Slovensko má jedny z najlacnejších potravín v Európskej únii, no má to háčik

Linda Cebrová / 4. júla 2018 / Food biznis

zdroj: Pixabay
  • Slo­ven­sko má siedme naj­lac­nej­šie po­tra­viny v ce­lej Európ­skej únii
  • V rámci kra­jín V4 však do­máci spot­re­bi­te­lia za po­tra­viny pla­tia naj­viac
  • Uka­zuje to ana­lýza Slo­ven­ského far­már­skeho, druž­stva na zá­klade dát z Euros­tatu

Najd­rah­šie po­tra­viny v rámci Európ­skej únie majú Dáni, kde je ten istý ná­kup o dve tre­tiny drahší ako na Slo­ven­sku. Po nich na­sle­dujú Švéd­sko a Ra­kúsko, kde sú po­tra­viny drah­šie o vyše 42% ako u nás. Na­opak, naj­lac­nej­šie vy­jde ná­kup po­tra­vín Bul­ha­rov, ta­mojší oby­va­te­lia za ne dajú o 30,8% pe­ňazí me­nej v po­rov­naní so Slo­ven­skom. Me­nej stoja po­tra­viny ešte v Litve a Ru­mun­sku.

Ak Slo­váci v roku 2017 za­pla­tili za ko­šík plný po­tra­vín 100 € v Dán­sku za ten istý ná­kup dali spot­re­bi­te­lia 166€, v Ta­lian­sku 128€ a v Chor­vát­sku 107€. Na­opak, v Poľ­sku vy­šiel ta­kýto ná­kup po­tra­vín zá­kaz­ní­kov 72 €, v Ma­ďar­sku 91 € a v Čes­kej re­pub­like 95 €. Spo­me­dzi kra­jín V4 aj na­ďa­lej pla­tia Slo­váci za po­tra­viny naj­viac.

Ceny po­tra­vín na Slo­ven­sku sa dví­hajú naj­rých­lej­šie spo­me­dzi všet­kých člen­ských štá­tov únie. Rýchlo rastú síce aj v os­tat­ných kra­ji­nách V4, v Čes­kej re­pub­like a Ma­ďar­sku stúpli o 4,5 % a v Poľ­sku o 4,1 %, no zdra­že­nie za celú EÚ ne­bolo vyš­šie ako 2,2 %.

Slo­ven­sko sa stáva out­si­de­rom vo vý­robe po­tra­vín, pri­tom jeho úze­mie je schopné uži­viť o je­den mi­lión oby­va­te­ľov viac

Niet sa však čomu di­viť, že je u nás po­merne draho. Slo­ven­sko už pár ro­kov nie je pá­nom svojho trhu. Za dra­hými po­tra­vi­nami je aj to, že kra­jine sa ne­darí pl­niť am­bi­ci­ózny plán, ktorý v roku 2020 pred­po­kla­dal do­sia­hnu­tie v kľú­čo­vých pro­duk­toch 80%-nú se­bes­tač­nosť. Re­a­li­tou je však ras­túci do­voz po­tra­vín. Rok 2017 za­ťa­žil ob­chodnú bi­lan­ciu su­mou viac ako 1,3 mi­liardy eur.

Je to aj preto, že sme sa fak­ticky štruk­tú­rou vý­roby do­stali na úro­veň roz­vo­jo­vých kra­jín. Do za­hra­ni­čia vy­ve­zieme ročne okolo 1,5 až 2 mi­li­óny ton obi­lia a ku­ku­rice, tak­mer celú pro­duk­ciu re­pky a na­s­päť do­vá­žame brav­čové mäso, ku­rence, rast­linné oleje, hoci to nie je nutné. Ne­ho­vo­riac o ka­mi­ó­noch pl­ných ze­le­niny, ovo­cia a ho­to­vých vý­rob­kov. Ne­čudo, že kra­jina, ktorá sa pýši naj­väč­šou vý­ro­bou au­to­mo­bi­lov prišla v prie­behu ne­ce­lých 20 ro­kov o schop­nosť vy­ro­biť si do­sta­tok vlast­ných po­tra­vín. Ide o úkaz, aký v ce­lej Európe nemá ob­dobu.

Ceny po­tra­vín sa dví­hajú, no ako sú na tom platy?

Prie­merná me­sačná mzda na Slo­ven­sku sa len po­ma­lým tem­pom šplhá ku sume 1000 €, dnes je to 954 €. Za to naj­vyš­šou prie­mer­nou mzdou sa môže po­chvá­liť Lu­xem­bur­sko, kde sa táto čias­tka po­hy­buje na sume 4682 € me­sačne.

V Dán­sku, ktoré je na dru­hom mieste je prie­merný plat 4552 €. Se­ver­ské kra­jiny tiež ne­za­os­tá­vajú. Fín­sko má prie­mernú mzdu na hra­nici 3612€ a Švéd­sko 3828 €. Ne­mecko sa so svo­jou prie­mer­nou mzdou podľa por­tálu eka­riera.sk v roku 2017 umiest­nilo na 6. mieste. Prie­merne tu za­ro­bia 3775 €. Nie je sa tak čomu ču­do­vať, že ide o jednu z naj­žia­da­nej­ších kra­jín, kam Slo­váci ces­tujú za prá­cou.

Naj­viac Slo­vá­kov však náj­deme v Ra­kúsku, kde prie­merný plat stú­pol na sumu 3632 €. V su­sed­nom Česku je to 1141 €. Zle na tom nie sú ani južné kra­jiny, ktoré Slo­vá­kov lá­kajú najmä na letné bri­gády. V Grécku stúpla prie­merná mzda na 1680€, v Ta­lian­sku je to čias­tka 2590 € a v Špa­niel­sku 2220 €. Jed­ným dy­chom však treba do­dať, že aj ži­votné ná­klady v kra­ji­nách s lá­ka­vými pla­to­vými pod­mien­kami sú často omnoho vyš­šie ako u nás.

Pridať komentár (0)