Menia nás peniaze? Odpovede psychologičky ťa pravdepodobne prekvapia

  • „Peniaze kazia ľudí," hovorí sa. Ale, ako je to naozaj?
  • Prečo sú niektorí ľudia nenásytní?
  • Aká je pravda o zlatokopkách?
zdroj: Unsplash
  • „Peniaze kazia ľudí," hovorí sa. Ale, ako je to naozaj?
  • Prečo sú niektorí ľudia nenásytní?
  • Aká je pravda o zlatokopkách?

Veľa nám napovie aštúdia z roku 2006 profesorky marketingu Kathleen Vohsovej z Minnesotskej univerzity. Vedecký tím vykonal deväť pokusov. Jedna skupina respondentov bola vystavená peniazom, druhá skupina nie. Obe skupiny mali rovnaké úlohy ale konali úplne inak.

„Len samotná prítomnosť peňazí mení ľudí. Tento účinok môže byť negatívny aj pozitívny. Vystavenie peniazom, alebo predstave peňazí, zvyšuje pocit, že človek si vystačí sám, čo môže obmedziť sociálne správanie ľudí,“ vysvetlila Vohsová.

Zjednodušene, keď človek nemá veľa peňazí, je závislý od pomoci kamarátov, keď má však peňazí veľa, nepotrebuje nikoho, všetko si kúpi a preto si hodnotu priateľstva ani neváži.

Na odborný názor sme sa spýtali aj psy­cho­lo­gičky, me­diá­torky, kňažky i spre­vá­dzačky PhDr. De­ni­sy Pin­ko­vej z poradenského centra Psychee.

zdroj: Unsplash

Čím to je, že keď ľudia prídu k väčším peniazom, stávajú sa lakomými, chamtivými a bezohľadnými?

Nie vždy to tak je. Je však pravda, že peniaze a moc sú jednou z najväčších skúšok ľudstva, nie len jedinca samotného. Prebúdzajú v nás možnosť ovládať a manipulovať, moc v rukách ľudí, ktorí nepoznajú samých seba je zbraňou.

Prečo práve tá bezohľadnosť? Prečo peniaze otupujú súcit a spolupatričnosť? (česť výnikám)

Oživuje to pocit mať a môcť čokoľvek. Otvára to naše vnútorné témy pomsty a nespracovaných krívd. Predstavte si: Dostanete veľké peniaze, predtým ste boli pravidelne šikanovaná v pracovnom kolektíve. Príde moment ja môžem, primárne reagujete na zranenie. A čo robí zranený človek? Zraňuje akýmkoľvek spôsobom ďalej. Peniaze sa stali len sprostredkovateľom, cestou, možnosťou vyjadriť sa.

zdroj: Pixabay

Hovorí sa, že čím viac človek má, tým viac chce. Má to nejaké reálne odôvodnenie?

Chýba nám pokora a vďačnosť. Keby sme boli vďační za to čo máme, nepotrebujeme viac. Tým, že dnešná doba ponúka všetko a ľahko, strácame dno a stávame sa otrokmi vlastných nenaplnených túžob a honbou za nimi.

Prečo chcú ľudia tak veľmi veľa peňazí? Akoby nemali dno. Môže to súvisieť  s nejakou vnútornou potrebou robiť si zásoby na horšie časy? Často krát ale majú sumy,ktoré nedokážu v živote minúť a nestačí im to.

Jedinec, ktorý nie je spokojný sám so sebou, s tým kto je na fyzickej, duševnej a duchovnej rovine, nebude uspokojený nikdy. Neucíti, čo je to vnútorné zmierenie, nepochopí, že aj množstvom peňazí, ktoré má, si na seba kladie bremeno. Pretože všetkého čoho je veľa, nás núti učiť sa narábať s tým zodpovedne a múdro.

Majú negatívne vlastnosti, ktoré vyústia na povrch po zbohatnutí, súvis so zážitkami v detstve?

Negatívne vlastnosti máme všetci, neobjavujú sa len pri zbohatnutí, priebežne vychádzajú na povrch kedykoľvek keď nezvládame v živote záťažové situácie. Keď sme ochotní si ich uvedomovať, vnímať a zušľachťovať nieje šanca, aby nás majetkom zvalcovali. My sme tí, ktorí dávajú silu byť ovládaní druhými ľuďmi, okolnosťami alebo existenčnými situáciami.

Peniaze nepochybne všetci potrebujeme. Ale, ako by mal na ne človek pozerať zdravo? 

Je to cesta, sínusoida, nepoznám bohatého človeka, ktorý nepoznal biedu. Možno nie finančnú, ale napríklad emočnú. Keď prijmeme, že to čo je dnes, nemusí byť zajtra, (veď život nieje samozrejmosťou). nebudeme závislí ani od financií, ani od ničoho iného.

Zlatokopky – dá sa na ne pozerať aj tak, že je to v podstate pre ženy prirodzené? „Logicky“ by ženy mali priťahovať silní muži (fyzicky alebo finančne), možno teda zlatokopkám vyčítať ich povahu?

Zlatokopky sú ženy, ktoré za finančný chtíč skrývajú potrebu cítiť sa bezpečne. Myslia si, že len keď nájdu muža finančne nezávislého a bohatého budú sa cítiť lepšie. Máme však dôkazy, že nie. Keď majú peniaze, nájdu niečo na svojom tele, ktoré potrebujú vylepšovať. Je to spôsob ako prijímajú samé seba, má to však za následok silné odlúčenie od skutočných hodnôt života. Určitým spôsobom tomu prispeli aj samotní muži – zminimalizovali partnerské fungovanie, len na nosenie peňazí domov a ich míňanie.

Do akej miery môže byť láska založená na peniazoch „skutočná“? Dokáže niekto naozaj milovať skrz peniaze?

Peniaze sú vec, láska je vyšší cit. Cit cítime bez toho, aby sme mali vonkajší stimul. Lásku sa nedá naučiť, lásku nosí každý jeden z nás v sebe, nevzťahuje sa na nič a nikoho. Jeden klient mi povedal – peniaze sú prostriedok ku slobode, avšak uniká nám zásadná vec, o koľko slobody prichádzame, keď nám peniaze ponúkajú toľko možností byť závislý. Skutočná láska nepotrebuje peniaze, aby prežila.

Mení sa nejako povaha človeka aj keď ochudobnie?

Dnešná éra nám ponúka vidieť chudobu na každom kroku. Možno nie sme chudobní materiálne, ale denodenne sledujem ako seba ochudobňujeme o duševný rast, posun a transformáciu. Ako to všetko, čo máme robí z nás interne pohodlných ľudí bez hlbších vízií a snov. Naivne si hrabkáme na svojom s vierou v lepší zajtrajšok, neuvedomujúc si, že vnútorná bieda každého jedného z nás ženie ľudstvo do záhuby. Áno, povaha človeka by sa chudobou meniť mala, učí nás hľadať zbohatnutie a rezervy z ktorých možno čerpať v sebe, nie v externých podmienkach.

Slováci napr. jazdia autom aj keď nemusia (5 km do práce) a podobne. A zároveň sa u nás auto stalo akoby symbolom spoločenského statusu/štandardu. Prečo? Ved napríklad Holanďania sú bohatší ako my a jazdia na bicykloch… Nemôže to byť tým, že Slováci majú prvýkrát v histórii viac peňazí a potrebujú si dopriať drahé veci, aj keď ich prakticky nepotrebujú? Môže to mať aj iný dôvod?

Nemám pocit, že by Slováci mali viac peňazí, sú len ochotní sa zadĺžiť, aby sa mohli ukázať. Lebo verejný status zohráva dôležitejšiu rolu ako pocit, s ktorým večer zaspávam. Oslepli sme, nestaviame na tradícií, nechali sme sa kúpiť krátkozrakým budovaním zadĺženej budúcnosti pre ďalšie generácie v ktorej sa na vidomoči spúšťa už teraz závislosť od MAŤ, namiesto od chuti a motivácie kým BYŤ.

PhDr. De­nisa Pin­ková pô­sobí v ob­lasti psy­cho­ló­gie 10 ro­kov. Ak­tu­álne pre­vádz­kuje po­ra­den­ské cen­trum Psy­chee, kde sa ve­nuje kon­zul­tá­ciám v ob­lasti kli­nic­kej psy­cho­ló­gie, po­ra­den­stvu osob­nost­ného, du­šev­ného a du­chov­ného rastu. Sú­bežne pra­cu­jem aj na Psy­chiat­rii v Krem­nici na akút­nom od­de­lení a pre OZ s viac­ná­sobne pos­ti­hnu­tými deťmi. Od roku 2009 je od­bor­nou ga­rant­kou pred­ná­šok Psy­cho­ló­gie na UNI III. veku na Tech­nic­kej Uni­ver­zite vo Zvo­lene.