Krypto-nadšenec Juraj Bednár: Žijeme vo svete, kde peniaze ovláda štát a nezvláda to

Ahoj, Juraj. Paralelní Polis už pár rokov funguje v Prahe. Prečo si sa rozhodol priniesť tento koncept na Slovensko?

Dôvodov je viac. V prvom rade, keď sme rozmýšľali, ako naškálovať dopad, ktorý má Paralelní Polis v Prahe, zhodnotili sme, že by bolo dobré koncept decentralizovať, open-sourcovať a rozšíriť do rôznych miest. Okrem toho je v Bratislave pomerne veľká komunita podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí chcú vytvoriť Paralelnú Polis.

Ako sa pražský priestor osvedčil, čo priniesol?

Osvedčil sa výborne. Vznikol tam fungujúci ekosystém ľudí, ktorí vidia v myšlienke Paralelnej Polis cestu k vyššej slobode a lepším riešeniam spoločenských problémov. Ľudí do tohto prostredia prenesie cez kaviareň, kde sa platí iba kryptomenami, hrá tam open-source hudba (Creative Commons), je tam otvorený bar a ľudia sú obklopení predmetmi vytlačenými na 3D tlačiarni. Po vstupe do kaviarne majú ľudia pocit, že vystúpili z tradičného zastaralého sveta ovládaného štruktúrami, ktoré sú stovky rokov pozadu, do nového inšpiratívneho prostredia, kde sa môžu slobodne rozvíjať. Viac o technológiách sa naučia v Institute of Cryptoanarchy, čo je vzdelávacie centrum na treťom poschodí, a tieto znalosti môžu aplikovať v Paper Hub-e (coworking priestor a začínajúci inkubátor) a CryptoLab – hackerspace, v ktorom sa venujeme technológiám, ktoré nás posúvajú dopredu. Toto všetko spolu hrá jeden koncert, občas tam je nejaký falošný tón, ale stále sa to zlepšuje.

Pre mňa osobne sa Paralelní Polis osvedčil ako priestor, kam prídem a stretnem tam inšpiratívnych, šikovných a múdrych ľudí, ktorí by inak boli „rozlezení“ po meste a musel by som ich hľadať. Tu ich nájdem vo veľmi vysokej koncentrácii a s otvorenou hlavou.

Projekt vznikol ako istá forma protestu proti nastaveniu spoločnosti či obmedzovaniu slobody. Aký je zmysel iniciatívy práve dnes? Veď vraj žijeme v slobode.

Sloboda je podľa mňa osobne veľmi intímna vec. Niekto sa môže cítiť slobodný v komunistickej diktatúre, niekomu demokracia nestačí. Priestor nevznikol ako protest, ale ako konštruktívny priestor, kde hľadáme nové riešenia. Žijeme vo svete, kedy takú základnú vec, akou sú peniaze, ovláda štát a nezvláda to. Pravidelne svojím manažovaním peňazí cez centrálne banky spôsobuje krízy, ktoré ľudia cítia. Cez infláciu nás štát všetkých ochudobňuje. Bankové tajomstvo prestalo existovať a štáty a rôzne firmy nás oberajú o súkromie pomocou finančného a iného sledovania. Kryptomeny sú jednou z ciest, ako sa z tohto oslobodiť a žiť skutočne globálny a slobodnejší život.

Problémy, ktoré riešime, sú rôznorodé, ale spoločnou niťou je vystúpenie zo systémov a štruktúr, ktoré nám nevyhovujú, a hľadanie slobody. Začali sme používať primárne kryptomeny vrámci celého podnikania a skúmame, ako sa vysporiadať s vecami, ako je napríklad volatilita kryptomien. Snažíme sa zistiť, čo treba urobiť pre to, aby sme v takomto prostredí dokázali fungovať, a pracujeme na riešeniach, ktoré túto najväčšiu nevýhodu premieňajú na výhodu. Zároveň ľuďom ukazujeme, že sa to dá. Paralelná Polis láka a prepája ľudí, ktorí majú paralelné riešenia na problémy spoločnosti.

Nie je to protest práve preto, že nestojíme pred parlamentom a nesnažíme sa zmeniť svet okolo, nesnažíme sa niekoho iného nútiť do toho, aby sa zmenil. Sami skúmame a hľadáme tie lepšie riešenia, aby sme ich mohli používať. Z tohto pohľadu pre nás nemá až taký zmysel protestovať, dôležité je len to, aby sme mohli sami experimentovať a zlepšovať to, čo je pre nás dôležité.

Na svojej stránke často spomínate pojmy “paralelný svet” či “kryptoanarchia”. Čo si máme pod tým predstaviť?

Myšlienka Paralelnej polis vychádza od Václava Bendu, pre ktorého to bola reakcia na ignorovanie Charty 77. Uvedomil si, že svet okolo sa nezmení bez neprijateľných nákladov na ľudské životy a slobodu – revolúcie sú náročné a často krvavé. Preto sa rozhodol, že bude dodržiavať zákony v nevyhnutnej možnej miere a ten slobodný svet si „postaví“ vedľa. Deti disidentov môžu chodiť do povinnej štátnej školy, ale zároveň ich môžu učiť v tzv. „bytových univerzitách“ po večeroch to, čo chcú. Štát síce reguluje podnikanie, ale nemôže ľuďom zabrániť vymieňať si tovary a služby medzi sebou a tak vzniká paralelná ekonomika. Paralelné štruktúry môžu vznikať na výmenu informácií, spravodlivosť a riešenie sporov a podobne.

Kryptoanarchia je podobná myšlienka prenesená do prostredia Internetu. Koncom 80-tych rokov si tzv. „cyperpunkeri“ uvedomili, že ak používajú šifrovacie technológie, anonymizáciu, represívne zložky (či už verejné alebo súkromné), strácajú svoju moc a interakcie sa stávajú dobrovoľnými, bez zásahov tretích strán. Kryptoanarchia je Paralelná Polis na Internete. Nie je to filozofia, ktorá by sa snažila o zmenu systému, iba využíva to, že existuje miesto, kde nie je jasné, kto je regulátor. Keď s niekým komunikujeme alebo obchodujeme cez Internet, často ani nevieme v akej krajine sa nachádza – a niekedy to môžeme cielene skryť. V takom prípade zákony krajín, kde sa nachádzajú ich fyzické telá, prestávajú mať zmysel a dôležité je len to, na čom sa ľudia dohodnú dobrovoľne.

V Paralelnej Polis sa hráme s prepojením virtuálneho a fyzického prostredia a skúmame, ako môžeme zvýšiť svoju slobodu bez toho, aby sme prišli s kýmkoľvek do konfliktu.

Nie je absolútna sloboda a anonymita v online svete pre spoločnosť nebezpečná?

Ak by absolútna sloboda znamenala svet bez pravidiel a bez možnosti zabezpečenia spravodlivosti alebo vynútenia dohôd, tak by nebezpečná bola. Ale tak kryptoanarchia nefunguje. Už pôvodní kryptoanarchisti si uvedomili, že súkromné dohody bez mechanizmu, ktorý by zabezpečil ich dodržiavanie, nemajú zmysel. Zoberme si ako príklad Bitcoin – ten nie je „absolútne slobodný“, riadi sa pravidlami a ktokoľvek kto sa tohto sveta zúčastní, nemusí s nimi súhlasiť. Ak s nimi nesúhlasí, sieť nespracuje jeho transakcie.

Momentálne má väčšina ľudí štandardizovaný pohľad na spoločnosť – na niečom sa dohodneme v rámci existujúcich pravidiel, a keď tieto pravidlá niekto poruší, zavoláme políciu a súdy, ktoré pod hrozbou pokuty, uväznenia a podobných represívnych opatrení zjednajú nápravu. Ale už teraz vidíme, že to nie je jediný spôsob. Ak si objednáme Uber alebo Taxify a vodič jazdí ako šialenec, prípadne nás chce okradnúť, dostane nula hviezdičiek a zo systému vypadne – reputácia sa stáva dôležitejšou ako vynucovanie sily. Zaujímavé na tom je, že toto funguje ešte lepšie ako fixne dané pravidlá – vodiči Uberu sú milí, usmiati, taxikári často v aute fajčia, majú nahlas zapnutú hudbu. Síce neporušujú nič, čo by bolo niekde explicitne nastavené, ale taxikárov dlhodobá reputácia netrápi.

Aké mechanizmy fungujú v paralelnom svete? 

V kryptoanarchii to funguje veľmi podobne – reputácia je oveľa dôležitejšia ako vynucovanie. A sú tam aj iné mechanizmy. Napríklad na platforme OpenBazaar si môžete pri kúpe vybrať moderátora. Nakupujete u niekoho, na koho nemôžete poslať policajtov, sudcov, dokonca ani obchodnú inšpekciu, pretože sú anonymní. Ale spory dokáže vyriešiť moderátor, s ktorým musí predajca spolupracovať, inak sa nedostane ku svojej platbe.

Kryptoanarchia teda nie je o absencii štruktúry a pravidiel. Je o tom, že pravidlá si budujeme a vyberáme spolu so službou samotnou. Výhodou je, že na rozdiel od klasického „štátneho“ sveta, si môžeme pravidlá vybrať. Používať môžeme tie služby, ktorých funkcionalita nám vyhovuje. V bankovom svete máme klasický produkt bankového účtu a inovácia je možná len vrámci vopred daných pravidiel, ktoré musia dodržiavať všetky banky. V takomto nastavení je dôležitá štruktúra a tá je iba jedna.

Kryptosvet funguje presne opačne – máme stovky rôznych kryptomien a môžeme si vybrať – veríme vo väčšiu alebo menšiu infláciu? Chceme byť anonymní? Ako dobre chceme mať peniaze zabezpečené? Majú byť programovateľné alebo naopak úplne jednoduché? Vďaka tomu, čo potrebujeme, sa môžeme rozhodnúť, aký produkt alebo službu chceme používať. Pričom vôbec nevadí, ak si náš sused alebo rodinný príslušník vyberie iný produkt. V takomto usporiadaní pravidlá tvoria ľudia samotní a na rozdiel od štruktúry je dôležitá individualita. Pravidlá a štruktúra vznikajú z individuálnych dobrovoľných rozhodnutí a z definície sú pre ľudí, ktorí sa v danej štruktúre nachádzajú, lepšie – inak by si vybrali iné riešenie, ktoré im vyhovuje viac.

Kto všetko stojí za bratislavským projektom Paralelnej Polis? 

Na začiatku som bol ja a Paľo Lupták, s ktorým mám firmu Hacktrophy (sharing economy na hackerov). Potom sa pridala Alica Daniel, ktorá je architektkou a priestor navrhuje. A postupne sa začali pridávať ďalší – páni bratia z firmy Cryptodiggers (firma ktorá sa venuje kryptomenám a má platobnú bránu), Dušky Matuška z Octaga (firma ktorá buduje ihriská), Peťo Nemčok z Webikonu (slobodná firma, ktorá robí weby), Jano Gordulič (stojí napríklad za projektom stand-up comedy Silné reči) a množstvo ďalších ľudí.

Na tomto tíme sú dve zaujímavé veci – myšlienka funguje ako magnet a keďže pre všetkých z nás je dôležitá sloboda, tak ich myšlienka samotná pritiahla. Väčšinu z ľudí, ktorí sú teraz najaktívnejší, som na začiatku roka vôbec nepoznal. A druhá zaujímavá vec je, že sú to často ľudia, ktorým je blízka hlavne sloboda a „IT technológiám“ sa až tak veľmi nevenujú. Mať medzi sebou architektov alebo ľudí, ktorí dokážu niečo vytvoriť vo fyzickom priestore, je naozaj super, keďže priestor naozaj staviame – napĺňame prázdnu halu obsahom.

Vieš už, v akých priestoroch a kedy bude bratislavská Polis stáť?

Bude na Kominárskej ulici kúsok od Račianskeho a Trnavského mýta, a to približne v máji 2018. Podrobnejšiu mapku nájdeš na webe paralelnapolis.sk, kde je aj možnosť prihlásiť sa do mailing listu. Je veľmi pravdepodobné, že prvá akcia Kryptoblšák bude v priestoroch už v marci, ešte predtým ako začneme stavebné práce a umožní ti premeniť výsledky tvojho jarného upratovania na kryptomeny.

Aký bude dizajn exteriéru a interiéru budovy? Bude sa štýlovo zhodovať s tým pražským?

Štýl konzultujeme s Prahou, v niečom bude podobný (otvorený bar), v niečom bude iný, keďže máme iné podmienky. Asi najlepšie je pozrieť sa na obrázky, ako si to predstavujeme. Čo sa ale bude zhodovať, bude špičková káva, vrátane špičkového kávovaru, ktorý už máme.

Z čoho chcete projekt financovať? Aká investícia je potrebná na rozbehnutie?

Projekt financujeme z dobrovoľných darov a explicitne odmietame štátne financovanie, ako sú eurofondy a štátne dotácie. Po vzore amerických neziskoviek máme board poradcov, ktorí sú šikovní podnikatelia, ktorí sa rozhodli podporiť myšlienky slobody svojimi cennými skúsenosťami aj peniazmi. Chceme sa však uistiť, aby to nebol projekt jedného bohatého donora, a tak maximálnu výšku príspevku máme obmedzenú. Chceme naozaj spojiť širšiu komunitu ľudí. Priestor taktiež financujeme my, ktorí na projekte pracujeme. Pravdepodobne budeme potrebovať aj menšiu crowdfundingovú kampaň. Celkové náklady na prvý rok odhadujeme na 100-tisíc eur.

Vraj po Bratislave plánujete aj ďalšie mestá, napríklad Košice. Je to pravda? Má projekt v tomto meste potenciál?

Súčasťou projektu Paralelná Polis Bratislava je aj otvorenie značky Paralelní Polis a open-source prístup k know-how. Nielenže vytvárame Paralelnú Polis Bratislava, ale snažíme sa zdokumentovať a odovzdať všetko, čo uľahčí otvorenie priestoru v iných mestách. Keďže chceme mať čo najväčší dopad na tých, ktorým sú tieto myšlienky blízke, boli by sme radi, aby vznikli Paralelné Polis v rôznych mestách.

Momentálne máme aktívne skupiny ľudí v Košiciach, Sarajeve a Londýne, pričom košická Paralelná Polis je na najlepšej ceste, aby bola medzi nimi prvá. My však na tomto priestore nepracujeme, je to iná skupina ľudí, ktorá žije v Košiciach a sú to podobní šialenci ako my. Zoznámili sme sa, sú super, majú podobné hodnoty a sú na najlepšej ceste otvoriť priestor. Ak to zaujme nejakých čitateľov z Košíc, bolo by fajn, aby sa im ozvali (kosice@paralelnapolis.sk).

Či majú Košice potenciál – myslím si, že áno. Sú tam technické univerzity, silná komunita a rovnaká trauma z totalitného štátu, akú máme my.

Paralelná Polis sa často prezentuje najmä ako prvá bitcoinová kaviareň. Čo všetko na Slovensko prinesiete, aké aktivity chcete vyvíjať?

Okrem kaviarne je to vzdelávací inštitút (Institute of Cryptoanarchy), komunikácia s médiami na témy slobody, kryptomien a exponenciálnych technológií. A veľmi dôležitou súčasťou je startup inkubátor CryptoHub. Keďže vieme aké firmy chýbajú v crypto ekosystéme, máme ambíciu vyriešiť najzásadnejšie problémy založením piatich startupov do konca roka 2019 – v spolupráci s investormi a ľuďmi z komunity, ktorí na nich môžu participovať. Ak by sa niekto chcel na tomto projekte podieľať, budem rád, ak sa ozve – či už investori alebo aj ľudia, ktorí by potrebovali pomôcť so startupom.

Ešte k tej kaviarni – nie je to komplikované musieť stále meniť cenu kávy podľa hodnoty kryptomeny?

V kaviarni používame hlavne Litecoin, kvôli transakčným poplatkom. A nie je to komplikované, na prepočítavanie cien podľa kurzového lístka máme počítače, zákazník sa kurzom trápiť nemusí, naskenuje QR kód a klikne odoslať. Cenu máme uvedenú v eurách a pred platbou sa prepočíta aktuálnym kurzom.

Kto je vaša cieľovka? Musím sa zaujímať o kryptomeny, aby som vás mohla navštíviť?

Záujem o kryptomeny nie je na škodu, ale najdôležitejšie je mať otvorenú hlavu a chuť vyskúšať si na vlastnej koži trochu iné nastavenie. Veľa ľudí filozofuje a rozmýšľa o tom, čo môže a čo nemôže fungovať. Naša filozofia je – kým to nevyskúšame, nevieme. Aj s kryptomenami sme mali množstvo problémov a museli sme pre ne nájsť riešenie.

Je pravda, že keď príde do kaviarne niekto, kto s kryptomenami nerobil, tak sa mu pokúšame vysvetliť, ako fungujú, ale aj tak sa v Prahe určitá malá časť otočí a odíde. Sú to ľudia, pre ktorých to je obrovská bariéra. Ostanú tí, ktorí dokážu svoj mindset nastaviť tak, že je to iba iný svet – paralela, ktorá je jednou z možných budúcností a má zmysel ju vyskúšať. Tí, ktorí tak urobili pred pár rokmi určite neľutujú – a to aj v prípade, že si žiadne kryptomeny nenechali. Je to skúsenosť, ktorá ostáva na celý život.

Bublina okolo bitcoinu rastie. Kedy podľa teba praskne?

Neviem. Pre mňa toto nie je dôležitá otázka. Ak ide niekto do kryptomien preto, lebo si myslí že za mesiac zbohatne, môže prísť k veľmi rýchlemu sklamaniu. Pre mňa je prasknutie bubliny o tom, že ostanú tí, ktorí chcú vidieť ďalej ako za dnešný kurzový lístok a eurové vyjadrenie svojho krypto-účtu.