Lesníci žiadajú o zrušenie jedného z najvzácnejších národných parkov na Slovensku, tvrdí MŽP

  • Ministerstvo životného prostredia informovalo o požiadavke lesníkov zrušiť národný park
  • Ide pritom o jedno z najvzácnejších území na Slovensku, ktoré má šancu spĺňať vysoké medzinárodné štandardy pre národné parky
  • Aktivisti z WWF Slovensko zdôrazňujú, že 93 % navrhovanie najprísnejšej chránenej zóny je vo vlastníctve štátu
planina
pixabay.com
  • Ministerstvo životného prostredia informovalo o požiadavke lesníkov zrušiť národný park
  • Ide pritom o jedno z najvzácnejších území na Slovensku, ktoré má šancu spĺňať vysoké medzinárodné štandardy pre národné parky
  • Aktivisti z WWF Slovensko zdôrazňujú, že 93 % navrhovanie najprísnejšej chránenej zóny je vo vlastníctve štátu

O definitívne zrušenie vzácnej prírodnej oblasti žiada zástupca Mestských lesov Tisovec a niekoľkí ďalší. Informuje MŽP. Týmto krokom by región prišiel o viac ako 1,2 milióna eur ročne pre subjekty v národnom parku a zároveň o možnosť rozvoja trvalo udržateľného cestovného ruchu – ako sa darí napríklad v Slovenskom raji.

Tento národný park sa pritom môže stať historicky prvým národným parkom na Slovensku, ktorý bude spĺňať vysoké medzinárodné štandardy. Až 50 % národného parku má totiž tvoriť bezzásahové územie a to vďaka zonácii. 

Gepostet von Marek Polakovic am Montag, 31. Juli 2017

Návrh zonácie považuje za dobrý nápad aj ochranár Erik Baláž, nakoľko až polovica národného parku je navrhovaná do bezzásahovej zóny.

„Problémom ale zostáva, že pozemky v navrhovanom stave nebude spravovať národný park. Správa bude naďalej v rukách štátnych lesov alebo iných vlastníkov. Z toho vyplýva predpoklad, že to bude viesť k nezhodám. Dobrá zonácia je len jednou časťou riešenia nešťastnej situácie s národnými parkami na Slovensku. Okrem toho je potrebné previesť pozemky národných parkov pod ich správu, urobiť zo správ národných parkov štátne orgány a posilniť ich personálne aj finančne,“ objasňuje Baláž.

Gepostet von Marek Polakovic am Montag, 31. Juli 2017

Celkovo sa má rozloha národného parku zvýšiť zo súčasných asi 20-tisíc hektárov na približne 25-tisíc hektárov. Odhadované finančné prostriedky na program starostlivosti a projekt ochrany súvisiace so zonáciou, sú vyčíslené na viac ako 36 miliónov eur na 30 rokov, čo znamená približne 1,2 milióna eur na jeden kalendárny rok.

Gepostet von Marek Polakovic am Montag, 31. Juli 2017

Dôležité je tiež spomenúť, že 93 % tejto najprísnejšie chránenej zóny leží na štátnych pozemkoch, v správe Lesov SR a podľa MŽP predstavuje jedno z najvýznamnejších útočísk aj pre hlucháňa. 

Od zónácie až k zrušeniu

Napriek všetkým týmto faktom niektorí účastníci konania vrátane zástupcov Mestských lesov Tisovec žiadajú presný opak. Národný park Muránska planina chcú jednoducho zrušiť.

„Zrušenie národného parku, alebo jeho preradenie na nižšiu úroveň, by malo fatálne následky na ochranu prírody v tomto nádhernom území. Navyše by vylúčilo akékoľvek možnosti rozvíjať región na pilieroch udržateľného turistického ruchu,” dodáva MŽP.

Slovenská lesnícka komora sa ohradzuje voči tvrdeniu, že je za zrušenie národného parku

Návrh zonácie Národného parku (NP) Muránska planina nezohľadňuje potreby a požiadavky ľudí a pracovníkov v tejto oblasti. Uviedla to Slovenská lesnícka komora (SLK) v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslal hovorca organizácie Dávid Hančisnký. SLK tak reaguje na návrh zonácie NP Muránska planina, ktorým chce Ministerstvo životného prostredia (MŽP) vyhlásiť na 50 percentách národného parku bezzásahovú zónu, v ktorej by nebola povolená ťažba dreva, zásahy lesníkov, lov zveri ani výstavba.

Podľa SLK presadzuje MŽP v uvedenej oblasti zmeny, ktoré nie sú v prospech ľudí, ale na ich úkor. Lesníci sa zároveň ohradili voči medializovaným tvrdeniam, že sú za zrušenie NP Muránska planina. Tvrdia však, že zonácia NP Muránska planina je odborne neodôvodniteľná a neprekonzultovaná.

„MŽP presadzuje návrh zonácie NP Muránska planina, ktorý nezodpovedá reálnemu stavu a reálnym možnostiam územia. Ide o administratívno-politický zámer umelo napasovať nevhodné územia do kategórie II. národný park podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov,“ uvádza v tlačovej správe SLK.

Organizácia tvrdí, že namiesto toho, aby sa MŽP poučilo z chýb, ktoré urobilo pri budovaní lokality UNESCO, volí rovnaký direktívno-reštriktívny prístup. Tieto chyby pritom Slovensko mali stáť množstvo peňazí, času a mali byť príčinou rôznych konfliktov, ktoré pretrvávajú dodnes.

To, že ide o nevhodný spôsob ochrany prírody, podľa SLK dokumentuje aj fakt, že voči zonácii Muránskej planiny vznieslo pripomienky aj množstvo dotknutých subjektov, ktoré sa obrátili na orgány štátnej správy. Lesníci upozorňujú, že finálny návrh zonácie je iný ako návrh, ktorý im bol predložený v prípravnom konaní. Jeho konečná podoba pritom nezohľadňuje pripomienky, na ktorých sa spolu s MŽP dohodli.

Zdroje: MŽP, SITA

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá