Má Slovensko na krku stratenú generáciu? Mladí ľudia tvrdia, že im starší ľudia neveria a nedávajú šancu

25. júla 2022 o 17:03

Mileniáli o nich hovoria ako o lenivej generácii, ktorá sa nevie rozhodovať a nie je zodpovedná. Je to však skutočne realita?
Z prieskumov vyplýva pravý opak – že generácia Z je zrelá na rozhodovanie, spoločnosť jej však nedáva šancu
O čo sa mladá generácia najviac zaujíma, sú to sociálne siete, hry, životné prostredie či dobrovoľníctvo?

Facebook/Visit Bratislava, Startitup

Mileniáli o nich hovoria ako o lenivej generácii, ktorá sa nevie rozhodovať a nie je zodpovedná. Je to však skutočne realita?
Z prieskumov vyplýva pravý opak – že generácia Z je zrelá na rozhodovanie, spoločnosť jej však nedáva šancu
O čo sa mladá generácia najviac zaujíma, sú to sociálne siete, hry, životné prostredie či dobrovoľníctvo?

Generácii Z je podľa mnohých svet a systém ľahostajný – ignorujú pravidlá a nezaujímajú sa o to, čo sa deje okolo nich. Žijú v anonymite vo virtuálnom svete a ich šanca na šťastnú budúcnosť je len taká veľká, ako ochota ich rodičov ju zabezpečiť.

Mladá generácia je celospoločensky často braná ako generácia lenivcov, ktorí sú neustále nalepení na smartfónoch. Dokazuje to aj instagramový prieskum Startitup, podľa ktorého staršie generácie označujú mladých Slovákov za neskromných, rozmaznaných a pohodlných.

Mnohí o nich dokonca hovoria ako o stratenej generácii či lenivých „deckách“.

Purple Phone Mockup Fashion Store Promotion Facebook Ad (1)

Dáta však ukazujú, že to nie je pravda. Mladí ľudia sú šikovní, vysoko ekonomicky vyspelí a zaujímajú sa o spoločenské dianie aj o ekológiu. Sú ale extrémne podceňovaní a nepochopení.

Podľa agentúry Focus vo veľkej miere podceňujeme hlas mladých a mladí ľudia to vnímajú negatívne. Takmer 80% mladých ľudí si totiž myslí, že podľa dospelých sú nezrelí na rozhodovanie a prehliadajú ich názor.

Generácia Z je zrelá na rozhodovanie, zapájaná je však len zriedka

Neraz si generácia Z musela vypočuť, že nie je schopná na rozhodovanie. Z výskumov však vyplýva, že to nie je pravda.

Mladí ľudia sa zapájajú do plánovania výletov či školských plesov, až po zapájanie sa do rozhodovania o obsahu vzdelávania či pravidlách v škole.

Táto skupina mladých ľudí zároveň vníma vzdelávací systém ako kvalitnejší. Naopak, tí, ktorí sa do študentských aktivít nezapájajú, dávali učiteľom a vzdelávaciemu systému horšie hodnotenie.

O čo sa mladí ľudia zaujímajú?

Napriek tomu, že sa o generácii Z hovorí ako o nevychovanej a neochotnej, z výskumov vyplýva, že práve táto generácia sa zapája do dobrovoľníctva či mládežníckych organizácií najviac zo všetkých vekových kategórií.

Pre mladých ľudí je dôležitá téma klimatických zmien aj ekológie. Podľa prieskumu Kancelárie prezidenta SR a spoločnosti Median SK má 42 % Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov veľké obavy z vplyvov klimatickej zmeny. Až 73 % respondentov v rovnakom veku si myslí, že ľudstvo zlyhalo v starostlivosti o planétu.

Generácia Z: Technológie, šport a dobrovoľníctvo

Generácia Z je dnes medzi najvplyvnejšími generáciami. Mení zaužívané zvyky a dala by sa charakterizovať ako moderný generačný rad, ktorému nie sú cudzie technologické trendy. Neodmysliteľnou súčasťou ich života sú smartfón a technologické novinky, radi cestujú a spoznávajú svet.

Klimatické zmeny, ekológia či dobrovoľníctvo im však takisto nie sú cudzie. Z výskumu vyplýva, že sa zapájajú najmä do športových aktivít a krúžkov v škole či mimo nej.

Aktivity mládežníckych organizácií, centier voľného času či klubovní pre mladých využíva približne 13 % z nich. Najčastejšie tieto aktivity využívajú študenti gymnázií a tí, ktorí sú zároveň občiansky aktívnejší.

Z výskumov vyplýva, že zapájanie do mimoškolských a voľnočasových aktivít má jasnú súvislosť aj s občianskou angažovanosťou. Štúdie tiež ukazujú, že absolútna väčšina mladých ľudí považuje dobrovoľníctvo za dôležité.

Že z generácie Z vyrastá perspektívna a uvedomelá generácia, potvrdzujú aj zaujímavé projekty a neziskovky, ktoré vytvárajú. Skvelým príkladom je napríklad projekt Sadíme stromy. „Vysádzame stromy v mestách a obciach spolu s firmami, dobrovoľníkmi a jednotlivcami, ktorí majú o túto vec záujem,“ ozrejmujú zakladatelia projektu.

Hlavným cieľom projektu Sadíme stromy je skrášliť prostredie v mestách i mimo nich a poskytnúť jednotlivcom i firmám príležitosť podieľať sa na zlepšovaní okolia.

zdroj: Facebook/Sadíme stromy - Projekt Sadíme stromy vysadil už množstvo stromov na rôzne účely, od vytvárania ovocných alejí na poľných cestách a cyklotrasách až po vytváranie tieňa a ochladzovanie v mestských parkoch.

Projekt aktuálne získava podporu na stránke What we value od Telekomu, kde súťaží o hlasy verejnosti, ktoré im môžu dodať viaceré zaujímavé odmeny – či už finančné, alebo v podobe networkingu, prepojenia so zaujímavými osobnosťami či mentoringu. Chcem podporiť talentovaných Slovákov →

Platforma What we value v rámci celej Európy ukazuje, že generácia Z nie sú len „lenivé decká“ bez budúcnosti. Prezentuje a pomáha neziskovkám aj dobrovoľníkom, ktorí často nahrádzajú štátne služby a pomáhajú mnohým ľuďom, či už ide o oblasť ekológie, migrácie či rovnosti.

S akým projektom sa je možné zapojiť?

projekt musí byť neziskový,
líder projektu musí byť mladší ako 30 rokov,
projekt musí reálne fungovať, nesmie byť vo fáze prípravy.

Čo z toho majú mladí ľudia?

Každý mesiac získajú 2 projekty s najvyšším počtom Value NFT podporu od Telekomu – prístup k expertom, pracovnej sile a finančnú odmenu až 35 000 eur. Celkovo tak Telekom rozdá neziskovkám až 500 000 eur.

Ďalším z úspešných projektov, za ktorým stojí generácia Z, je projekt Integrácia. Ide o jeden z najväčších charitatívnych projektov na Slovensku zameraných na najzraniteľnejšie skupiny našej spoločnosti.

Víziou projektu je odstrániť bariéry medzi deťmi. „Ukazujeme im cestu k vzájomnej empatii, tolerancii a rešpektu. Počas roka organizujeme rôzne aktivity, kde podnecujeme deti k dobrým skutkom. Snažíme sa zmeniť svet zdravých a hendikepovaných detí na jeden, aby sa navzájom považovali za rovnocenné. Okrem toho poskytujeme individuálne spôsoby podpory hendikepovaným deťom v špeciálnych zdravotníckych zariadeniach s cieľom zvýšiť kvalitu ich života,“ ozrejmujú zakladatelia projektu Integrácia.

Čo generácia Z potrebuje?

Vytvárať efektívne mechanizmy na aktívne zapájanie mladých do rozhodovania na rôznych úrovniach.
Je potrebné komunikovať s mladými tak, aby sa zaujímali o verejný priestor a používať metódy zapájania, ktoré reagujú na ich potreby a záujmy.
Zaujímať sa o globálne témy, ktoré majú vplyv aj na mladých ľudí.
Stanovený čas na sociálnych sieťach. Sociálne siete sú dobrým radcom, ale zlým pánom.
Po návrate mladých ľudí do škôl je potrebné venovať pozornosť aj obavám, ktoré majú.
Vzdelávací systém by mal viac reagovať na potreby mladých ľudí – myslia si mnohí.
Zvyšovať informovanosť o prínosoch dobrovoľníctva na celospoločenskej, komunitnej aj individuálnej úrovni.

Plat pre nich nie je priorita

Generácia najmladších pracovníkov má dnes aj iné požiadavky na trhu práce ako mileniáli. Neuspokoja sa iba so zamestnaneckými výhodami, ako je home office, pár dní plateného voľna navyše či vstup do fitka zadarmo.

Na prvé miesto totiž stavajú svoje duševné zdravie. A chcú, aby naň myslel aj ich zamestnávateľ. Vyplýva to zo štúdie od spoločností TalentLMS a BambooHR, v ktorej sa píše, že až 82 % mladých zamestnancov by najviac ocenilo koncept Dní duševného zdravia.

Prieskum okrem iného ukázal, že 1 z 3 pracujúcich z generácie Z sa ťažko vyrovnáva s tlakom a stresom v práci.

Vie si generácia Z predstaviť život bez sociálnych sietí?

Na duševnom zdraví im záleží, no sociálnych sietí, ktoré ho ničia, nie sú ochotní sa vzdať. Sociálne siete a prístup k internetu pre mládež sú veľmi dôležité – vnímajú ich ako dobrý nástroj pre budovanie a udržiavanie vzťahov s kamarátmi.

Nadmerné využívanie sociálnych sietí však predstavuje riziko, a preto je dôležité zistenie, že až tretina z nich trávi na sociálnych sieťach viac ako šesť hodín denne.

Takmer 40 % mladým ľuďom spôsobujú sociálne siete niekedy úzkosť. Naopak ľudia, ktorí sa venujú mimoškolským a voľnočasovým aktivitám, trávia na sociálnych sieťach menej času.

zdroj: Unsplash/Bruce Mars - Mladí ľudia, ktorí trávia na sociálnych sieťach viac ako 300 minút denne, majú 2,8-krát väčšiu šancu prepadnúť depresii ako osoby, ktoré tam trávia menej ako 120 minút.

Problematike sociálnych sietí a depresie sa venovali aj vedci z University of Arkansas. Z výsledkov ich štúdie vyplýva, že mladí ľudia, ktorí trávia na sociálnych sieťach viac ako 300 minút denne, majú 2,8-krát väčšiu šancu podľahnúť depresii ako osoby, ktoré tam trávia menej ako 120 minút.

Z výsledkov štúdie vychádza, že sociálne siete sú často koncipované tak, aby vytvorili o druhých čo najpozitívnejší obraz. „To však môže byť obzvlášť ťažké pre mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v kritických životných okamihoch súvisiacich s rozvojom identity a majú pocit, že nedokážu zodpovedať nastaveným ideálom, ktorým sú vystavení,“ objasňuje autorka štúdie.

Bratislava