Prvý ruin bar na Slovensku nájdeš v Banskej Štiavnici. Založil si ho mladý pár v 500-ročnom dome

  • Milan a Veronika strávili prestavbou historickej budovy v centre Banskej Štiavnice dva roky
  • Dnes tu stojí prvý ruinbar na Slovensku
  • Zákazníkov si získali unikátnym zariadením aj kvalitnými produktami
zdroj: Archív: Ruin bar
  • Milan a Veronika strávili prestavbou historickej budovy v centre Banskej Štiavnice dva roky
  • Dnes tu stojí prvý ruinbar na Slovensku
  • Zákazníkov si získali unikátnym zariadením aj kvalitnými produktami

Kto stojí za založením prvého Ruin baru na Slovensku?

RUINbar v Banskej Štiavnici založili manželia Milan a Veronika Kabinovci. Ide o výsledok viac ako dvojročného úsilia vytvoriť originálny priestor, ktorý je unikátom na slovenské pomery. Svojim vzhľadom a nápaditosťou sa radí medzi najkreatívnejšie bary v strednej európe. Tento projekt by samozrejme nikdy nevznikol bez obetavej pomoci rodiny a kamarátov, ktorí tam odrobili stovky dobrovoľníckych hodín. 

Možno nie všetci vedia, o aký koncept vlastne ide, vedeli by ste ho našim čitateľom priblížiť?

Ruin bary vznikli na konci druhej svetovej vojny v židovskej štvrti v Budapešti. Keď sa Židia, ktorí boli deportovaní, vracali po vojne domov, nachádzali svoje obydlia zdevastované vojnou. Stali sa z nich ruiny. V týchto priestoroch začali bývať a podnikať a tak vznikol koncept, ktorý sa novodobo nazýva ruin bar.

Dnes existuje svetová sieť ruin barov a ten náš je prvý a zatiaľ jediný na Slovensku. V zásade ide o to, že historické budovy sa fixujú v nálezovom stave a dopĺňajú sa veľmi špecifickým zariadením. Ten náš je zariadený na motív botanickej záhrady.

zdroj: Archív: Ruin bar

Povedzte nám niečo o histórii tohto miesta?

Dom, v ktorom sa nachádza RUINbar Limpacher je veľmi vzácny a 500 rokov starý. Radí sa medzi TOP 500 chránených pamiatok na Slovensku a z architektonicko-pamiatkového hľadiska ide o posledný zachovaný renesančný palácový dom v Banskej Štiavnici. Je pomenovaný po svojom najznámejšom majiteľovi, ktorým bol bohatý banský ťažiar Ján Gottfried Limpacher von Lienpach. Zaujímavosťou je, že tento pán bol taktiež komorský podgróf, čo by sme dnes mohli preložiť ako štátny tajomník ministra ťažby v Rakúsko-Uhorskej monarchii.

Ale to asi nie je všetko?

Dom má 2200 metrov štvorcových podlahovej plochy, skladá sa z dvoch gotických domov, ktoré sú prestavané na renesančný palác. V tomto dome sa nachádza viac ako 500 rokov staré banské dielo. Jedná sa o prieskumnú štôlňu, ktorá sa napája na systém asi 2000 km banských štôlní, ktoré boli v Banskej Štiavnici vybudované. Veľmi nás inšpiroval samotný Limpacher, ktorý na vstupnom kamennom portáli do domu dal vytesať v latinčine nasledujúci odkaz. „Tento dom postavil od narodenia Krista Godofridus Limpacher, tešiaci sa právu byť úradníkom cisárovým a právu ťažiť belostný kov. Toto je záprah, na ktorom idem k nebeským hviezdam.“ 

Prečo ste ruin bar začali budovať práve v tejto stavbe?

Túžili sme zachrániť túto unikátnu stavbu a zároveň priniesť originálny koncept, ktorý by obstál v náročnej konkurencii, priniesol návštevníkom výnimočný zážitok a posunul by pomyselnú latku o triedu vyššie. Veronikin otec prišiel s konceptom ruiny, v ktorej bude bar. Bol to odvážny nápad, ktorý sme dlho rozpracovávali. Hlavne mňa bolo treba dlhšie presviedčať. Po nejakej dobe sme zistili, že takýto koncept funguje v Budapešti, a tak sme šli na „tour the bar“. Po návrate  už nikto nepochyboval, že do toho ideme. 

Aké sú vaše predchádzajúce skúsenosti s gastro priemyslom? Sú nejaké spojené aj s ruin barom v zahraničí?

Veronikina rodina už dlhú dobu podniká v tomto odvetví. Preto sme sa snažili nasať čo najviac informácií z rodinnného prostredia. Strávili sme mesiace podrobnou kalkuláciou a prípravami. Skúsenosti zo zahraničia sme nemali. 

zdroj: Archív: Ruin bar

Prišli ste s nápadom, ktorý je v našich končinách zatiaľ neotestovaný, mali ste pred otvorením rešpekt alebo prevládalo skôr nadšenie?

Mali sme veľký rešpekt, ale tak, ako to už býva, aj veľmi silné ružové okuliare. Bez nadšenia by sme to určite nedokázali. Keď sa spätne obzrieme čím sme si museli prejsť, tak dnes by sa to rozhodnutie rodilo určite ťažšie. Isté je, že by sme šli do toho opäť. Úprimne musíme povedať, že ten nádherný výsledok prekvapil aj nás. Je to krajšie ako v našich snoch.

Prvou skúškou bola jeseň v roku 2018, kde sme dostali dôveru miestneho Vinocentra a OOCR, ktorý organizovali veľmi populárnu vínnu špacírku a nás zaradili ako jednu zo zastávok. Provizórne sme otvorili malú časť našej prevádzky a tŕpli strachom, čo návštevníci povedia. Ich reakcie boli však veľmi pozitívne, čo nás neskutočne povzbudilo do ďalšej práce a dalo istotu, že sme na správnej ceste. 

A čo zákazníci? S akými reakciami ste sa stretávali? Chápali o aký koncept ide?

Počas stavebných prác boli naše dvere stále otvorené. S veľkým zanietením sme okoloidúcim návštevníkom vysvetľovali, o aký koncept ide. Veľa sme sa naučili o samotnej histórii domu, keďže sme považovali za dôležité podávať plnohodnotné informácie.

Keďže sa náš podnik nachádza priamo v srdci Banskej Štiavnice na Námestí svätej Trojice, často sa nám stávalo, že sme denne popri práci zafúľaní v monterkách sprevádzali viac ako sto návštevníkov. Tie reakcie boli veľmi pozitívne aj keď s úsmevom musíme dodať, že väčšina návštevníkov bola presvedčená, že otvoríme tak o päť rokov. Dokonca ešte týždeň pred otvorením nám často ľudia hovorili: „fuu, teda tu máte ešte veľa roboty“ a my sme im s úsmevom vysvetlili, že už je to hotové. 99% percent prvotných reakcií sa postupne zúžilo na jedno slovíčko – „WAU“ a to bol presne náš cieľ. 

zdroj: Archív: Ruin bar

V akom stave boli priestory predtým, ako ste sa rozhodli v nich spraviť bar a ako dlho vám trvalo pretvoriť ich?

Priestory sme prebrali v podstate v stave ruiny. Palác bol takmer 30 rokov opustený a zatvorený. Bola v ňom naakumulovaná veľká zima a vlhkosť. Dom si udržiaval svoj chlad aj počas celého prvého leta. Treba si uvedomiť, že je z veľkej časti z kameňa a múry majú miestami hrúbku takmer dva metre.

Práca v takej zime bola extrémne náročná. Veľkou výhodou bolo, že dom mal urobenú novú strechu a základné sanačné práce. Aby sme ušetrili financie, tak väčšinu prác sme si robili svojpomocne. V monterkách na stavbe sme strávili dva roky v podstate každý deň okrem nedele a sviatkov od cca 7:00 ráno do 23:30. Nebolo výnimkou, že sme pracovali napr. do 3:00 v noci, či bolo leto alebo zima. Samozrejme, odborné práce zabezpečovali remeselníci v úzkej spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom. Často sa nám stávalo, že remeselníci a firmy, ktoré dodávali niektoré práce a stretali sa s nami pri práci zistili až po pár dňoch, že sme majitelia. Niektorí to netušia do dnešného dňa. 

Kto všetko vám pomáhal po dizajnovej stránke?

Stavili sme na svetovú špičku. Dizajn interiéru mal komplexne pod svojou taktovkou popredný indický dizajnér Ashok Priyadarshi Nayak s jeho spoločnosťou ASHARIA. S pánom Ashokom nás zoznámil rodinný priateľ Jaroslav Macek z Čajkova.

Dnes môžeme povedať, že zariadenie interiéru RUINbaru je absolútne originálne. Ako s úsmevom návštevníkom hovoríme, všetko okrem krbovej pece a terasového sedenia sú diela svetových dizajnérov. Od najmenšej žiarovky, cez kvetináče, obrazy až po sedenie. Všetko sú to diela, ktoré sú vyrábané v limitovaných sériách alebo originály dovezené najmä z Indie, Talianska a Kanady. Pán Ashok kládol dôraz na prirodzené spojenie hodnoty starého renesačného paláca a nového dizajnu. 

zdroj: Archív: Ruin bar

Koľko ste do úpravy priestorov investovali? Stihli sa vám tieto financie už vrátiť?

Kedže sa jedná o historickú budovu, investícia potrebná na spustenie prevádzky bola naozaj veľká. Našou úprimnou motiváciou je zachrániť túto jedinečnú stavbu, dať jej nový život a potom odovzdať ďalšej generácii. Z nášho pohľadu sa jedná o nový prístup k rodinnému generačnému podnikaniu. Preto dnes nemôžeme hovoriť o návratnosti tejto investície, ale veríme, že ďalšie generácie budú toto dielo zveľaďovať ďalej a na nás v dobrom spomínať (úsmev).

Odlišuje sa nejako vedenie ruin baru od klasického podniku?

Oproti klasickým podnikom, pri tomto type je mimoriadne dôležité dbať na vysokú kvalitu produktov a služieb. Presne, ako použité dizajnové kúsky, aj naše produkty musia citlivo dotvárať atmosféru. Chybička, ktorá by v iných priestoroch mohla prejsť ako nepovšimnutá, môže v RUINbare negatívne ovplyvniť celý zážitok. Celé je to o pocite a „wau“ efekte. Preto sa snažíme neustále prekonávať očakávania a prinášať niečo nové.

zdroj: Archív: Ruin bar

Čo všetko nájdeme vo vašom nápojovom a jedálnom lístku? Na čo sa vy osobne najviac zameriavate?

V prvom rade sme veľmi hrdí na našu kávu Cipolla Café. Osobne sme ju vybrali v banskobystrickej pražiarni a našim hosťom veľmi chutí. Okrem toho ponúkame široký sortiment alkoholických nápojov, tlačíme najmä na Gin, a tým smerom orientujeme aj naše miešané drinky – nesmrteľné klasiky ale aj niekoľko vlastných house drinkov. Ochutnáte u nás regionálne vína, aj prosecco, vždy nové limonády, domáci radler a lahodné čapované pivo Bakalář. 

Aké špeciality mimo gastra sa u vás oplatí hľadať? 

Banská Štiavnica je špecifická veľkým množstvom kultúrnych a spoločenských akcií. V tomto roku je taktiež slovenským mestom kultúry. Naše priestory sú svojou rozlohou, umiestnením a vzhľadom zaujímavé pre organizátorov takýchto podujatí, preto u nás boli už dve štiavnické vínne špacírky, festival Nahé vína, československý divadelný festival Vlnoplocha a 16.8. u nás bude Európsky festival poézie, divadla a hudby. 

zdroj: Archív: Ruin bar

Plánujete sa do budúcna rozrastať a vyskúšať si prevádzku aj v iných mestách na Slovensku?

Rozšíriť prevádzku do iných miest nás neláka. Chceme však kreatívne využiť ďalšie možnosti, ktoré nám Limpacherov palác ponúka. Preto náš kamarát Peter Marek na ďalšom poschodí domu pripravuje unikátny projekt virtuálneho múzea, kde budete môcť navštíviť Banskú Štiavnicu v 18. storočí pomocou virtuálnej reality. Jedná sa o projekt, ktorý jej svojou koncepciou unikátny aj na Európske pomery. 

Najnovšie video