Slovensko má jedny z najlacnejších potravín v Európskej únii, no má to háčik

  • Slovensko má siedme najlacnejšie potraviny v celej Európskej únii
  • V rámci krajín V4 však domáci spotrebitelia za potraviny platia najviac
  • Ukazuje to analýza Slovenského farmárskeho, družstva na základe dát z Eurostatu
go
Pixabay
  • Slovensko má siedme najlacnejšie potraviny v celej Európskej únii
  • V rámci krajín V4 však domáci spotrebitelia za potraviny platia najviac
  • Ukazuje to analýza Slovenského farmárskeho, družstva na základe dát z Eurostatu

Najdrahšie potraviny v rámci Európskej únie majú Dáni, kde je ten istý nákup o dve tretiny drahší ako na Slovensku. Po nich nasledujú Švédsko a Rakúsko, kde sú potraviny drahšie o vyše 42% ako u nás. Naopak, najlacnejšie vyjde nákup potravín Bulharov, tamojší obyvatelia za ne dajú o 30,8% peňazí menej v porovnaní so Slovenskom. Menej stoja potraviny ešte v Litve a Rumunsku.

Ak Slováci v roku 2017 zaplatili za košík plný potravín 100 € v Dánsku za ten istý nákup dali spotrebitelia 166€, v Taliansku 128€ a v Chorvátsku 107€. Naopak, v Poľsku vyšiel takýto nákup potravín zákazníkov 72 €, v Maďarsku 91 € a v Českej republike 95 €. Spomedzi krajín V4 aj naďalej platia Slováci za potraviny najviac.

Ceny potravín na Slovensku sa dvíhajú najrýchlejšie spomedzi všetkých členských štátov únie. Rýchlo rastú síce aj v ostatných krajinách V4, v Českej republike a Maďarsku stúpli o 4,5 % a v Poľsku o 4,1 %, no zdraženie za celú EÚ nebolo vyššie ako 2,2 %.

Slovensko sa stáva outsiderom vo výrobe potravín, pritom jeho územie je schopné uživiť o jeden milión obyvateľov viac

Niet sa však čomu diviť, že je u nás pomerne draho. Slovensko už pár rokov nie je pánom svojho trhu. Za drahými potravinami je aj to, že krajine sa nedarí plniť ambiciózny plán, ktorý v roku 2020 predpokladal dosiahnutie v kľúčových produktoch 80%-nú sebestačnosť. Realitou je však rastúci dovoz potravín. Rok 2017 zaťažil obchodnú bilanciu sumou viac ako 1,3 miliardy eur.

Je to aj preto, že sme sa fakticky štruktúrou výroby dostali na úroveň rozvojových krajín. Do zahraničia vyvezieme ročne okolo 1,5 až 2 milióny ton obilia a kukurice, takmer celú produkciu repky a naspäť dovážame bravčové mäso, kurence, rastlinné oleje, hoci to nie je nutné. Nehovoriac o kamiónoch plných zeleniny, ovocia a hotových výrobkov. Nečudo, že krajina, ktorá sa pýši najväčšou výrobou automobilov prišla v priebehu necelých 20 rokov o schopnosť vyrobiť si dostatok vlastných potravín. Ide o úkaz, aký v celej Európe nemá obdobu.

Ceny potravín sa dvíhajú, no ako sú na tom platy?

Priemerná mesačná mzda na Slovensku sa len pomalým tempom šplhá ku sume 1000 €, dnes je to 954 €. Za to najvyššou priemernou mzdou sa môže pochváliť Luxembursko, kde sa táto čiastka pohybuje na sume 4682 € mesačne.

V Dánsku, ktoré je na druhom mieste je priemerný plat 4552 €. Severské krajiny tiež nezaostávajú. Fínsko má priemernú mzdu na hranici 3612€ a Švédsko 3828 €. Nemecko sa so svojou priemernou mzdou podľa portálu ekariera.sk v roku 2017 umiestnilo na 6. mieste. Priemerne tu zarobia 3775 €. Nie je sa tak čomu čudovať, že ide o jednu z najžiadanejších krajín, kam Slováci cestujú za prácou.

Najviac Slovákov však nájdeme v Rakúsku, kde priemerný plat stúpol na sumu 3632 €. V susednom Česku je to 1141 €. Zle na tom nie sú ani južné krajiny, ktoré Slovákov lákajú najmä na letné brigády. V Grécku stúpla priemerná mzda na 1680€, v Taliansku je to čiastka 2590 € a v Španielsku 2220 €. Jedným dychom však treba dodať, že aj životné náklady v krajinách s lákavými platovými podmienkami sú často omnoho vyššie ako u nás.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech