Michal Sabo: Sociálne siete na Slovensku dokonale ilustrujú to, v akom stave je naša spoločnosť (ROZHOVOR)

Patrí medzi obľúbených greenfluencerov, je výborný podcaster, stal sa z neho eko aktivista a okrem toho je ambasádor Slovenskej republiky pre European Climate Pact. Aby toho nebolo málo, je signátorom petície Klíma ťa potrebuje, ktorá sa stala najúspešnejšou online petíciou v histórii Slovenska. Reč nie je o nikom inom ako o Michalovi Sabovi.

• Ako sa Michal vysporiadal s posttraumatickou stresovou poruchou
• Či sa týka téma duševného zdravia každého jedného z nás
• Čo mu pomáha, aby sa cítil v psychickej a fyzickej pohode
• Prečo ho deti v škole šikanovali
• Ako vplývajú sociálne platformy na psychiku ľudí

Za posledné mesiace si vo svojich podcastoch a na sociálnych sieťach začal riešiť stigmatizované témy – duševné zdravie a šikanu. Myslíš si, že je v aktuálnej situácii o tom potrebné hovoriť viac ako predtým?

Rád by som povedal, že covidový rok nami zatriasol, a my sme si ako spoločnosť uvedomili, kde a aké sú naše priority. Žiaľ, opak je pravdou. Čísla, ktoré vykazuje napríklad Krízová linka pomoci, hovoria o masívnom náraste kontaktov volajúcich o pomoc s úzkosťami, či depresívnymi prejavmi.

Rovnako krivka vyletela v počte prípadov domáceho násilia. A to o mnohých prípadoch nevieme, o viacerých sa ani nedozvieme a o nejednom sa ešte iba len dozvieme. To celé bude mať podľa všetkého dlhý dojazd. Stav, v akom sa naša spoločnosť nachádza, dokonale ilustruje stav sociálnych sietí. Tam, keď sa človek na chvíľu zahĺbi, má úplne konkrétnu predstavu o tom, čo sa v ľuďoch deje.

Týka sa téma duševného zdravia každého jedného z nás?

Týka. Ak nie aktívne, tak je na dosah ruky v najbližšom okolí každého jedného z nás. Žiaľ, o veľa prípadoch netušíme, pretože duševné zdravie je u nás silno stigmatizované.

Aj preto, som sa rozhodol otvoriť otvorený dialóg cez moje podcasty. Vyložiť karty na stôl a cez vlastné skúsenosti so psychoterapiou, priblížiť túto debatu ľuďom – najmä tým, ktorí sa nemajú s kým porozprávať, prípadne sa nateraz boja rozprávať.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Sabo (@mxsabo)

Prečo je dôležité sa starať o duševné zdravie?

Máme zdravie fyzické a máme zdravie psychické. O oboje by sme sa mali starať s rovnakou vážnosťou. Prax a čísla ilustrujú, že ako národ sa poriadne nestaráme ani o jedno, ani o druhé. A pritom, keby sme boli dôslednejší, ušetrilo by nám to extrémne veľa problémov a peňazí.

Ako napríklad v mojom podcaste odznelo – duševné zdravie sa dá finančne zmerať. Neinvestovanie do neho nás ročne stojí viac ako dve miliardy eur v tzv. spoločenských nákladoch. Aj napriek tomu, na Slovensku trpí každý deviaty našinec jednou, prípadne viacerými typmi duševných porúch.

Hovoriť o stále kontroverznej téme si však nezačal len tak. Máš s ňou osobné skúsenosti. Trpel si posttraumatickou stresovou poruchou. No príznaky si dlho ignoroval, prehliadal a neriešil. V konečnom dôsledku to tak robí mnoho ľudí. Čo ťa napokon nakoplo tento problém riešiť?

Nevedel som ďalej fungovať. Psychiatri hovoria, že človek s depresiou zlyháva v základných činnostiach. Mne sa darilo ako-tak fungovať, ale stálo ma to neskutočne veľa síl, až som sa vyčerpal a síce som išiel na akýsi automat, za pochodu – kým som potreboval byť v akcii – som nespoznával sám seba, inak som väčšinu dňa prespal a v noci som bdel. Nechcem ísť do detailov, lebo tú kapitolu môjho života mám šťastne uzavretú. Pomohli mi najbližší, ktorí videli, že volám o pomoc.

Aké si mal pocity zo samého seba, keď si si uvedomil, že máš vážne problém?

Necítil som nič. Iba prázdno.

Stigmatizácia psychických problémov je na Slovensku obrovský problém. Mnohí dokonca pociťujú hanbu. Patril si medzi nich aj ty?

Nie, u mňa to prešlo z fázy popierania cez fázu obviňovania sa, fázu ubližovania si – a teraz nehovorím o fyzickom sebapoškodzovaní sa, aby sme predišli nedorozumeniu. Vo finále som mal strach, že ma nikto nechytí za ruku a nevytiahne ma z tej čiernej diery. Paradoxne, to bolo naposledy, kedy som cítil strach.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Sabo (@mxsabo)

Pre mňa ako laika je však veľmi ťažké rozoznať, či ide len o zlý deň alebo o úzkosť. Psychológovia zaraďujú k najčastejším prejavom psychickej nerovnováhy predovšetkým: necítime nadšenie, všetko vidíme čierno, nevieme sa sústrediť, trápi nás nespavosť či únava. Je toho omnoho viac. Aké príznaky si pociťoval ty sám?

Postupne som si prešiel cez všetky tieto príznaky. No ten najhorší príznak, s ktorého následkami sa doteraz vyrovnávam, bola strata vlastnej hodnoty. Lebo všetky tie vyššie spomenuté príznaky sú v podstate technikálie, ktoré sa vhodne nastavenou liečbou dajú efektívne vyriešiť.

Keď, ale stratíš pojem o svojej vlastnej hodnote, ten sumár spomienok na udalosti, ktorým s odstupom času nerozumieš, to sa ťažko spracováva. Stojí to veľa času, energie a hĺbkových rozhovorov. To sa nedá odbiť vetou – stalo sa.

Ako si sa s príznakmi naučil bojovať?

Pozorovania, cvičenia, zmena životného tempa a celkovo životného štýlu. Aby som bol exaktný – celé sa to u mňa začalo po náhlej smrti otca, čo je nezvratné. Otec mi chýba a zavše túžim, aby bol stále s nami. Síce bolo obdobie po jeho smrti boľavé, som napokon zaň vďačný. Lebo som mal možnosť spoznať samého seba.

Ako dlho trvalo, aby si bol opäť v „pohode“?

Nepozerám sa na to v tejto optike, keďže táto skúsenosť nadobro otriasla mojimi základmi a ten Mišo, ktorý bol predtým, už nebol potom. Fyzicky je to jeden a ten istý človek, mentálne nie. Čo neznamená, že teraz nie som v pohode, aby bolo jasné.

Navštevuješ ešte stále psychológa?

Terapeutku. Raz mesačne. Nazývam to udržiavacie updaty.

Čo ti pomáha, aby si sa cítil v psychickej a fyzickej pohode, aj bez návštevy psychológa?

Pobyt v tichu, v prírode, občas aj osamote. Myslím tým produktívnu samotu.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Sabo (@mxsabo)

Netajíš sa ani tým, že si bol na prvom stupni základnej školy šikanovaný. Ako to začalo a prečo?

Mal som detský atopický ekzém. Nie je verejným tajomstvom, že deti vedia byť kruté. A ja som tej krutosti dostal naložené.

Pokračovala šikana aj na strednej škole?

Strednú školu som študoval individuálne, keďže som už pracoval v rádiu. Šikana bola iba otázkou škôlky a prvého stupňa základnej školy. Na druhom stupni sme už boli malý a pomerne kompaktný kolektív. Navyše sme boli výberová jazyková trieda, takže sme boli jednak pod drobnohľadom a na druhej strane, nás spätne vnímam ako skupinu silnejších osobností.

Pociťuješ nenávisť k ľuďom, ktorí ťa šikanovali či si im odpustil?

Ťažko sa hnevať na deti, ktoré nedostanú doma od rodičov balíček láskavosti, empatie, porozumenia, či pozornosti.

Deti sa do veľkej miery boja o tom hovoriť s rodičmi. Či už sú šikanovaný alebo sa cítia zle po psychickej stránke. Hovoril si ty o tom so svojimi blízkymi?

Nebolo treba, všetci to videli. O to viac bezpečia a ochrany som dostal od učiteliek a rodiny.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Sabo (@mxsabo)

Sociálne siete a internet sú neoddeliteľnou súčasťou dnešnej doby. Ako podľa teba vplývajú tieto platformy na psychiku ľudí?

Nahrával som o tom podcast s Marekom Madrom z IPčka. Tá epizóda sa volá „Sociálne siete sú novodobá metla ľudstva“. Názov je inšpirovaný výrokom mojej kamarátky a osobne sa s ním plne stotožňujem. Úprimne? Môj vzťah k sociálnym sieťam je čisto pracovný a kým nemusím, netrávim tam čas. Mám nastavený denný limit, ktorý neprekračujem.

Začiatkom roka som si dal aj nútený digitálny detox po tom, čo mi Lívia, vtedy ešte z Kulturblogu, s jej fanklubom urobili z inboxu jedno hnojisko. Nikomu by som neprial čítať to, čo som si objavil v desiatkach správ.

Považujem sa za silnú osobnosť, no nebudem klamať – bolo mi ťažko z toho, čo som čítal. A najhoršie na tom bolo, že to boli správy, ktoré prichádzali z profilov, ktoré neboli iba fejkové, ale zopár tiež z profilov, ktoré mali tváre. A to bolo maximálne desivé. Keď si tvár konkrétneho človeka spojíš s tým, že ti želá, aby si sa zadusil, či zabil… To je silné kafe.

Ako hodnotíš samotnú kyberšikanu?

Asi tak, že existuje odbor virtuálnej kriminality a všetky podnety sú vítané.

Vplýva aktuálna situácia na rozšírenie tejto šikany?

Ľudia sú nervózni, znudení a nevypúšťajú paru. Patrične tomu tak online svet vyzerá. Mne je tých ľudí ľúto, pretože vybíjať si svoju frustráciu na internete namiesto toho, aby robili niečo produktívne, prípadne aby sa venovali osobnému rozvoju, rodine, športu… to je poľutovaniahodné. Plne však akceptujem, že nie všetci máme priority nastavené rovnako.

Môže zato neistota, ktorú im ponúkajú aktuálne životné podmienky?

Neviem to vysvetliť, nie som psychológ. Akákoľvek neistota však nikoho neoprávňuje na to, aby inému, tobôž cudziemu človeku prial smrť, napríklad…

Je však nutné na záver povedať, že odstupom času sa pomalými krokmi, začínajú viac riešiť tieto témy, ako – duševné zdravie, šikana či kyberšikana. Prečo by sa nemali ľudia báť o tom hovoriť a prečo je nutné o tom hovoriť?

Najhoršia je mlčiaca väčšina. Kým nebudeme o problémoch otvorene a verejne hovoriť, neposunieme sa ďalej. Celkovo som presvedčený o tom, že celospoločenská debata by vyriešila viac problémov dneška. Problémom je, že ľudia sa akosi zabudli rozprávať, nepočúvajú, nepýtajú sa.

Myslíš si, že sa dočkáme momentu, kedy budeme o týchto témach hovoriť bez hanby?

Chce to čas.

 

 

 

 

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Michal Sabo (@mxsabo)