Mário Kyseľ: Spolupracuje s RTVS, tlmočí stretnutia na najvyššej úrovni a zostáva mu čas aj na doktorát

  • Je profesionálnym poľským prekladateľom pôsobiaci na Slovensku
  • Okrem množstva projektov pre RTVS, práce pre Poľský inštitút v Bratislave a tlmočenia, mu zostáva čas aj na externú doktorantúru a preklady
  • Tvrdí, že každá spolupráca a každý projekt sú niečím špecifické a zaujímavé
  • Absolvoval zahraničné semestrálne pobyty na Sliezskej univerzite v Katoviciach a tiež niekoľko letných škôl poľského jazyka a kultúry v Cieszyne
zdroj: Mário Kyseľ
  • Je profesionálnym poľským prekladateľom pôsobiaci na Slovensku
  • Okrem množstva projektov pre RTVS, práce pre Poľský inštitút v Bratislave a tlmočenia, mu zostáva čas aj na externú doktorantúru a preklady
  • Tvrdí, že každá spolupráca a každý projekt sú niečím špecifické a zaujímavé
  • Absolvoval zahraničné semestrálne pobyty na Sliezskej univerzite v Katoviciach a tiež niekoľko letných škôl poľského jazyka a kultúry v Cieszyne

Mário, prečo práve poľština? Ako si sa k nej dostal? Mnohí si povedia, že sme s Poliakmi tak blízko, že predsa trom štvrtinám rozhovoru rozumieme a študovať to netreba.

K poľštine som sa dostal tak trochu náhodou. Chcel som študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo a k angličtine som potreboval ešte jeden jazyk, keďže išlo o dvojkombináciu. S nemčinou som si veľmi nerozumel a na výber som mal ešte 4 jazyky – poľštinu, portugalčinu, rumunčinu a švédčinu, ktoré som vôbec nemusel ovládať. Najskôr som chcel zobrať švédčinu, veď „pôjdem pracovať do IKEA“, ale po rozhovore s rodičmi som usúdil, že predsa len poľština má väčší potenciál. A dnes absolútne neľutujem.

Áno, Slováci a Poliaci si rozumejú, najmä pri poháriku domácej, ale keď prídu na rad témy ako zváranie pod tavidlom, fytoremediačné procesy či rozbory právnych analýz, poľský prekladateľ nie je na zahodenie. A okrem toho medzi poľštinou a slovenčinou je toľko zradných slov, že sa človek môže ľahko dostať do mnohých úsmevných situácií. Napokon kto sleduje môj fanpage na Facebooku, určite vie.

Pracoval si na viacerých projektoch spolu s RTVS, ako takáto spolupráca funguje? Našli si ťa oni alebo si musel prejsť nejakým konkurzom?

Audiovizuálny preklad, teda preklad titulkov a dialógových listín pre potreby dabingu, patrí k mojím najobľúbenejším „disciplínam“. V roku 2014 som sa dozvedel, že RTVS hľadá prekladateľa na preklad a úpravu dialógoviek k poľskému dokumentárnemu seriálu Žena na konci sveta – ozval som sa a spolu s kolegyňami sme ten job dostali. A v ďalších rokoch prišli ďalšie seriály a film a ja som opäť dostal príležitosť, takže spokojnosť je azda na obidvoch stranách.

Okrem RTVS sa zapájaš do mnohých projektov v iných organizáciách, pre Poľský inštitút v Bratislave pracuješ ako programový referent, čo to presne znamená?

V Poľskom inštitúte v Bratislave pracujem ako interný prekladateľ a tlmočník, a tiež ako programový referent – mám teda na starosti jazykovú prípravu programu a spravovanie obsahu na internetovej stránke a sociálnych médiách inštitútu. Okrem toho sa venujem prekladom a tlmočeniu na voľnej nohe, pričom som členom Slovenskej asociácie prekladateľov a tlmočníkov.

Poľskú jazykovú podporu poskytujem realitnej kancelárii Residence, ktorá má aj poľských klientov. A keďže dobrého prekladateľa by mala predovšetkým zdobiť znalosť vlastného jazyka, svoje korektorské služby poskytujem pro bono Kolégiu Antona Neuwirtha, pretože to považujem za výnimočný projekt. Ostatný voľný čas venujem ešte učeniu a externému doktorátu.

Zobraziť celú galériu (4)
zdroj: Mário Kyseľ

Ktorú spoluprácu si vážiš najviac?

To si netrúfam povedať. Každá spolupráca a každý projekt sú niečím špecifické a zaujímavé. Poľskému inštitútu som vďačný za to, že som tu mohol nabrať tie najdôležitejšie skúsenosti a rozvíjať prekladateľsko-tlmočnícke zručnosti. Zase v rámci freelance prekladu a tlmočenia sa stretávam s mnohými zaujímavými témami a hosťami. Tlmočil som stretnutia na najvyššej štátnej úrovni, Svetové dni mládeže v Krakove pre tisícky slovenských pútnikov, ale tiež som mal možnosť byť napríklad súčasťou divadelnej hry. Takže všetko vnímam ako veľké duševné obohatenie a obrovské skúsenosti.

Mnohí mladí ľudia sa rozhodnú ísť študovať jazyky, no neskôr sa nevedia uplatniť. Dá sa touto prácou plnohodnotne uživiť?

Ak je človek šikovný, určite áno. Na druhej strane záleží aj od konkrétnych jazykových kombinácií a typu štúdia. Je zrejmé, že nie všetci študenti prekladateľstva a tlmočníctva sa stanú prekladateľmi či tlmočníkmi. Ale svoj jazykový potenciál môžu zase využiť v rozličných nadnárodných spoločnostiach, prípadne si nájsť prácu v zahraničí.

Zobraziť celú galériu (4)
zdroj: Mário Kyseľ

Aký je vlastne rozdiel medzi tlmočením a prekladaním? Čo ti prirástlo k srdcu viac?

Značný. Prekladateľ prekladá texty, dokumenty, a tlmočník tlmočí ústne prejavy. Je však pravda, že laická verejnosť si to mýli a vo všeobecnosti aj jedných aj druhých nazýva prekladateľmi. Na druhej strane nie každý prekladateľ má danosti na tlmočenie a naopak. Mňa osobne baví i jedno i druhé, a som rád, že mám možnosť pracovať ako s hovoreným, tak aj písomným prejavom.

Ako vyzerá tvoj typický deň? Predsa len, tvoje povolanie je voľnejšie, nie je to práca s fixným pracovným časom.

Nie je to celkom tak. V Poľskom inštitúte pracujem na part-time, takže istým spôsobom do práce chodím. Ale je to pomerne flexibilné, takže doobeda môžem prekladať, následne idem „do práce“, potom stihnem odučiť ešte nejakú tú hodinu. Každý týždeň však spravidla vyzerá úplne inak, lebo do toho vstupujú aj tlmočenia, od ktorých sa odvíja ďalší pracovný program. Preto nedokážem charakterizovať typický deň – a ak treba napríklad urgentne odovzdať preklad, moja práca sa nekončí o šiestej či siedmej večer, ale – v tom lepšom prípade – hodinu či dve po polnoci.

Zobraziť celú galériu (4)
zdroj: Mário Kyseľ

A ešte jedna otázka. V čom sme s Poliakmi odlišní a v čom úplne rovnakí? 

Podľa môjho názoru Poliaci sú mimoriadne hrdí na seba, na svoj národ a jazyk. Ešte som nezažil, aby Poliak pri akejkoľvek príležitosti na Slovensku – od stretnutí, konferencií až po obyčajný nákup v obchode – začal hovoriť po anglicky. Zatiaľ čo v opačnom prípade mám pocit, že Slovák si v Poľsku častejšie vypomôže angličtinou.

A čo nás spája? Do istej miery mentalita a tendencia vytvárať si stereotypy. Napríklad aj v poľštine sú obľúbeným terčom vtipov svokry. 😊

Najnovšie video