Martin Kazimír: Začínal som so strihaním rodinnej dovolenky

  • Práca v korporáte preňho nebola výzvou a rýchlo ho začala nudiť. Preto sa rozhodol vydať na cestu, na ktorej nasledoval svoje hobby. V januári zaň získal prvú cenu na festivale sci-fi filmov v New Yorku.
Screen Shot 2016-04-10 at 20.31.41
  • Práca v korporáte preňho nebola výzvou a rýchlo ho začala nudiť. Preto sa rozhodol vydať na cestu, na ktorej nasledoval svoje hobby. V januári zaň získal prvú cenu na festivale sci-fi filmov v New Yorku.

Ahoj Kazo, predstav sa prosím našim čitateľom bližšie :)

Volám sa Martin Kazimír a som študentom filmovej réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Tento rok končím a momentálne pripravujem svoj magisterský film. Okrem toho pracujem ako producent a režisér na voľnej nohe, čiže sa väčšinu času živím tvorbou krátkych spotov alebo videí.10649861_10204590068444943_1210619122239291531_n

foto: Martin Kazimír

Kde pramenia tvoje začiatky vo filmovej tvorbe?

Filmová tvorba ma bavila od malička ale boli to skôr také pokusy, ako zostrihať rodinnú dovolenku či nakrútiť svadbu môjho brata. Vyskúšal som si mnoho rôznych zamestnaní, od predavača v predajni počítačových hier, cez prácu vo výskumnej agentúre, či programátora webstránok, až po prácu v korporácii. Korporátne prostredie ma celkom dosť ubíjalo, práca bola predvídateľná a repetitívna takže som si naprogramoval makrá, ktoré robili prácu za mňa.

Break nastal v momente keď sme s kamošmi nakrútili krátke video, ktoré spájalo reálny svet s počítačovou hrou. Video sa rýchlo rozšírilo a získalo na Youtube milión videní, takže sme nakrútili „sequel“, tento krát už mal príbeh a metráž 40 minút. Trvalo to štyri roky, pretože takmer každý záber bol trikový.
a

plagát k filmu v Kruhu, kamera: Martin Chlpík

4 roky je dlhá doba. Kto ťa naučil triky?

O filmových trikoch som nič nevedel, ale išiel som postupne, podľa toho, čo som potreboval. Doslova som si prečítal na internete, ako niečo také spraviť a ktorý program je na to potrebný, a naučil som sa to. Viedlo to k tomu, že som sa naučil motion grafiku a začal som vyrábať prezentačné videá pre reklamné agentúry. Práca sa im páčila a zamestnali ma v istej agentúre, ako interného „video špecialistu“, kde som strávil veľmi náročné, poučné a výživné tri roky. Postupne som v nej objavoval a nasával kreativitu.

V tejto dobe som už poškuľoval po VŠMU a kamarátovi som produkoval jeho prijímačkový film. O rok neskôr som sa na školu dostal aj ja.

1

foto: FB/Evendžers

Predstav nám svoju tvorbu.

Škola je skvelá v tom, že vás núti veľa tvoriť a pracovať. Už prvý rok sme nakrútili deväť krátkych filmov. Inšpirujú nás k tomu, aby sme si skúšali rôzne žánre a postupy. Ich zdanlivo jednoduché a banálne zadania typu „prenasledovanie“ alebo „hotelová izba“ nás viedli k nakrúteniu našich najúspešnejších filmov. Hovorím v množnom čísle, pretože jedným z najdôležitejších aspektov „pobytu“ na katedre je hľadanie a profilovanie tvorivého tímu ľudí.

Ako som spomínal, nakrútili sme približne 20 krátkych filmov, a z nich nemáme radi asi len tri či štyri. Z tých, čo máme radi by som rád spomenul napríklad detský dobrodružný film „Evendžers“, v ktorom sa dvaja desaťroční bratia (fanúšikovia komixov) rozhodnú bojovať proti gangu zlých deciek, ktoré terorizujú školský dvor. „Martini Shot“ je zasa komédia z filmárskeho prostredia s jednoduchou zápletkou – do ostrého záberu sa omylom vkradne starý pán so psom.

Režisérovi (Tomáš Palonder) sa však ten záber páči natoľko, že prikáže štábu nájsť toho pána aby mohli natočiť nasledujúci záber. Veci sa však veľmi skomplikujú. Film bude mať čoskoro svoju online premiéru. Napokon by som rád spomenul náš posledný film „Chronos“, ktorý sa odohráva v hotelovej izbe, ktorá je otočená hore nohami. Richard Stanke túto izbu číslo 6 objaví a zistí, že ak otočí číslo na dverách na 9, izba je v poriadku, ale svet za oknom je obrátený. Film mal nedávno online premiéru.
b

záber z filmu Zem je guľatá, kamera: Martin Chlpík

Všimol som si (aspoň podľa CSFD), že väčšina tvojej tvorby je dráma.

Dôvod je jednoduchý – nespravujem si svoj ČSFD profil :)
Práve naopak, snažím sa tvoriť rôzne žánre a ako som spomínal, nakrútil som dobrodružný film, komédiu, sci-fi a práve pripravujeme thriller. Drám tiež vzniklo niekoľko, ale tiež majú svoje špecifický „twist“. Film „Stela“ je napríklad o mužovi v strednom veku, ktorého vnútorné túžby lákajú uniknúť zo vzťahu. Uvažuje pri tom, aký dopad to môže mať na jeho rodinu, manželku a dieťa. Film však dané témy rozpráva na pozadí fiktívnej kozmickej udalosti, keď svet očakáva náraz kométy do mesiaca a uvažuje sa, aký to môže mať dopad, či sa rozpadne a spôsobí zánik ľudstva, alebo všetko prebehne bez problémov.

Aké scény sa tebe točia najťažšie? A aké naopak najľahšie?

Odpoviem inak. Najťažšie sa točí čokoľvek čo je nedostatočne pripravené. Hovorí sa že film vzniká v preprodukcii a prípravnej fáze a potom sa „už len“ natočí. Cvičisko a bojisko tu skutočne aplikuje priamo úmerný vzťah. Nie všetko však musí byť presne nalinkované. Nie všetko totiž môže byť celkom jasné vopred. Vedomé rozhodnutie nechať istú mieru voľnosti je súčasťou prípravy.
Optimized-IMG_1478

autor fotky: Mário Ondriš

Pristupuješ ku každej tvorbe univerzálne, či máš svoje typické prvky, ktoré využívaš v každom filme?

Rád pracujem a rozprávam obrazom. Prikladám tomu veľkú váhu a filmy vždy pripravujem tak, aby mali čo povedať aj mimo dialógov. Vnímam však jeden veľký hendikep, neviem totiž veľmi dobre kresliť. Myslím si že každý človek by mal postupne zdokonaľovať svoje zručnosti, alebo sa učiť novým, ktoré mu pomôžu lepšie pracovať. Tento rok som si dal za záväzok, že sa kresliť naučím, aspoň základy. Na práci režisérov, ktorí to dokážu, je to vidieť. Jakubiskove storyboardy by vraj mohli visieť v galérii, alebo povedzme Ridley Scott, vďaka ktorého talentu zachytiť do obrazov svoje predstavy vznikol Alien (štúdiá film najprv odmietli, takže im to celé najprv nakreslil).
c

kamera: Anna Smoroňová

Máš svoje vzory?

Ľudia z mojej branže často ako vzory uvádzajú velikánov z filmárskej histórie, ale ja som tak trochu filmový ignorant, žijúci v prítomnosti. Od Feliniho som videl iba jeden film, Občana Kanea som videl len do polovice (minimum pre účely referátu do školy), a Veľká nádhera ma unudila k smrti. Tak, a je to tam. Baví ma Spielberg, Nolan, Tarantino a podobne. Preferencie však oscilujú rôzne, film od filmu.

Birdmana považujem za geniálne dielo, Revenanta hodnotím vlažne (oba filmy sú od rovnakých tvorcov). Bastardi boli skvelí, Hateful 8 sklamal. Sledujem aj celkom dosť seriálov. Ako najlepšie z poslednej doby hodnotím severský seriál Most a spin-off perníkového tatka Better Call Saul. Vince Gilligan je génius a keď sledujem ako dokáže rozprávať s minimálnym dejom a malým počtom silných postáv, túžim tiež napísať seriál.
martinishot

zákulisie z filmu Martini Shot, kamera: Martin Chlpík

Na práci vo filme sa podieľa veľké množstvo ľudí. Kto odvedie najťažšiu prácu, a naopak, kto „zlízne všetok med“?

Úspech všetkých, neúspech iba jedného? Vôbec by som sa nečudoval, ak by pôvodcom tohto výroku bol v skutočnosti nejaký režisér. Je to asi súčasť povolania, prijať zodpovednosť za neúspech, a v prípade úspechu zdôrazniť jeho príčiny. Existuje dôvod, prečo sú ďakovné príhovory tak dlhé. Nie že by režiséri, či producenti nedokázali povedať nič zaujímavejšie alebo duchaplnejšie, no v tom momente cítime obrovskú vďaku všetkým zúčastneným. Keď na udeľovaní cien oznámia vaše meno, život filmu vám preletí pred očami. Pri tvorbe na také veci však nemyslím. Cieľom by malo byť to, aby ten med nakoniec zlízli diváci.

Práca s ľuďmi je jedna z najťažších prác. Ako sa ti darí ukočírovať všetkých? Musel si niekedy aj pritvrdiť a ukázať kto je tu režisér?

Najradšej pracujem v uvoľnenej atmosfére. Na pľaci je väčšinou sranda a voľnosť. Paradoxne to prispieva k výkonom najviac. Film tvoríme všetci a všetkých to musí baviť. Štáb najlepšie funguje ak je výsledok či cieľ rovnako dôležitý ako cesta – spoločne strávený čas musí mať zmysel. Je to ako na vyučovacích hodinách. Každý mal určite kedysi učiteľa, čo bol so žiakmi predovšetkým kamarát a hodiny viedol v uvoľnenej atmosfére, počúval ich a oni jeho. Celkom to vnímam aj pri výchove detí. Podľa mňa rešpekt môže buď prameniť zo strachu alebo z lásky. Ten zo strachu sa tvorí oveľa ľahšie ale za akú cenu? Všetko má však druhú stranu mince. Znížená disciplína na pľaci vedie prirodzene k nadčasom. Naháňanie ľudí však s radosťou prenechávam producentom.
chronos

záber z filmu Chronos, kamera: Martin Chlpík

V New Yorku si vyhral prvé miesto za sci-fi film? Prečo práve ty?

Cenu vyhral film Chronos, bolo to na festivale sci-fi filmov, ktorý je venovaný známemu autorovi sci-fi románov Philipovi K. Dickovi, podľa ktorého kníh boli natočené filmy ako Blade Runner, Total Recall, Minority Report a ďalšie. V jeho tvorbe aj na samotnom festivale je cítiť silne vyhranená tematika aj v rámci samotného sci-fi žánru. Ide o témy reality, snov, časopriestoru a podobne. Chronosa som na tento festival poslal cielene, cítil som, že jeho hrátky s časom a priestorom a zakódované otázky o živote môžu porotu osloviť. Úspech však bol prekvapením.

Súťaže sa zúčastnilo okolo stovky filmov z dvadsiatich krajín, niektoré z nich skutočne na vynikajúcej úrovni. Takže život filmu mi preletel pred očami a v zmysle predošlej otázky tu znova z celého srdca ďakujem každej obetavej duši, čo s náročnou realizáciou pomohla.
philip

foto: gettyimages

Ako vnímaš filmovú tvorbu na Slovensku?

Lepší sa to. Pribúdajú postupne filmy, ktoré môžu zasiahnuť väčšiu divácku základňu a pomôcť navrátiť ich dôveru v našu kinematografiu. Navyše sa prestáva podceňovať marketing. Mám tiež radosť z novej generácie, ktorá vzniká na škole. Odporúčam zavítať na jeseň na študentský festival ÁČKO, ktorý sa koná každý rok a je akousi prehliadkou toho, čo u nás vzniká. Je tam zrejmý trend a vývoj k svetlej budúcnosti.
dd

foto: FB/Evendžers

Ako vidíš ty sám seba o 5 rokov? Išiel by si aj do komerčnej televízie?

Práve uvažujem, ako som sa videl dnes pred piatimi rokmi. Asi som vtedy tak neuvažoval a na tom sa nič nezmenilo. Niečo sa však zmenilo. Kedysi som zvykol robiť všetko, čo mi pristálo na stole. Ak by vtedy prišla ponuka z televízie, určite by som tam teraz bol. Posunulo by ma to úplne iným smerom. Ale mne sa to, kde stojím páči, takže som rád, že taká ponuka neprišla. Dnes by som viacej uvažoval, aký je to projekt a čo mi môže dať a najmä, či ma bude napĺňať.

Uvedomujem si, že táto prieberčivosť spomaľuje tempo kariérneho rastu. No akosi si charakter možných projektov cením viac ako iné benefity. Každý projekt sa na dlhú dobu stane mojím životom a ja sa stanem ním. Či to bude komediálny seriál alebo sci-fi celovečerák, záleží len a len na charaktere tohto dočasného životného partnera. Ale musím priznať, že som práve na love.
Kaz_2015_low

autor fotky: Kristi Kleiman

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech