KOMENTÁR Patrika Lengharta: Krajina internetových intelektuálov, ktorí doma odhaľujú nechutný komplot na ovládanie sveta

Autor je vysokoškolský pedagóg a publicista.

Aj keď sa Slovenská republika už niekoľko rokov radí medzi bohaté štáty sveta,  v niektorých iných kvalitách oproti ostatným krajinám v tejto kategórii zaostáva – napríklad vo vzdelaní.

Táto informácia zrejme málokoho prekvapí, pretože problémy so slovenským vzdelávaním sa v našej krajine diskutujú už viac ako tridsať rokov, pričom sa nezdá, že by sme sa systémovo posúvali dopredu. Práve naopak, pravidelné národné i medzinárodné testovania gramotnosti mladých ľudí poukazujú na zhoršujúcu sa úroveň vzdelanosti mládeže.

Zvláštnou kategóriou je univerzitné a vysokoškolské vzdelanie. 

Len veľmi málo slovenských vysokých škôl a univerzít sa radí medzi tie najlepšie v Európe či na svete, čo je aj jeden z dôvodov, prečo každoročne tisíce maturantov odchádzajú za vysokoškolským štúdiom do zahraničia.

Okrem toho aj podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v našej spoločnosti nie je práve vysoký, pokiaľ ho porovnávame so zvyškom rozvinutého sveta. Na Slovensku vysokoškolské vzdelanie dosahuje asi úroveň 23% obyvateľov nad 18 rokov. Naše susedné krajiny, Česko a Maďarsko, majú tento podiel na úrovni 24%, ale zároveň sú ich univerzity lepšie hodnotené ako naše a zároveň sú ich krajiny približne dvakrát väčšie ako naše – inými slovami, obe tieto krajiny majú viac vzdelávacích inštitúcií a na lepšej úrovni, a teda aj keď majú rovnaký počet vzdelaných ľudí, ich ľudia sú vzdelaní lepšie.

V susednom Poľsku, ktoré má približne 38 miliónov obyvateľov, je podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v spoločnosti na úrovni 30%. V Rakúsku, ktoré má približne 9 miliónov obyvateľov, je podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí na úrovni 32%. Obidve tieto krajiny sa tešia veľkému uznaniu v akademickom svete, pričom Rakúske univerzity každoročne patria k najlepšie hodnoteným v celosvetových rebríčkoch.

V našom regióne sme teda najmenej vzdelaným národom a naše vzdelávacie inštitúcie si oproti inštitúciám našich susedov vysluhujú nižšie uznanie – to môže súvisieť aj s faktom, že v tejto chvíli je u nás registrovaných až 35 vysokých škôl, ale len 19 z nich má titul univerzity.

Faktom zostáva, že okrem nízkej úrovne vzdelávania je na Slovensku  bežná aj náklonnosť ku konšpiračným teóriám. V tejto oblasti patrí Slovenská republika k najtalentovanejším členom Európskej únie.

V roku 2020 Slovenská akadémia vied robila výskum, podľa ktorého viac ako tretina Slovákov verí konšpiračným teóriám o ochorení Covid-19.

Krátko potom robila ďalší výskum agentúra GLOBSEC, ktorá tieto závery potvrdila a taktiež prišla s výsledkom, že viac ako tretina respondentov na Slovensku verila konšpiračným teóriám.

Medzi najčastejšie konšpirácie patril postoj, že podľa respondentov boli počty nakazených a mŕtvych umelo nafúknuté vládou a/alebo médiami. Rovnako sa ukázalo, že tí ľudia, ktorí majú blízko ku konšpiračným teóriám, majú vyššiu tendenciu porušovať protipandemické opatrenia a odmietať vakcíny proti ochoreniu Covid-19.

Pokiaľ ide o samotné očkovanie, na Slovensku je kompletne proti ochoreniu Covid-19 zaočkovaných asi 41% ľudí, čo je jeden z najnižších podielov zaočkovanosti v Európskej únii. Aj v porovnaní s najbližšími susedmi sme na tom podstatne horšie.

V Poľsku je kompletne zaočkovaných asi 51% ľudí, v Česku je kompletne zaočkovaných asi 55% ľudí a v Maďarsku asi 58% ľudí. V susednom Rakúsku, ktoré má zhodou náhod najlepšie hodnotené vzdelávacie inštitúcie a najvyšší počet vzdelaných ľudí, je už kompletne zaočkovaných 59% ľudí.

Zdá sa teda, že krajiny s lepším vzdelaním majú aj silnejší sklon prijímať vedecké riešenia na vedecké problémy – v tomto prípade hovoríme o vakcinácii proti ochoreniu Covid-19.

Slovensko je krajinou, ktorá v intelektuálnom svete nevyniká, a to ani medzi svojimi najbližšími susedmi. Naši občania nie sú práve známi svojou vášňou k vede a akademickému životu.

Zároveň sme však krajinou, v ktorej si každý tretí človek myslí, že odhalil tajné svetové sprisahanie.

Keď už sme pri svetových sprisahaniach a konšpiráciách, za posledných desať rokov vyšlo v západnom svete niekoľko štúdií, ktoré sa zaoberali rôznymi konšpiráciami a ich fanúšikmi.

Opakovane sa ukazuje, že čím je človek vzdelanejší, tým je menej ohrozený konšpiráciami.

V roku 2020 v USA prebehol výskum o konšpiráciách spojených s ochorením Covid-19, ktoré sú náhodou populárne aj u nás.

Ukázalo sa, že 48% ľudí s iba základným vzdelaním si myslelo, že Covid-19 bol naplánovaný a umelo vypustený ako biologická zbraň. 

Oproti nim stálo 78 % respondentov s vedeckým vzdelaním (napríklad titulom PhD.), ktorí boli presvedčení, že Covid-19 nebol ani naplánovaný, ani vypustený, ani nie je nikým ovládaný.

Opakovane sa teda ukazuje, že čím je národ vzdelanejší a čím lepší má prístup ku kvalitným vzdelávacím inštitúciám, tým menej verí konšpiráciám a výmyslom, a tým skôr dôveruje vede a vedeckým pracovníkom – napríklad v otázke vakcinácie.

Na Slovensku je však pomer vzdelaných ľudí relatívne nízky, a to ešte aj veľká časť z nich pravdepodobne študovala na vysokých školách, ktoré by sme nemohli považovať práve za záruku kvalitného vzdelania (pozdravujeme diplomovky niektorých našich politikov, ktorí na takýchto vysokých školách študovali).

Na konci tohto článku sa ešte môžeme zasmiať cez slzy, pretože záver je jasný:

Slovensko možno nie je najvzdelanejšou krajinou v Európe, možno nemá najlepšie univerzity na svete a možno sa ani v zaočkovanosti proti ochoreniu Covid-19 nemá za čo chváliť, ale môže byť hrdé na svoj obrovský zástup odborníkov a internetových intelektuálov, ktorí doma odhaľujú nechutný komplot na ovládanie sveta.

Pretože na Slovensku konšpiráciám verí viac ako 35% obyvateľov.

Ale prístup k neobmedzenému internetu má na Slovensku viac ako 90% domácností.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.