Malebná obec na východe Slovenska bojuje o prežitie. „Nemáme lekára, poštu ani služby,“ priznáva starosta

Vyšná Sitnica je malebná obec na východe Slovenska. Dodnes si zachováva charakter tradičného vidieka, avšak pod povrchom zápasí s rovnakými problémami, ktoré postihujú viaceré obce v tomto regióne.

V súčasnosti žije vo Vyšnej Sitnici zhruba 330 ľudí, no ich počet neustále klesá. Mladí odchádzajú za školou, prácou, budúcnosťou. V dedine chýbajú služby aj pracovné príležitosti. Na druhej strane tu však pretrváva niečo, čo v mestách zvyčajne chýba a vďaka čomu má každodennosť ľudskejšiu tvár.

Bez mladých niet budúcnosti

Vyšná Sitnica čelí problému, ktorý nie je pre vidiecke obce neznámy – odchodu mladých ľudí. „Nemáme tu dostatok pracovných príležitostí, ani potrebné služby,“ vysvetľuje obyvateľka Vyšnej Sitnice Dana Boháčová. V obci sa nachádza jeden obchod a krčma, ktorá je otvorená iba v lete.

Starosta obce Viktor Kušnír opisuje situáciu podobne: „Mladí odchádzajú študovať do Košíc či Bratislavy, a keď raz zažijú mestský život, nechcú sa vrátiť. Časť z nich odchádza za prácou do zahraničia, najmä do Nemecka a Česka,“ upresňuje.

V minulosti to však bolo inak. Miestne poľnohospodárske družstvo, prevádzkareň a štátne lesy zamestnávali mužov i ženy. „Viacerí pracovali aj v podnikoch v Humennom a vo Vranove nad Topľou, no mnohé sú už zatvorené,“ vysvetľuje pani Boháčová.

zdroj: Archív/Viktor Kušnír

V obci funguje materská škola a prvý stupeň základnej školy. Staršie deti dochádzajú do školy v Košarovciach, ktoré sú vzdialené asi osem kilometrov. Autobus potom pokračuje ďalej do Humenného. „Autobusový spoj je nastavený presne, takže deti prichádzajú načas. Niektoré mamy ich vozia autom cestou do práce,“ opisuje Boháčová.

Zdravotnú starostlivosť poskytujú najmä ambulancie v Košarovciach a vo Vranove nad Topľou, no väčšina obyvateľov uprednostňuje lekárov v Humennom. Obec nemá vlastnú poštu. Najbližšiu pobočku nájdu obyvatelia v susednej Nižnej Sitnici. Poštové zásielky a balíky zabezpečuje miestna doručovateľka a kuriérska spoločnosť.

Obec sa snaží aktívne pomáhať svojim obyvateľom, najmä tým starším. „Prevádzkujeme opatrovateľskú službu, kde pracuje osem opatrovateliek. Navštevujú seniorov, pomáhajú im s dopravou k lekárovi, nakupujú im a riešia bežné potreby,“ hovorí starosta Viktor Kušnír.

Domy bez života

K hlavným problémom, okrem nedostatku práce a služieb, patrí aj obmedzená dostupnosť nehnuteľností. „V obci stojí veľa opustených domov. Oslovil som ich majiteľov a pýtal sa, či by ich nechceli predať. Väčšina odmietla. Mnohí si chcú domy ponechať ako víkendové chaty, do ktorých prídu možno trikrát do roka, pár krát do roka,“ vysvetľuje starosta Kušnír.

Tým sa obec dostáva do patovej situácie. Viaceré domy chátrajú a ich potenciál zostáva nevyužitý. „Ak sa nestane zázrak, obyvateľov bude naďalej ubúdať a Vyšná Sitnica sa stane chatovou oblasťou,“ hovorí Boháčová.

Starosta Kušnír však aktívne hľadá riešenia. „Do tejto funkcie som nastúpil s cieľom rozvíjať obec. Verím, že tu vyrastú nové bytové domy, že Vyšná Sitnica ožije,“ hovorí s odhodlaním.

V súčasnosti sa pripravuje výstavba bytového domu, ktorý by mohol pritiahnuť mladé rodiny a aspoň čiastočne zvrátiť nepriaznivý vývoj. „Získali sme financie zo Štátneho fondu rozvoja bývania a už budúci rok plánujeme začať s výstavbou. Záujemcov už máme, čo nám dáva nádej, že počet obyvateľov vzrastie,“ vysvetľuje starosta.

Rozvoj Vyšnej Sitnice výrazne brzdia systémové prekážky. Obec potrebuje financie na projektovú dokumentáciu, aby mohla začať s výstavbou chodníkov, či obnovou verejných priestorov. „Bez dokumentácie sa nedá pohnúť ďalej. Avšak jej spracovanie stojí desať- až dvadsaťtisíc eur, čo si naša obec nemôže dovoliť,“ hovorí Kušnír.

„Sú aj výzvy zo štátnych alebo európskych fondov, no často vyžadujú spolufinancovanie na úrovni 20 až 30 percent, čo je pre obec s obmedzeným rozpočtom nereálne. Ideálne by bolo, ak by štát odpustil časť spolufinancovania alebo priamo podporil vypracovanie projektov,“ hovorí Kušnír.

Deň, keď sa zatriasla zem

Koncom roka 2023 zasiahlo Vyšnú Sitnicu niečo, čo si miestni obyvatelia budú pamätať navždy. Zemetrasenie, ktorého epicentrum bolo asi 2 kilometre od obce, preverilo nielen statiku domov, ale aj pevnosť medziľudských vzťahov.

Starosta Kušnír ešte dnes s rozrušením spomína na túto udalosť. „Bolo to ako výbuch, akoby tu explodovala bomba. Manželka bola práve v kúpeľni a všetko na ňu padalo,“ opisuje dramatické chvíle. Podľa geológov bol príčinou tektonický zlom. „Naposledy sa podobná udalosť odohrala pred sto rokmi a teraz sa energia uvoľnila znova,“ vysvetľuje starosta.

Hneď po otrasoch prevzal iniciatívu. Kontaktoval krízový štáb, upokojoval obyvateľov a koordinoval prvotnú pomoc. „Krátko nato prišiel do obce statik. Spolu sme prechádzali všetky nahlásené domy, aby sme zistili, či sú bezpečné na bývanie. Ľudia boli natoľko vystrašení, že odmietali vstúpiť dnu a radšej trávili noc v autách,“ vysvetľuje starosta.

„Môj dom potreboval urgentne novú strechu, a nebol som sám. Pomáhali sme si navzájom. Chodili sme od domu k domu, riešili sme administratívu, fotili škody, a oslovovali úrady,“ pokračuje Kušnír, zdôrazňujúc dôležitosť komunálnej solidarity.

Dana Boháčová, obyvateľka obce, oceňuje starostovu iniciatívu počas týchto ťažkých časov. „Nikdy nikomu neodmietol pomoc. Pomáhal najmä starším ľuďom s administratívou a papiermi, pretože nevedeli, čo majú robiť,“ spomína. Táto krízová situácia ukázala skutočnú silu miestnej komunity a schopnosť jej členov vzájomne si pomáhať.

Vyšná Sitnica má čo ponúknuť

Hoci sú problémy evidentné, život vo Vyšnej Sitnici má svoje čaro. Obyvatelia oceňujú najmä prírodu a pokoj, ktorý by v meste hľadali márne. „Pracujem v Humennom a do práce cestujem takmer hodinu, ale keď prídem domov, sadnem si na terasu, dám si kávičku, všetko zrazu utíchne. Žiaden stres, len pokoj a príroda, to v meste jednoducho nezažijete,“ hovorí pani Boháčová, ktorá má skúsenosti aj s hektickým životom v Bratislave.

zdroj: Redakcia Startitup

Susedské vzťahy tu prekračujú hranicu bežnej zdvorilosti. „V Bratislave som nepoznala ani ľudí odvedľa. Tu poznám všetkých. Keď niekto potrebuje pomoc, nájde ju. Starosta sa vždy postará, či už ide o starších ľudí, ktorým treba pokosiť záhradu alebo zabezpečiť odvoz lekárovi,“ dodáva.

Aj starosta Kušnír vyzdvihuje dobré medziľudské vzťahy. „Každý pozná každého. Ak potrebujem pomoc, vždy sa nájde niekto, kto mi ju poskytne. A v tom je skutočná sila našej komunity,“ opisuje.

Vyšná Sitnica sa môže pochváliť folklórnym súborom Sitničanka, ktorý vo svojom repertoári spája rusínske, ukrajinské a slovenské piesne. Už viac ako 40 rokov tu pôsobí aj hudobná skupina Signál. Športový klub TJ Prevádzkar Vyšná Sitnica pravidelne organizuje futbalové zápasy, ktoré priťahujú nielen domácich, ale aj fanúšikov z okolia.

„Máme tu ešte jednu hudobnú skupinu Ramax, Poľovnícke združenie kamenec, Jednotu dôchodcov a Združenie mariánskej mládeže,“ dodal starosta.

Okrem toto sa tu každoročne konajú rôzne spoločenské podujatia, ktoré poskytujú príležitosť stretnúť sa, posilniť vzťahy a zabaviť sa. „Najviac sa tešíme na letné slávnosti. Prichádzajú rodáci z rôznych kútov Slovenska a niekedy oslavujeme aj dva dni v kuse,“ hovorí Boháčová.

Vyšná Sitnica čelí viacerým výzvam. Silná spolupatričnosť obyvateľov a iniciatíva miestneho starostu však dávajú nádej, že táto malebná obec dokáže prežiť a nájsť spôsob, ako prilákať mladých ľudí a zabezpečiť si budúcnosť.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska