan­cie. Teraz však toho máme dosť aj v USA a nie je dôvod sa roz­ši­ro­vať. Ako som však spo­me­nul, veľ­mi by ma z toh­to pohľa­du zau­jí­ma­lo Slo­ven­sko. Sle­du­jem už tro­chu bra­ti­slav­ské rea­li­ty a pohy­by cien, ale potre­bo­val by som viac času spoz­nať všet­ky detai­ly. V budúc­nos­ti však oča­ká­vam aj biz­ni­so­vé akti­vi­ty v zahra­ni­čí. Budú­ci rok na jeseň na MIT začí­nam štú­dium čín­ske­ho jazy­ka a teším sa, že do môj­ho port­fó­lia pri­bud­ne pop­ri slo­ven­či­ne, anglič­ti­ne, špa­niel­či­ne a fran­cúz­šti­ne ďal­ší.

Spo­me­nul si tiež, že veľa ces­tu­ješ. Kde sa cítiš naj­viac doma?

Na letis­ku? :) Naj­čas­tej­šie však pre­bý­vam v Bos­to­ne, kde štu­du­jem. Pri­bliž­ne kaž­dý ale­bo kaž­dý dru­hý týž­deň však nie­kam ces­tu­jem kvô­li biz­ni­su. Minu­lý týž­deň som bol v Kali­for­nii, teraz som na Slo­ven­sku kvô­li kon­fe­ren­cii, budú­ci týž­deň idem do Mia­mi a potom do New Yor­ku. Veľ­mi čas­to nav­šte­vu­jem tiež San Fran­cis­co, kde býva môj biz­nis par­tner.

Za spro­stred­ko­va­nie stret­nu­tia ďaku­je­me 0100 Cam­pus. 

Pridať komentár (0)