Komentár: Neplatia dane a ničia planétu. Bohatí utekali spravodlivosti už dosť dlho, je načase to napraviť

bezos
SITA via AP/Brent N. Clarke/Unsplash/Robert Anasch

O zdanení bohatých počúvame už roky. Fráza Tax the Rich (Zdaňte bohatých) na nás vyskakuje z každej politickej debaty a najnovšie sa už dostala aj do sveta módy. Zákonodarkyňa Alexandria Ocasio-Cortez si na charitatívnu organizáciu Met Gala oblieka šaty, ktoré práve k zdaneniu bohatých vyzývajú.

zdroj: Twitter/AOC
 

Klepnúť boháčom po prstoch sa chystá aj americký prezident Joe Biden. „Som chorý a unavený zo superbohatých a obrovských korporácií, ktoré neplatia svoj spravodlivý podiel na daniach,“ napísal Biden na Twitteri. „Je načase, aby sa to zmenilo.“

Bidenova administratíva zverejnila aj analýzu, ktorá mala toto tvrdenie podporiť. Analýza ukazuje, že 400 najbohatších domácností v Spojených štátoch platí efektívnu federálnu daň z príjmu v priemere o niečo viac ako 8 % ročne.

Ide pritom o domácnosti s čistým bohatstvom v rozmedzí od 2,1 miliardy do 160 miliárd dolárov. Aktuálne sa federálna daň pohybuje na hranici 37 %, pre ľudí, ktorí zarábajú 523 600 dolárov alebo viac, a pre manželské páry, ktoré zarábajú 628 300 dolárov a viac, prezident ju chce zvýšiť na 39,6 %. Podľa viacerých odhalení medzi nimi aj publikáciou ProPublica sa horné 1 %, vyhýba plateniu aj dane aj v tejto sadzbe.

Našli cestičky ako obísť platenie dane 

Analýza ProPublica zistila, že Jeff Bezos v roku 2007 neplatil žiadnu federálnu daň z príjmu, a to aj napriek tomu, že jeho majetok vzrástol o 3,8 miliardy dolárov (3,1 miliardy eur). Elon Musk, ktorý v roku 2018 neplatil žiadnu daň z príjmu. Donald Trump ešte ako prezidentský kandidát a milionársky podnikateľ, v roku 2016 zaplatil daň v hodnote 750 dolárov, ukázalo vyšetrovanie denníku New York Times.

Zvýšenie dane by tak malo iba malý účinok na spravodlivosť, ku ktorej vyzýva Biden. Boháči sa totiž to vedia efektívne tejto dani vyhnúť. Obyčajní zamestnanci, ktorých daň a príjem sú viazané napríklad na hodinovú mzdu alebo pravidelný príjem. Pri vyplatení týchto príjmoch automatický odčíta daň z príjmu.

zdroj: SITA/AP, Charles Krupa, Britta Pedersen

Milionári a miliardári to majú ale vyriešené inak, našli cestičky, ako obísť platenie dane. Ich bohatstvo je uložené v aktívach, ako sú akcie, majetok, investičný majetok alebo iné investície. Ich majetok každým rokom môže narastať, ako je to v prípade zakladateľa Amazonu Jeffa Bezosa alebo najbohatšieho muža na planéte Elona Muska. Nárast hodnoty aktív ale nie je zdanený každoročne ale len v prípade jeho predaja.

„Tento príjem (podlieha) dani iba vtedy, ak skutočne predá majetok, ktorý generoval tento príjem,“ povedala pre Teen Vogue Chye-Ching Huang, výkonná riaditeľka centra daňového práva na Právnickej fakulte NYU. „Na rozdiel od človeka, ktorý dostáva plat a ktorý platí zdaniteľný príjem v reálnom čase, si ľudia s veľmi vysokou čistou hodnotou môžu zvoliť, či a kedy budú platiť dane z rastu svojho bohatstva.“

Ich plat tvoria smiešne sumy 

Aby sa bohatí vyhli plateniu dane, ktorá je viazaná automaticky na vyplatenie mzdy, za svoje pôsobenie na vrcholových pozíciách často berú smiešne sumy. Jeff Bezos, ktorý donedávna pôsobil ako generálny riaditeľ Amazonu, si v roku 2018 vyplatil len 80-tisíc dolárov ako riaditeľský plat. Ostatní miliardári si vyplácajú ešte menej, napríklad zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg príma ročný plat v hodnote jedného dolára.

Ľudom sa potom oprávnene pýtajú, z čoho milionári a miliardári financujú svoj nákladný život, keď aktíva nepredávajú a ani neprijímajú žiaden plat. Odpoveď je jednoduchá: z bankových úverov. K tým sa dostanú veľmi ľahko vďaka svojej solventnosti, poskytované sú im s nízkym úrokom, oveľa nižším, ako by museli zaplatiť na dani pri predaji aktív. Pôžička sa navyše nepovažuje za príjem takže nie je zdanená a práve naopak, môže sa použiť do daňových odpočtov.

zdroj: TASR/AP, Alex Brandon

„Robia agresívne daňové odpočty, často preto, že si požičali na financovanie svojho životného štýlu,“ uviedol pre BBC Jesse Eisinger redaktor v ProPublica. „Požičajú si v banke za relatívne nízky úrok, žijú z toho a môžu použiť úrokové náklady ako zrážky zo svojho príjmu,“ dodal.

V praxi tak to znamená, že niektorí milionári a miliardári zaplatia na dani menej ako ľudia v nízkopríjmových povolaniach. Na tento fakt upozornila práve Ocasio-Cortez, ktorá pred kariérou političky pracovala ako barmanka v New Yorku. „V roku 2016 a 2017 som ako barmanka zaplatila na daniach tisíce dolárov. Trump zaplatil 750 dolárov,“ napísala na sociálnej sieti.

Riešením by bolo zdanenie majetku bohatých 

Ocasio-Cortez preto navrhuje zvýšenie federálnej dane z príjmom až na 70 % pre tých, čo zarábajú nad 10 miliónov. Jej kolega zo Senátu Bernie Sanders navrhuje sadzbu až 77 %. V skutočnosti takúto sadzbu už Spojené štáty v minulosti mali a to medzi rokmi 1941 a 1976, uvádza Vox.

Vox uvádza, že takéto vysoké zdanenie bolo niekedy bežnou realitou amerických biznismanov. Až roku 1981 znížil daň prezident Ronald Reagan na hranicu 50 %, neskôr na 21 %. Daň kolísala a menil ju v podstate každý prezident, nikdy však už nedosiahla väčšiu hranicu ako 39,6 % za Baracka Obamu.

Ako sme ale už zmienili zdvihnutie tejto dane nič nevyrieši, lebo bohatí si našli cestičky, ako ju obchádzať.

zdroj: TASR/AP, David J. Phillip

Riešením by mohlo byť zavedenie zdanenia, ako ho navrhuje senátorka Elizabeth Warren spoločne s kolegom Berniem Sandersom. Senátori chcú zdaniť majetok bohatých. Táto daň by mala hodnotu 2 % pre ľudí s majetkom od 50 miliónov, pre ultrabohatých s majetkom od 1 miliardy by sa daň vyšplhala na 3 %.

Daň sa nemusí zdať veľká, ale keďže ide o daň, ktorá by bola vyberaná každoročne, dokázala by generovať slušné sumy. Podľa analýzy, ktorú si dali senátori vypracovať, by za desať rokov vybrali na dani 3 bilióny dolárov. USA by mohli využiť túto sumu napríklad na boj s klimatickou zmenou alebo na boj za sociálnu spravodlivosť v krajine, kde veľké percento populácie nemá ani zdravotné poistenie.

Ešte viac zbohatli, nastal čas ich zdaniť 

„Ultra bohatí a mocní sprísnili pravidlá vo svoj prospech natoľko, že horných 0,1 % platí nižšiu efektívnu daňovú sadzbu ako spodných 99 %, pričom bohatstvo miliardárov je o 40 % vyššie než pred začiatkom pandémie koronavírusu,“ uviedla Warren.

Warrenovej slová sú pravdivé, pandémia koronavírusu ešte viac zvýšila rozdiely medzi chudobnými a bohatými a majetok najbohatších ľudí raketovo stúpal ďalej. Navyše horné percento je najväčší znečisťovateľ našej planéty.

zdroj: TASR/AP Photo/Virginia Mayo, File

„Klimatická kríza nie je niečo, čo sme vytvorili „my“. „My“ všetci nie sme rovnako zodpovední za krádež budúcnosti,“ napísala vo svojom príspevku na Twitteri švédska klimatická aktivistka Greta Thunberg.

Aktivistka pritom poukázala na správu organizácie Oxfam, ktorá tvrdí, že horné percento svetovej populácie vyprodukovalo oxidu uhličitého dvojnásobne viac ako 3,1 miliardy ľudí, ktorí tvorili najchudobnejšiu polovicu ľudstva počas kritického 25-ročného obdobia bezprecedentného rastu emisií.

Na zdanenie bohatých nastal pravý čas, bohatí sa už dlho vyhýbali spravodlivosti v podobe platenia daní. Inými slovami len berú a dávajú len málo. Administratíva Joe Bidena by si mala od nich vziať to, čo právom patrí americkému ľudu a nielen jemu. Ide totiž o globálnych hráčov, ktorí zarábajú svoje miliardy na celom svete.

Otázne je, či sa im to naozaj podarí a či si zvolia správnu cestu, akú navrhujú Warren a Sanders. Miliardári napriek tomu, že chcú pôsobiť ako filantropi, využívajú lobing a nátlak na zákonodarcov vo Washingtone D.C. Neraz sme boli svedkami toho, ako chcú navonok platiť dane a za zatvorenými dverami lobovali proti nim.

Zdroje: White House, ProPublica, New York Times, Teen Vogue, BBC, Ofxam, Vox

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie