Mar­tin Kazi­mír: Začí­nal som so stri­ha­ním rodin­nej dovo­len­ky

Dárius Polák / 10. apríla 2016 / Rozhovory

Prá­ca v kor­po­rá­te preň­ho nebo­la výzvou a rých­lo ho zača­la nudiť. Pre­to sa roz­ho­dol vydať na ces­tu, na kto­rej nasle­do­val svo­je hob­by. V janu­ári zaň zís­kal prvú cenu na fes­ti­va­le sci-fi fil­mov v New Yor­ku.

Ahoj Kazo, pred­stav sa pro­sím našim čita­te­ľom bliž­šie :)

Volám sa Mar­tin Kazi­mír a som štu­den­tom fil­mo­vej réžie na Vyso­kej ško­le múzic­kých ume­ní v Bra­ti­sla­ve. Ten­to rok kon­čím a momen­tál­ne pri­pra­vu­jem svoj magis­ter­ský film. Okrem toho pra­cu­jem ako pro­du­cent a reži­sér na voľ­nej nohe, čiže sa väč­ši­nu času živím tvor­bou krát­kych spo­tov ale­bo videí.10649861_10204590068444943_1210619122239291531_n

foto: Mar­tin Kazi­mír

Kde pra­me­nia tvo­je začiat­ky vo fil­mo­vej tvor­be?

Fil­mo­vá tvor­ba ma bavi­la od malič­ka ale boli to skôr také poku­sy, ako zostri­hať rodin­nú dovo­len­ku či nakrú­tiť svad­bu môj­ho bra­ta. Vyskú­šal som si mno­ho rôz­nych zamest­na­ní, od pre­da­va­ča v pre­daj­ni počí­ta­čo­vých hier, cez prá­cu vo výskum­nej agen­tú­re, či prog­ra­má­to­ra web­strá­nok, až po prá­cu v kor­po­rá­cii. Kor­po­rát­ne pro­stre­die ma cel­kom dosť ubí­ja­lo, prá­ca bola pred­ví­da­teľ­ná a repe­ti­tív­na tak­že som si naprog­ra­mo­val mak­rá, kto­ré robi­li prá­cu za mňa.

Bre­ak nastal v momen­te keď sme s kamoš­mi nakrú­ti­li krát­ke video, kto­ré spá­ja­lo reál­ny svet s počí­ta­čo­vou hrou. Video sa rých­lo roz­ší­ri­lo a zís­ka­lo na You­tu­be mili­ón vide­ní, tak­že sme nakrú­ti­li „sequ­el“, ten­to krát už mal prí­beh a met­ráž 40 minút. Trva­lo to šty­ri roky, pre­to­že tak­mer kaž­dý záber bol tri­ko­vý.
a

pla­gát k fil­mu v Kru­hu, kame­ra: Mar­tin Chl­pík

4 roky je dlhá doba. Kto ťa naučil tri­ky?

O fil­mo­vých tri­koch som nič neve­del, ale išiel som postup­ne, pod­ľa toho, čo som potre­bo­val. Doslo­va som si pre­čí­tal na inter­ne­te, ako nie­čo také spra­viť a kto­rý prog­ram je na to potreb­ný, a naučil som sa to. Vied­lo to k tomu, že som sa naučil moti­on gra­fi­ku a začal som vyrá­bať pre­zen­tač­né videá pre reklam­né agen­tú­ry. Prá­ca sa im páči­la a zamest­na­li ma v istej agen­tú­re, ako inter­né­ho „video špe­cia­lis­tu“, kde som strá­vil veľ­mi nároč­né, pouč­né a výživ­né tri roky. Postup­ne som v nej obja­vo­val a nasá­val kre­a­ti­vi­tu.

V tej­to dobe som už pošku­ľo­val po VŠMU a kama­rá­to­vi som pro­du­ko­val jeho pri­jí­mač­ko­vý film. O rok neskôr som sa na ško­lu dostal aj ja.

1

foto: FB/Evendžers

Pred­stav nám svo­ju tvor­bu.

Ško­la je skve­lá v tom, že vás núti veľa tvo­riť a pra­co­vať. Už prvý rok sme nakrú­ti­li deväť krát­kych fil­mov. Inšpi­ru­jú nás k tomu, aby sme si skú­ša­li rôz­ne žán­re a postu­py. Ich zdan­li­vo jed­no­du­ché a banál­ne zada­nia typu „pre­na­sle­do­va­nie“ ale­bo „hote­lo­vá izba“ nás vied­li k nakrú­te­niu našich najús­peš­nej­ších fil­mov. Hovo­rím v množ­nom čís­le, pre­to­že jed­ným z naj­dô­le­ži­tej­ších aspek­tov „poby­tu“ na kated­re je hľa­da­nie a pro­fi­lo­va­nie tvo­ri­vé­ho tímu ľudí.

Ako som spo­mí­nal, nakrú­ti­li sme pri­bliž­ne 20 krát­kych fil­mov, a z nich nemá­me radi asi len tri či šty­ri. Z tých, čo máme radi by som rád spo­me­nul naprí­klad det­ský dob­ro­druž­ný film „Even­džers“, v kto­rom sa dva­ja desať­roč­ní bra­tia (fanú­ši­ko­via komi­xov) roz­hod­nú bojo­vať pro­ti gan­gu zlých deciek, kto­ré tero­ri­zu­jú škol­ský dvor. „Mar­ti­ni Shot“ je zasa komé­dia z fil­már­ske­ho pro­stre­dia s jed­no­du­chou záp­let­kou – do ostré­ho zábe­ru sa omy­lom vkrad­ne sta­rý pán so psom.

Reži­sé­ro­vi (Tomáš Palon­der) sa však ten záber páči natoľ­ko, že pri­ká­že štá­bu nájsť toho pána aby moh­li nato­čiť nasle­du­jú­ci záber. Veci sa však veľ­mi skom­pli­ku­jú. Film bude mať čosko­ro svo­ju onli­ne pre­mi­é­ru. Napo­kon by som rád spo­me­nul náš posled­ný film „Chro­nos“, kto­rý sa odo­hrá­va v hote­lo­vej izbe, kto­rá je oto­če­ná hore noha­mi. Richard Stan­ke túto izbu čís­lo 6 obja­ví a zis­tí, že ak oto­čí čís­lo na dve­rách na 9, izba je v poriad­ku, ale svet za oknom je obrá­te­ný. Film mal nedáv­no onli­ne pre­mi­é­ru.
b

záber z fil­mu Zem je guľa­tá, kame­ra: Mar­tin Chl­pík

Vši­mol som si (aspoň pod­ľa CSFD), že väč­ši­na tvo­jej tvor­by je drá­ma.

Dôvod je jed­no­du­chý – nespra­vu­jem si svoj ČSFD pro­fil :)
Prá­ve naopak, sna­žím sa tvo­riť rôz­ne žán­re a ako som spo­mí­nal, nakrú­til som dob­ro­druž­ný film, komé­diu, sci-fi a prá­ve pri­pra­vu­je­me thril­ler. Drám tiež vznik­lo nie­koľ­ko, ale tiež majú svo­je špe­ci­fic­ký „twist“. Film „Ste­la“ je naprí­klad o mužo­vi v stred­nom veku, kto­ré­ho vnú­tor­né túž­by láka­jú unik­núť zo vzťa­hu. Uva­žu­je pri tom, aký dopad to môže mať na jeho rodi­nu, man­žel­ku a die­ťa. Film však dané témy roz­prá­va na poza­dí fik­tív­nej koz­mic­kej uda­los­ti, keď svet oča­ká­va náraz komé­ty do mesia­ca a uva­žu­je sa, aký to môže mať dopad, či sa roz­pad­ne a spô­so­bí zánik ľud­stva, ale­bo všet­ko pre­beh­ne bez prob­lé­mov.

Aké scé­ny sa tebe točia naj­ťaž­šie? A aké naopak naj­ľah­šie?

Odpo­viem inak. Naj­ťaž­šie sa točí čokoľ­vek čo je nedos­ta­toč­ne pri­pra­ve­né. Hovo­rí sa že film vzni­ká v pre­pro­duk­cii a príp­rav­nej fáze a potom sa „už len“ nato­čí. Cvi­čis­ko a bojis­ko tu sku­toč­ne apli­ku­je pria­mo úmer­ný vzťah. Nie všet­ko však musí byť pres­ne nalin­ko­va­né. Nie všet­ko totiž môže byť cel­kom jas­né vopred. Vedo­mé roz­hod­nu­tie nechať istú mie­ru voľ­nos­ti je súčas­ťou príp­ra­vy.
Optimized-IMG_1478

autor fot­ky: Mário Ondriš

Pri­stu­pu­ješ ku kaž­dej tvor­be uni­ver­zál­ne, či máš svo­je typic­ké prv­ky, kto­ré využí­vaš v kaž­dom fil­me?

Rád pra­cu­jem a roz­prá­vam obra­zom. Pri­kla­dám tomu veľ­kú váhu a fil­my vždy pri­pra­vu­jem tak, aby mali čo pove­dať aj mimo dia­ló­gov. Vní­mam však jeden veľ­ký hen­di­kep, neviem totiž veľ­mi dob­re kres­liť. Mys­lím si že kaž­dý člo­vek by mal postup­ne zdo­ko­na­ľo­vať svo­je zruč­nos­ti, ale­bo sa učiť novým, kto­ré mu pomô­žu lep­šie pra­co­vať. Ten­to rok som si dal za závä­zok, že sa kres­liť naučím, aspoň zákla­dy. Na prá­ci reži­sé­rov, kto­rí to doká­žu, je to vidieť. Jaku­bis­ko­ve sto­ry­bo­ar­dy by vraj moh­li visieť v galé­rii, ale­bo pove­dz­me Rid­ley Scott, vďa­ka kto­ré­ho talen­tu zachy­tiť do obra­zov svo­je pred­sta­vy vzni­kol Alien (štú­diá film najprv odmiet­li, tak­že im to celé najprv nakres­lil).
c

kame­ra: Anna Smo­ro­ňo­vá

Máš svo­je vzo­ry?

Ľudia z mojej bran­že čas­to ako vzo­ry uvá­dza­jú veli­ká­nov z fil­már­skej his­tó­rie, ale ja som tak tro­chu fil­mo­vý igno­rant, žijú­ci v prí­tom­nos­ti. Od Feli­ni­ho som videl iba jeden film, Obča­na Kanea som videl len do polo­vi­ce (mini­mum pre úče­ly refe­rá­tu do ško­ly), a Veľ­ká nád­he­ra ma unu­di­la k smr­ti. Tak, a je to tam. Baví ma Spiel­berg, Nolan, Taran­ti­no a podob­ne. Pre­fe­ren­cie však osci­lu­jú rôz­ne, film od fil­mu.

Bird­ma­na pova­žu­jem za geniál­ne die­lo, Reve­nan­ta hod­no­tím vlaž­ne (oba fil­my sú od rov­na­kých tvor­cov). Bas­tar­di boli skve­lí, Hate­ful 8 skla­mal. Sle­du­jem aj cel­kom dosť seriá­lov. Ako naj­lep­šie z posled­nej doby hod­no­tím sever­ský seriál Most a spin-off per­ní­ko­vé­ho tat­ka Bet­ter Call Saul. Vin­ce Gil­li­gan je génius a keď sle­du­jem ako doká­že roz­prá­vať s mini­mál­nym dejom a malým počtom sil­ných postáv, túžim tiež napí­sať seriál.
martinishot

záku­li­sie z fil­mu Mar­ti­ni Shot, kame­ra: Mar­tin Chl­pík

Na prá­ci vo fil­me sa podie­ľa veľ­ké množ­stvo ľudí. Kto odve­die naj­ťaž­šiu prá­cu, a naopak, kto „zlíz­ne vše­tok med“?

Úspech všet­kých, neús­pech iba jed­né­ho? Vôbec by som sa neču­do­val, ak by pôvod­com toh­to výro­ku bol v sku­toč­nos­ti neja­ký reži­sér. Je to asi súčasť povo­la­nia, pri­jať zod­po­ved­nosť za neús­pech, a v prí­pa­de úspe­chu zdô­raz­niť jeho prí­či­ny. Exis­tu­je dôvod, pre­čo sú ďakov­né prí­ho­vo­ry tak dlhé. Nie že by reži­sé­ri, či pro­du­cen­ti nedo­ká­za­li pove­dať nič zau­jí­ma­vej­šie ale­bo ducha­pl­nej­šie, no v tom momen­te cíti­me obrov­skú vďa­ku všet­kým zúčast­ne­ným. Keď na ude­ľo­va­ní cien ozná­mia vaše meno, život fil­mu vám pre­le­tí pred oča­mi. Pri tvor­be na také veci však nemys­lím. Cie­ľom by malo byť to, aby ten med nako­niec zlíz­li divá­ci.

Prá­ca s ľuď­mi je jed­na z naj­ťaž­ších prác. Ako sa ti darí uko­čí­ro­vať všet­kých? Musel si nie­ke­dy aj pri­tvr­diť a uká­zať kto je tu reži­sér?

Naj­rad­šej pra­cu­jem v uvoľ­ne­nej atmo­sfé­re. Na pľa­ci je väč­ši­nou sran­da a voľ­nosť. Para­dox­ne to pris­pie­va k výko­nom naj­viac. Film tvo­rí­me všet­ci a všet­kých to musí baviť. Štáb naj­lep­šie fun­gu­je ak je výsle­dok či cieľ rov­na­ko dôle­ži­tý ako ces­ta – spo­loč­ne strá­ve­ný čas musí mať zmy­sel. Je to ako na vyučo­va­cích hodi­nách. Kaž­dý mal urči­te kedy­si uči­te­ľa, čo bol so žiak­mi pre­dov­šet­kým kama­rát a hodi­ny vie­dol v uvoľ­ne­nej atmo­sfé­re, počú­val ich a oni jeho. Cel­kom to vní­mam aj pri výcho­ve detí. Pod­ľa mňa rešpekt môže buď pra­me­niť zo stra­chu ale­bo z lás­ky. Ten zo stra­chu sa tvo­rí ove­ľa ľah­šie ale za akú cenu? Všet­ko má však dru­hú stra­nu min­ce. Zní­že­ná dis­cip­lí­na na pľa­ci vedie pri­ro­dze­ne k nad­ča­som. Nahá­ňa­nie ľudí však s rados­ťou pre­ne­chá­vam pro­du­cen­tom.
chronos

záber z fil­mu Chro­nos, kame­ra: Mar­tin Chl­pík

V New Yor­ku si vyhral prvé mies­to za sci-fi film? Pre­čo prá­ve ty?

Cenu vyhral film Chro­nos, bolo to na fes­ti­va­le sci-fi fil­mov, kto­rý je veno­va­ný zná­me­mu auto­ro­vi sci-fi romá­nov Phi­li­po­vi K. Dic­ko­vi, pod­ľa kto­ré­ho kníh boli nato­če­né fil­my ako Bla­de Run­ner, Total Recall, Mino­ri­ty Report a ďal­šie. V jeho tvor­be aj na samot­nom fes­ti­va­le je cítiť sil­ne vyhra­ne­ná tema­ti­ka aj v rám­ci samot­né­ho sci-fi žán­ru. Ide o témy rea­li­ty, snov, časop­ries­to­ru a podob­ne. Chro­no­sa som na ten­to fes­ti­val poslal cie­le­ne, cítil som, že jeho hrát­ky s časom a pries­to­rom a zakó­do­va­né otáz­ky o živo­te môžu poro­tu oslo­viť. Úspech však bol prek­va­pe­ním.

Súťa­že sa zúčast­ni­lo oko­lo stov­ky fil­mov z dvad­sia­tich kra­jín, nie­kto­ré z nich sku­toč­ne na vyni­ka­jú­cej úrov­ni. Tak­že život fil­mu mi pre­le­tel pred oča­mi a v zmys­le pre­doš­lej otáz­ky tu zno­va z celé­ho srd­ca ďaku­jem kaž­dej obe­ta­vej duši, čo s nároč­nou rea­li­zá­ci­ou pomoh­la.
philip

foto: get­ty­i­ma­ges

Ako vní­maš fil­mo­vú tvor­bu na Slo­ven­sku?

Lep­ší sa to. Pri­bú­da­jú postup­ne fil­my, kto­ré môžu zasiah­nuť väč­šiu divác­ku základ­ňu a pomôcť navrá­tiť ich dôve­ru v našu kine­ma­to­gra­fiu. Navy­še sa pre­stá­va pod­ce­ňo­vať mar­ke­ting. Mám tiež radosť z novej gene­rá­cie, kto­rá vzni­ká na ško­le. Odpo­rú­čam zaví­tať na jeseň na štu­dent­ský fes­ti­val ÁČKO, kto­rý sa koná kaž­dý rok a je akou­si pre­hliad­kou toho, čo u nás vzni­ká. Je tam zrej­mý trend a vývoj k svet­lej budúc­nos­ti.
dd

foto: FB/Evendžers

Ako vidíš ty sám seba o 5 rokov? Išiel by si aj do komerč­nej tele­ví­zie?

Prá­ve uva­žu­jem, ako som sa videl dnes pred pia­ti­mi rok­mi. Asi som vte­dy tak neuva­žo­val a na tom sa nič nezme­ni­lo. Nie­čo sa však zme­ni­lo. Kedy­si som zvy­kol robiť všet­ko, čo mi pri­stá­lo na sto­le. Ak by vte­dy priš­la ponu­ka z tele­ví­zie, urči­te by som tam teraz bol. Posu­nu­lo by ma to úpl­ne iným sme­rom. Ale mne sa to, kde sto­jím páči, tak­že som rád, že taká ponu­ka nepriš­la. Dnes by som via­cej uva­žo­val, aký je to pro­jekt a čo mi môže dať a naj­mä, či ma bude napĺňať.

Uve­do­mu­jem si, že táto prie­ber­či­vosť spo­ma­ľu­je tem­po kari­ér­ne­ho ras­tu. No ako­si si cha­rak­ter mož­ných pro­jek­tov cením viac ako iné bene­fi­ty. Kaž­dý pro­jekt sa na dlhú dobu sta­ne mojím živo­tom a ja sa sta­nem ním. Či to bude kome­diál­ny seriál ale­bo sci-fi celo­ve­če­rák, zále­ží len a len na cha­rak­te­re toh­to dočas­né­ho život­né­ho par­tne­ra. Ale musím pri­znať, že som prá­ve na love.
Kaz_2015_low

autor fot­ky: Kris­ti Kle­i­man

Pridať komentár (0)