Lenka Surotchak: Nová slovenská podnikateľská generácia je zodpovedná a prepojenie s krajinou má hlbšie v génoch

Lenka, už dlhé roky pôsobíš v mimovládnej sfére. Prečo si sa rozhodla pre túto prácu a nie napríklad pre prácu novinárky, čo si vyštudovala?

Na novinárčine ma lákalo presne to, čo robím dnes. Možnosť spoznávať zaujímavých ľudí a neustále sa učiť niečo nové. V mimovládnom sektore hľadáme tých najlepších ľudí, najefektívnejšie riešenia pre identifikované problémy a osvietených donorov.

Si riaditeľka Nadácie Pontis. Aké sú najväčšie výzvy, ktorým musíš čeliť pri riadení neziskovej organizácie?

V Pontise máme množstvo projektov zameraných na rôzne témy. Našou veľkou výzvou je preto viac sa vzájomne prepájať, ťahať spoločne za jeden povraz a byť otvorenejší inováciám.   Druhou výzvou je meranie dopadov našej práce. Potrebujeme zdokumentovať relevantné dáta o tom, že práca mimovládok je investícia s vysokou návratnosťou. Napríklad v zmene správania ľudí, v kvalitnejšom živote, v prevencii, v rozvoji kritického myslenia, adaptability na zmenu,  či zručností, v ktorých podľa medzinárodných testovaní značne zaostávame. Našou treťou výzvou je pochopenie, že mnohé zmeny, o ktoré sa usilujeme, predstavujú nastavovanie nových spoločenských hodnôt, inej kultúry krajiny či vnútorného fungovania. Či už je to povedomie o zodpovednom podnikaní, strategická firemná filantropia, firemné dobrovoľníctvo, pro bono pomoc mimovládkam či kultúra individuálneho darcovstva, ide o proces, ktorý nepríde zo dňa na deň.

Zdroj: Facebook Nadácie Pontis

Ako je to so štátom? Dostávate ako organizácia, ktorá pomáha ľuďom v núdzi dostatočnú podporu?

Štát poskytuje firmám a jednotlivcom možnosť asignovať časť svojich daní mimovládkam. Tieto prostriedky sú veľakrát pre ne kľúčové. Na druhej strane sme zistili, že až 90 percent grantov, ktoré sme v oblasti vzdelávania poskytli za posledných 5 rokov z rôznych nadačných fondov, kompenzovalo potreby, ktoré sú vo veľkej miere v zodpovednosti štátu.

Komunikujete s firmami a organzáciami na Slovensku, aby prispeli a aktívne sa zúčastnili na rozvoji krajiny. Sú firmy otvorené takejto spolupráci, ktorá býva často finančne nezisková?

Za posledných 20 rokov sme v oblasti zodpovedného podnikania s takmer 40 firmami v Business Leaders Fore a takmer 1000 nomináciami pre cenu Via Bona Slovakia prešli veľký kus cesty. Snažili sme sa zmeniť nastavenie firiem voči spôsobu ako podnikajú, ako sa správajú k planéte, k svojim zamestnancom či zákazníkom.  Dnes je tu nová slovenská podnikateľská generácia, ktorá je zodpovedná a  hodnotovo ukotvená. Prepojenie s krajinou má hlbšie v génoch a je to vidieť aj na jej firemnej DNA, dlhodobom záujme či chuti zabojovať o to, aby to tu na Slovensku fungovalo a mali sme víziu pre naše budúce generácie.

Zdroj: Facebook Nadácie Pontis

Zdroj: Facebook Nadácie Pontis

Aké argumenty najčastejšie na tieto firmy platia?

Firmy tvoria ľudia. Tí tu žijú, ich deti tu chodia do škôl, “lieči” ich slovenské zdravotníctvo. Denne sú konfrontovaní s korupciou mocných, s únosom štátu, nefunkčnosťami systému.  Vidia, ako sa určité oblasti Slovenska, kde pôsobia, prepadajú do chudoby, alebo ako niektorým skupinám spoločnosti nastavenie systému odopiera právo na budúcnosť. Takéto firmy najčastejšie pomáhajú založením strategického filantropického fondu, ktorý má šancu riešiť nejaký konkrétny problém. Napr. Accenture sa venuje zamestnávaniu a rozvoju zručností 21. storočia mladých ľudí, Slovak Telekom sa zameriava na  pomoc nepočujúcej komunite a Embraco inovatívnemu školstvu na Spiši. Okrem toho, firmy svojich zamestnancov zapájajú do dobrovoľníckych podujatí, napríklad do Nášho Mesta.  Odborníci z firiem na HR, marketing, finančníci, reklamné agentúry, právnici zas  pomáhajú cez Pro Bono Maratóny mimovládnym organizáciám svojimi zručnosťami a talentom, pričom odchádzajú obohatení o poznanie čriepkov života bezdomovcov, autistov, seniorov, rómskych detí – ľudských osudov, s ktorými bežne možno nie sú konfrontovaní.

Zdravotníctvo, školstvo,… to sú len niektoré oblasti, s ktorými na Slovensku zápasíme. Mňa by teda zaujímalo, čo by sme my ako občania mohli urobiť, aby sme našej krajine pomohli?

Našu krajinu tvoríme my všetci a je len na nás, či sa usmejeme na neznámu starenku v električke, alebo urobíme čokoľvek malé milé ľudské. Možno by stačil len jeden dobrý skutok každý deň. Keď tak spraví čo i len každý stý občan,  vynásobme to počtom ľudí a počtom dní – dáme Slovensku šancu byť dobrou krajinou. My v Nadácii Pontis sme sa snažili zmapovať takýchto ľudí, ktorí sa svojim kúskom snažia meniť túto krajinu. Spravili sme Mapu sociálnych inovátorov, 995 skvelých príkladov ľudí a organizácií vo vzdelávaní, inklúzii, občianskom aktivizme, ktorí prinášajú život do zabudnutého verejného priestoru, zamestnávajú ľudí bez domova a vracajú ich späť do normálneho života, aktívne sledujú prešľapy politikov, vzdelávajú deti v marginalizovaných skupinách, aby mohli mať lepšiu budúcnosť atď. Svojimi hodnotami, principiálnosťou a motiváciou sú jedineční. Mnohých z nich máme aj na portáli dobrakrajina.sk, kde ich prácu môžete podporiť finančne či  dobrovoľnícky.

Zdroj: Facebook Nadácie Pontis

Zdroj: Facebook Nadácie Pontis

Veľká debata sa stále vedie medzi generáciami X a Y, teda staršou a mladšou generáciou. Ako vnímaš prístup týchto dvoch generácií k otázke filantropie a zodpovedného rozvoja spoločnosti?

Veľmi mi je sympatické hipstertvo mladej generácie. To, že dokážu hovoriť brutálnu pravdu priamo do očí, majú veľakrát skvelé vzdelanie a chcú  ho naplno využiť, dokážu veľmi tvrdo a tiež efektívne pracovať, sú skvelí vo využívaní technológií, chcú si užívať život.  Na druhej strane, sú veľmi občiansky uvedomelí.  Podpisujú petície proti skládkam, proti výrubu lesov, pridali sa k protestom pred Bonaparte, pomáhajú utečencom, mentorujú slabších žiakov, chodia do práce na bicykloch, z lesov odchádzajú s vrecom nazbieraných odpadkov…  Skvelým príkladom mladých podnikateľov a zároveň filantropov sú Šimon a Lucia Šickovci. Nedávno sme s nimi natáčali krásny rozhovor, ako darovali svoje narodeniny na pomoc iným – výstavbu studne v Afrike. Veríme, že práve takéto príklady inšpirujú aj iných.  Tí starší zas dodávajú tímu skúsenosť, často vytrvalo doťahujú veci do cieľa aj cez nudné procesy, na ktoré mladší nemajú trpezlivosť a nenápadne im vytvárajú príležitosti pre rast a realizáciu.

Žila si nejaký čas v USA, čo ťa motivovalo usadiť na Slovensku?

Mám rada obe strany oceánu. Som vďačná za moju rodinu, za to, ako som bola vychovaná, za priateľov, kolegov, ľudí, ktorí to so Slovenskom ešte nevzdali, tak ako ani ja. Vidím na Slovensku veľa múdrych a čestných ľudí nielen v mimovládkach, či medzi podnikateľmi, ale aj vo verejnej správe. Práve preto som sa tu usadili a chcem prispievať tomu, aby raz táto krajina naplno využila svoj potenciál a aj vo vláde budú ľudia s víziou.

Zdroj: Facebook Nadácie Pontis

Tvoja práca je veľmi náročná, ale na druhej strane pomohla si už veľkému množstvu ľudí a pomáhaš zlepšovať naše Slovensko. Čo je tvoja najväčšia motivácia pri tejto práci?

Výsledky. To, že sa nám za tie roky veľmi veľa reálne podarilo zmeniť. Prieskumy nám potvrdzujú zvýšenú citlivosť verejnosti na zodpovednú spotrebu, správanie sa firiem, spájanie firiem s filantropickými témami. Kurzy globálneho vzdelávania či zodpovedného podnikania vychovali skvelých a uvedomelých ľudí, Srdce pre deti pomáha stovkám rodín s deťmi v nepriaznivej zdravotnej alebo sociálnej situácii. Po každom Našom meste či Pro Bono Maratóne sú tu čistejšie verejné priestory, krajšie škôlky, vymaľované detské či seniorské centrá, vymyslené kampane pre mentorstvo rómskych detí, či právna analýza ako predísť vizuálnemu smogu.

Máš dve deti, vedieš nadáciu. Čo si myslíš, že je tvoja silná stránka, vďaka ktorej zvládaš toľko vecí naraz?

Asi môj večný, hlboký a úprimný optimizmus.  A tiež to, že mám veľmi rada dobrých a múdrych ľudí.  Veľmi si vážim svojich kolegov a všetkých skvelých ľudí, ktorí nám pomáhajú. Inšpiratívne stretnutie s grantistami, donormi, novinármi, ľuďmi zvonku – nové myšlienky, poznanie, šťastné tváre a humor mojich detí, rodiny aj bezprostredného okolia ma vždy nabijú obrovskou energiou.

Zdroj: Facebook Nadácie Pontis

Slovensko sa čoraz častejšie stáva vyhľadávanou destináciou pre zahraničné firmy. A nielen veľké korporácie, pre ktoré sme lacná krajina, ako to bývalo kedysi. Čo si myslíš, že investorov najviac láka na Slovensku?

Želala by som si, aby to bolo, ako hovoríš. V 90 rokoch sme boli geograficky zaujímaví, mali sme kvalifikovanú pracovnú silu, vlády ponúkali lukratívne podmienky pre prichádzajúce firmy.  Zanedbanie investícií do vzdelania nás však dnes už drasticky dobieha. Firmy majú katastrofálny nedostatok kvalitných ľudí, školy neučia zručnosti, ktoré trh práce potrebuje,  stredoškoláci vidia svoju šancu na vysokých školách v zahraničí, vláda má klapky na očiach. Aj preto prichádzame s projektom Generácia 3.0., v ktorom chceme podporiť inovatívnych aktérov vo vzdelávaní a mobilizovať progresívnych pedagógov, inšpirovať, rozprúdiť diskusiu o budúcnosti a kvalite vzdelávania, navrhovať štátu overené postupy, ktoré je možné rozšíriť do viacerých škôl a tak dosiahnuť zmenu zdola.  Ak túto príležitosť na zmenu budúcnosti vzdelávania prepasieme, mám o osud Slovenska vážne obavy.

Spolupracuješ s mnohými inšpiratívnymi ľudmi zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Kto je pre teba vzorom a koho prácu obdivuješ?

Nemám jeden vzor. Obdivujem každého, kto na sebe pracuje a využíva svoj talent a schopnosti najlepšie ako vie, pre druhých, v ktoromkoľvek sektore pracuje.  Vážim si čestných, odvážnych pracovitých a múdrych ľudí.  A tiež zmysel pre humor a lásku k životu, vieru v ten najlepší možný svet a v neposlednom rade poslanie každého z nás k nemu malým kúskom prispieť.