Mnohí ju kritizovali, no Slovensku priniesla prvá družica vo vesmíre milióny eur

Slovensko má vo vesmíre prvú družicu skCUBE, ktorej však pár dní po pobyte vo vesmíre vypadli niektoré systémy, pravdepodobne kvôli vysokej radiácii. Ľudia sa pri tejto téme delia na dva tábory: niektorí sa smejú a kritizujú, iní sa tešia a snažia sa využiť tento smelý krok pre ďalšie napredovanie. Poďme sa na to teda pozrieť zo širšieho uhla pohľadu.

Do vesmíru vypustilo vlastnú družicu už takmer 80 krajín, medzi nimi aj Venezuela, Nigéria či Pakistan, ale aj všetci naši najbližší geografickí susedia. Mohlo by sa zdať, že vesmírna veda sa stáva štandardom aj pre malé a chudobnejšie krajiny.

Zobraziť celú galériu (3)

Česi vyslali napríklad už tri družice. Aktuálne majú vo vesmíre družicu VZLUSAT-1, ktorá je na obežnej dráhe Zeme už rok, zbiera dáta a pracuje bez problémov. Na vývoj družice uvoľnili Technologická agentúra ČR a štátny Výskumný a skúšobný letecký ústav (VZLU) spolu 800-tisíc eur, čo je podstatne viac, ako v prípade slovenskej (370-tisíc eur).

Prvá funkčná česká družica Magion 5 z roku 1996 mala tiež strastiplný začiatok. Výtvor českých vedcov fungoval len pár hodín, potom nastalo dlhé zúfalé ticho. Až takmer po dvoch rokoch sa zrazu „prebral“ a odpovedal na signály vysielané zo Zeme. Myslíte, že sa raz preberie aj slovenská družica?

Prvý maďarský satelit Masat-1 typu CubeSat zostrojili (tak ako na Slovensku) tiež študenti pod záštitou Budapest University of Technology and Economics v roku 2012. Masat-1 mal úspešnú misiu a poslal na Zem aj fotografie. Na orbite obiehal 3 roky, potom zhorel v atmosfére. Maďari aktuálne pracujú na ďalšom satelite Smog-1, ktorý bude mať rozmery len 5x5x5 cm, (skCUBE aj Masat-1 mali 10x10x10 cm). Jeho misia by mala trvať len šesť mesiacov. Smog-1 sa bude používať ako systém sledovania frekvenčného spektra UHF. Tento systém dokáže merať úrovne digitálneho terestriálneho televízneho signálu v pásme UHF po celom svete na blízkom orbite ako RF smog.

Rakúšania zostrojili svoj prvý satelit v spolupráci s Kanadou na Univerzite v Toronte a do vesmíru letel vo februári 2013. Satelit TUGSAT-1 mal 20x20x20 cm a vážil sedem kilogramov. Počas svojej misie mal pozorovať a skúmať najjasnejšie hviezdy v našej blízkosti.

Prvý poľský satelit PW-Sat sa dostal do vesmíru v roku 2012. Odštartoval z francúzskej základne Guiana Space Centre na talianskej nosnej rakete. Úlohou PW-Sat1 bolo okrem iného otestovať experimentálne elastické solárne články. PW-Sat1 bol typ družice CubeSat  zostrojený na Varšavskej technickej univerzite v spolupráci s Centrom pre vesmírny výskum a Poľskou akadémiou vied. Projekt taktiež odštartovala skupina študentov.

Ukrajina vyslala svoj prvý satelit Sich-1 už v roku 1995. Vyniesla ho ukrajinská raketa Tsyklon-3 z kozmodrómu Plesetsk v Rusku. Jeho cieľom bolo získať digitálne viditeľné a infračervené obrazy zemského povrchu.

Vlastný satelit Venesat-1 v roku 2008 vyslala dokonca aj Venezuela, ktorá balansuje na pokraji úplného bankrotu. Konštruovali ho v Číne a celý projekt vrátane vybudovania dvoch pozemných telekomunikačných staníc stál 406 miliónov amerických dolárov. Venezuelský prezident tento počin svojho času označil za „prejav slobody a nezávislosti“…tak ho majú.

Zaujímavosťou je, že 33 satelitov vo vesmíre slúži na vojenské účely, resp. vojenský výskum. 80% z nich patrí USA, zvyšok sa delí medzi Čínu, Rusko a Francúzsko.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: Wikipedia

Neúspechy iných vs. neúspech náš

Veda je založená na skúmaní a pokusoch. Vedeckému pokroku takmer vždy predchádza séria neúspechov, ktoré by sa nemali považovať za trapasy či zbytočnosti. Mnohé objavy napr. aj v medicíne vznikli omylom, pri skúmaní niečoho iného.

Prvú družicu zostrojenú človekom s názvom Sputnik 1 vystrelili do vesmíru Rusi 4. októbra v roku 1957. Sputnik 1 obiehal okolo Zeme tri týždne, potom sa mu vybili batérie a ešte dva mesiace ticho existoval, predtým ako spadol a zhorel v atmosfére. Vrámci svojej krátkej misie Sputnik 1, ktorý zo Zeme riadil jej konštruktér Sergej Koroľov, pomocou svojich troch antén prenášal informácie o hrúbke či teplote atmosféry na pozemskú stanicu.

USA chceli ten istý rok vypustiť tiež vlastnú družicu Vanguard Test Vehicle Three, okolo ktorej rozpútali obrovskú senzáciu a v ľuďoch vzbudili veľké očakávania. Šiesteho decembra 1957 nosná raketa explodovala pár sekúnd po štarte a celá misia zlyhala.

A tak ďalej… Vďaka tomu, že sa vedci nevzdali a pokračovali vo výskume napriek mnohým neúspechom, môžeme dnes využívať napríklad GPS navigáciu.

Prvá slovenská družica skCUBE sa do vesmíru dostala a podľa slov podpredsedu Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) Jakuba Kapuša množstvo údajov, s ktorými sa dá pracovať niekoľko rokov. O pár dní sa pokazila a táto skutočnosť mala takmer väčší ohlas, ako samotný projekt. Mnohí kritici zabúdajú na to, že skCUBE zostrojili študenti, z vlastnej iniciatívi. Projekt mal okrem vedeckého výskumu slúžiť aj na popularizáciu vedy.

Pravda je, že skCUBE nepatrí medzi najúspešnejšie projekty na svete. Avšak porovnávať prvú prácu študentov s veľkými vesmírnymi agentúrami zo zahraničia s desiatkami rokov predošlých výskumov, asi nie je úplne spravodlivé.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: facebook/skCUBE - prvá slovenská družica

Minuli sme 370-tisíc ale získali sme 7 miliónov

Čo by sa stalo, keby družica nebola? Nestalo by sa nič, nič nové. Mnohí Slováci si myslia, že Slovensko žiadnu družicu nepotrebuje a boli to zbytočne vyhodené peniaze. Na projekt išlo zo štátnej kasy 370-tisíc eur. Avšak ako sa uvádza na stránke skcube.sk, tento projekt bol kľúčovým politickým rozhodnutím, na základe ktorého sa Slovensko stalo asociovaným členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA), čo v praxi znamená 7 miliónov EUR na projekty pre slovenské firmy a univerzity, ktoré tak môžu pokračovať vo výskume vesmírnych technológií a vied.

Je slovenská družica zbytočná?

Možno by sme sa mohli pýtať aj takto: Je veda zbytočná? Malo by Slovensko robiť iba lacné výskumy? Má Slovensko vôbec robiť nejaké výskumy? Či skCUBE nepotrebujeme alebo čo nám prinesie, ukáže jedine čas a vedecká práca. Aktuálnu polohu skCUBE si môžete pozrieť TU.