Kontroverzný experiment: Vedci preprogramovali myši, aby sa začali priateliť. Objav môžu v budúcnosti použiť na ľuďoch

Vedci zo Spojených štátov vytvorili kontroverzný experiment. Pomocou malého zariadenia „preprogramovali“ myši a ich vzájomnú interakciu, uvádza Independent.

Implantát vyvinuli vedci z Northwestern University, ktorí sa snažili zistiť, či takéto zariadenie môže vôbec fungovať. Ak bude či dokáže ovplyvniť neuróny v mozgu myší tak, aby navzájom komunikovali v reálnom čase. Štúdia s experimentom bola uverejnená v pondelok v časopise Nature Neuroscience.

Bezdrôtové zariadenie umožňuje myšiam voľný pohyb

Vedci uvádzajú, že vyvinutý implantát je bezdrôtový, využívajúci lúče ultrafialového svetla na aktiváciu neurónov. Zariadenie je navyše bez batérií.

Implantát je tenký, flexibilný a spočíva jemne na lebke zvieraťa. Myši tak vyzerajú relatívne normálne a môžu sa aj normálne správať. Navyše v realistickom prostredí, čo umožňuje vedcom pozorovať ich v prírodných podmienkach. Predchádzajúci výskum využívajúci optogenetiku vyžadoval optické drôty, ktoré obmedzovali pohyby myší a spôsobovali ich zamotanie počas sociálnych interakcií alebo v zložitom prostredí.

zdroj: NORTHWESTERN UNIVERSITY

„Pri pohybe sa vlákna ťahali rôznymi spôsobmi,“ povedal John A. Rogers, ktorý viedol výskum. „Podľa očakávania tieto účinky zmenili pohybové vzorce zvieraťa. Jeden si preto musí klásť otázku: Aké správanie vlastne študuješ? Študuješ prirodzené správanie alebo správanie spojené s fyzickým obmedzením?“

Bezdrôtové zariadenie je preto kľúčové. „Aktivita mozgu u izolovaného zvieraťa je zaujímavá, ale ísť ďalej od výskumu jednotlivcov k štúdiám zložitých, sociálne interagujúcich skupín je jednou z najdôležitejších a najvzrušujúcejších hraníc neurovedy. Teraz máme technológiu na skúmanie toho, ako sa medzi jednotlivcami vytvárajú a pretrhávajú väzby v týchto skupinách a treba preskúmať, ako z týchto interakcií vznikajú spoločenské hierarchie,“ uviedol Rogers.

V budúcnosti by to mohli použiť aj na ľudí

Keď boli myši fyzicky blízko pri sebe, vedci aktivovali skupinu neurónov v oblasti mozgu, ktorá súvisí s výkonnou funkciou vyššieho rádu, čo spôsobilo, že zvýšili frekvenciu a trvanie ich sociálnych interakcií. V skupinovom prostredí mohli vedci zaujať ľubovoľne vybraný pár tak, aby interagoval viac ako ostatní. Mozog myší sa dal rovnako okamžite naprogramovať tak, aby už nebol priateľom s inou myšou, a interakcie by sa vrátili do normálu.

„V skutočnosti sme si nemysleli, že to bude fungovať,“ povedala neurobiologička Jevgenija Kozorovitská, ktorá experiment navrhla. „Pokiaľ je nám známe, toto je prvé priame vyhodnotenie významnej dlhodobej hypotézy o nervovej synchrónii v sociálnom správaní.“

Vedci dúfajú, že výskum povedie k ďalším prielomom v oblasti optogenetiky, čo výskumníkom umožní zamerať sa na špecifické neuróny v ľudskom mozgu. Kvôli použitému genetickému inžinierstvu nie je metóda u ľudí zatiaľ schválená. Vedci nás nechcú ovládať, ale liečiť.

„Znie to ako sci-fi, ale je to neuveriteľne užitočná technika,“ uviedla Kozorovitská. „Optogenetiku možno čoskoro použijeme na odstránenie slepoty alebo zvrátenie paralýzy.“