KOMENTÁR Lucie Tomankovej: Afganská kríza ukázala, že EÚ je závislá od vojenskej sily USA

Autorka je analytička STRATPOL.

Rozhodnutie USA o stiahnutí sa z Afganistanu a následná urýchlená evakuácia koaličných vojsk z krajiny spôsobená bleskovým postupom Talibanu opäť poukázali na závislosť EÚ od vojenskej sily jej spojenca. Bez americkej podpory by európske krajiny neboli schopné zaručiť bezpečný odchod svojich občanov, či dokonca svojich vojsk. Podľa niektorých odhadov by EÚ, napriek svojej ekonomickej sile, po stiahnutí amerických vojakov, nebola schopná chrániť kábulské letisko ani len tri dni. 

Zuzana Čaputová nemlčí a bráni práva žien v Afganistane: Spolu s premiérkou Islandu iniciovala výzvu

Predseda Rady EÚ Charles Michel sa k situácii vyjadril: „Nepotrebujeme ďalšiu podobnú geopolitickú udalosť, aby sme pochopili, že EÚ sa musí snažiť o väčšiu autonómiu rozhodovania a väčšiu schopnosť konať vo svete.” Afganistan, strategická situácia a geostrategické zmeny na Strednom východe, v Saheli či Líbyi dokazujú nutnosť silnejšej EÚ. Dokazujú nutnosť vytvorenia rýchlych európskych vstupných síl EÚ, pomocou ktorých by Únia pôsobila ako silný globálny strategický partner. 

Slovák, ktorý sa nedávno vrátil z Afganistanu: Verili, že ich spojenci neopustia a že to takto nemôže dopadnúť (ROZHOVOR)

Snahu Bruselu posilniť aktivity v oblasti spoločnej obrannej politiky urýchlila tiež ruská anexia Krymu v roku 2014 a doktrína „Amerika na prvom mieste“, ktorú počas svojho pôsobenia v úrade presadzoval Donald Trump. Washington síce aj naďalej podporuje ďalšie prehlbovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, zároveň ale dôrazne odporúča posilnenie obranných zložiek EÚ a jej väčšiu samostatnosť. Súčasný americký prezident, Joe Biden, je tak už tretím americkým prezidentom v poradí, ktorý varuje Európu, že sa USA sťahuje z európskych intervencií.

Po vyše 20 rokoch, počas ktorých lídri EÚ nedokázali implementovať do praxe dohodu o vytvorení spoločných obranných síl o sile 50 000-60 000 mužov, sa štáty EÚ opäť snažia aspoň o vytvorenie tzv. síl rýchlej vojenskej reakcie, práve v snahe znížiť svoju závislosť na vojenskej sile USA.  Slovinský minister obrany Matej Tonin naznačil, že tieto sily by mohli zahŕňať 5 000 až 20 000 vojakov, pričom ich nasadenie by nemalo závisieť od jednomyseľného rozhodnutia 27 štátov EÚ. Zámerom je takto predísť komplikáciám spojeným s rozhodovaním o ich budúcom nasadení, keďže schopnosť dosiahnuť všeobecný konsenzus sa na úrovni členských štátov ukazuje ako kľúčový problém.  

Šéf zahraničnej politiky EÚ, Josep Borrell, dúfa, že finálny návrh plánu o vytvorení síl rýchlej reakcie bude hotový už v októbri alebo novembri tohto roku. Vysokí predstavitelia EÚ tvrdia, že chcú konečnú dohodu o podobe jednotky a jej financovaní do marca 2022. Vytvorenie sily rýchlej reakcie sa považuje v súčasnosti za realistickejšie aj vďaka brexitu, keďže to bola práve Veľká Británia, ktorá patrila k hlavným skeptikom ohľadom plánu spoločnej obrannej politiky EÚ. 

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.