Mla­dá talen­to­va­ná Slo­ven­ka, kto­rá pri­nies­la úžas­né obja­vy z ves­mí­ru a pred sebou má veľ­kú budúc­nosť

Martin Bohunický / 26. júna 2016 / Rozhovory

Miš­ka Brch­ne­lo­vá má za sebou úspe­chy, kto­ré by jej moh­li závi­dieť ľudia o gene­rá­ciu star­ší. Nesmier­ne šikov­né slo­ven­ské diev­ča nám poroz­prá­va­lo o svo­ji­ch obja­vo­ch, náv­šte­ve CERN-u, ale aj o plá­no­ch do budúc­na.

Ahoj Miška, zvládla si skúškové?:)

Ahoj, áno, vďakabohu :-). Bol to intenzívny mesiac a ešte neviem výsledky, mala by som ale prejsť všetkými skúškami, čo je tu celkom úspech.

 

Si jedna z mála Sloveniek, ktoré mali možnosť navštíviť CERN. Aké to tam je?

CERN je úplne fantastické miesto kam sa vždy rada vrátim, či už len na návštevu, alebo na stáž. My sme tam išli zo súťaže ako celosvetový výber deciek, takže nás brali trochu vážnejšie a verili, že niečo o fyzike tušíme, tak sme mali vynikajúce prednášky do hĺbky a aj diskusie s miestnymi pracovníkmi o tom, na čom práve robia. Zobrali nás pozrieť sa aj na všetky hlavné experimenty a celkovo s nami úžasne jednali (dávali nám jedlo a kávu v pravidelných intervaloch, aj nás pomedzi prednášky vyvenčili v Alpách a ešte sme aj kde spať mali), takže tomu celému nemám čo vytknúť. Ak by sa to podarilo, chcela by som tam budúci rok ísť na letnú stáž (síce študujem niečo dosť iné ako časticovú fyziku, ale tak, to sa nejak ukecá).

Tycho_image_subtraction

 

Napriek tomu si prišla s objavom, ktorý "zašiel ďalej", než čo dokázali v CERN-e. Povieš nám o tom viac?

Určite nemôžem tvrdiť, že môj “objav” zašiel ďalej, než to, čo objavili v CERNe (ak teda narážame na Higgsa), nemám k tomu ani len blízko a ani dlho nebudem :-).

V každom prípade a teplé slová stranou, čo sa týka môjho projektu, vďaka ktorému som sa tam dostala - jedná sa o to, že k nám z vesmíru prilietavajú častice s rôznymi energiami a isté spektrum veľmi vysokých energií ešte stále nie je poriadne vysvetlené. Ja som sa zamerala na pozostatky po supernovách (také tie pekné farebné obláčiky, ktoré fotí Hubble a ktoré vznikajú, keď hviezda vybuchne) a ukázala, že je tam o rád silnejšie magnetické pole, ako sa tvrdilo. Toto silnejšie magnetické pole potom vie “urýchľovať” častice (dávať im energiu) podobne ako sa to robí v CERNe. No a potom sa tieto vysoko energetické dostanú na Zem - a ide zrovna o to spektrum energií, ktoré sme si nikdy nevedeli vysvetliť. Takže teraz sa zdá, že tieto častice naozaj prichádzajú z tých pozostatkov po výbuchoch hviezd.

To nepôsobí dôležito samo o sebe, ale to “zosilnenie” magnetického poľa, vďaka ktorému sú tie častice urýchľované na také energie, zahŕňa veľmi komplikovaný proces, ktorý bol doteraz iba teoretický. No a ak sa toto potvrdí, tak zistíme zas niečo nové o správaní sa plazmy.

Samozrejme, že tie dohady boli aj pred tým a samozrejme, že toto moje pozorovanie nie je dostatočné na to, aby potvrdilo celú tú novú fyziku, o ktorú sa jedná. Ale je to celkom cool objav a ak sa na to pozrie viac ľudí, môže z toho niečo byť. Chleba lacnejší nebude, ale aspoň budeme vedieť, čo nám ničí satelity.

 

Za tento objav si získala niekoľko svetových ocenení. Je to niečo, na čo si najviac hrdá, alebo máš niečo iné?:)

Som na to samozrejme hrozne hrdá, ale ono to je celé súčasť takého niečoho väčšieho, na čo som hrdá ako na celok... ťažko sa to vysvetľuje. Ja som celkom hrdá tak kontinuálne na štýl života, aký vediem - ak príde na diskrétnu hrdosť, tam je to komplikovanejšie. Celý ten projekt sa skladal z obrovského množstva krokov, ktoré boli často mesiace od seba, takže tam potom tá hrdosť záleží aj na iných faktoroch a hlavne na to počas toho vôbec nemyslíte (bolo by divné pýtať sa: tak som už hrdá, alebo budem hrdá až o týždeň?). Napríklad, keď som bola na pódiu pri vyhlasovaní, necítila som hrdosť žiadnu, chcela som len nespadnúť z opätkov a ísť spať. Naozaj hrdá som ale bola prvý krát, keď sa mi podarilo rok pred tým nafitovať spektrum, alebo rok na to, keď sa mi pomedzi maturitnými testami podarilo prešmyknúť na pol dňa do Slovinska, kde som mala prejav pre tamojších súťažiacich.

Asi to bolo zmätené, tak to iba uzavriem tak, že na to budem rada spomínať a určite ma to posunulo ďalej :-).

44860_1200x

 

Napriek všetkému tvrdíš, že by si nedokázala astrofyziku študovať celý život? Prečo?

To som tvrdila, než som začala študovať letecké inžinierstvo a teraz viem, že vždy radšej vezmem akúkoľvek teoretickú astrofyziku ako skriptá o typoch skrutiek v krídlach :D. (Ale nie, som tu spokojná).

Podstata bola, že astrofyzika je ako odbor neskutočne teoretická a aj tá práca, na ktorej som robila ja, je v princípe čistá teória spojená s pár pozorovaniami. Ja som sa vždy rada s vecami hrala a je to jednoducho trochu iné keď celý život študujete niečo, čo existuje v teoretických modeloch a je možno potvrdené pozorovaniami ako keď študujete niečo, čo si potom postavíte a sami vypálite do vesmíru.

Ja som “celý život” zatiaľ v projektoch robila len s tým prvým, a aj keď ma to neskutočne bavilo, myšlienka toho, že si reálne “chytím” to, s čím pracujem ma nadchýnala. A teraz to aj vidím - ja osobne nie som nejak veľmi ohúrená z lietadiel a stíhačiek a týchto vecí (aspoň teda nie tak ako moji spolužiaci), ale všetky labáky sa mi zatiaľ hrozne páčili, pretože sme si s vlastnými rukami mohli skúsiť vložiť malú turbínu do veterného tunelu, alebo testovať profily krídel a keď sa s tým už môžete takto hrať, je to o niečom inom.

 

Na čom zaujímavom pracuješ v súčasnosti?

Od októbra do decembra sme sa so spolužiakmi snažili vyvinúť a otestovať novú technológu 3D tlačenia kovov, ktorá by bola možná aj v mikrogravitácii (tá súčasná nie je), no museli sme to pozastaviť kvôli škole - začneme sa tomu asi venovať zas teraz, keď máme trochu viac času. Okrem toho som mala aj iné veľké plány - mali sme ísť s astronomickým klubom na Sumatru teraz v marci, no opäť mi to zmarila škola, pretože mi nedovolia vymeškať tak dlho a prepadla by som aspoň dva kurzy, čo si dovoliť v prvom ročníku nemôžem.

Stále ale popri škole stíham aspoň také menšie zábavky - som napríklad členkou “raketovej spoločnosti”, kde sa hráme s rôznymi typmi propulzie, a zas sa pomaly začnem pokúšať pomáhať SOSA (slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity) s menšími projektami ako napr. súťaž Expedícia Mars, no ide to pomaly a ťažko, lebo nás v škole dosť bičujú.

904015_10200532287741151_1395599355_o

 

Si veľmi mladá, máš celý život pred sebou. Máš z dlhodobého hľadiska nejaký cieľ, ktorý by si chcela dosiahnuť? Čo by bol objav, po ktorom by si si povedala, že ok, už som toho dosiahla dosť, už som zmenila svet?

Hmmm, taký objav asi neexistuje, ja nerobím veci aby som nutne dosahovala iné veci. Samozrejme z krátkodobého hladiska áno, ísť len tak do databázy pozorovaní a omylom dokázať zosilnenie magnetického pola sa nestáva, ale taký celoživotný cieľ, po ktorom by som si proste sadla a povedala si, že som spokojná, asi nemám. Tieto veci robím, lebo ma to baví - môžem cestovať v princípe zadarmo, stretávam zaujímavých ľudí, mám akčný život - a to len za to, že robím “výskum”, ktorý ma baví tiež.

Ako, môžem si teraz povedať že vyviniem warp pohon alebo transportéry ako zo star treku, ale človek nikdy nevie, čo bude chcieť v budúcnost a ako sa zmenia okolnosti - možno mi z tohoto o 5 mesiacov úplne prepne a skončím na štúdiu umenia a kultúry, alebo na severských štúdiách o ľadových medveďoch na Aliaške, lebo zistím, že som vlastne chcela robiť to. A nemusí to byť ani také radikálne, ale jednoducho urobím rozhodnutie pre svoje vlastné dobro, no a potom ešte budem frustrovaná, lebo tak svoje ciele z pred dvoch rokov nebudem môcť splniť. Alebo si ciele každým rozhodnutím o svojej budúcnosti predefinujem, no ale potom ten koncept cieľu trochu stráca zmysel.

Pre mňa, ciele sú pekné na také nejaké usmernenie sa, ale tam to končí. Ale hej - vyvinúť warp pohon by bolo dosť super.

 

majales2013_01

 

Ako vnímaš tunajšie podmienky pre ľudí ako ty? Je podpora vedy dostatočná? Čo by si prípadne zmenila?

Podpora vedy dostatočná nie je. Keby bola, študenti by v masách neodchádzali na zahraničné univerzity a neostávali pracovať na zahraničných vedeckých pracoviskách, pretože jednoducho doma sa s vedou neuživia. A to je neskutočná škoda, lebo Slováci majú v týchto odboroch neskutočný potenciál a každý rok prinášajú všetky možné medaile a ocenenia z vedeckých a technologických olympiád a súťaží.

Tým sa dostávam k prvej časti otázky: aj napriek nie ideálnemu financovaniu vedy, nejak sa tu vyvinuli naozaj dobré podmienky a ak študent chce, dokáže sa tu veľmi dobre vypracovať. Je to hlavne zásluhou organizácii ako AMAVET, Mladí Vedci, Trojsten, LEAF, najrôznejšie vedecky zamerané kluby - nejakou šťastnou náhodou je na Slovensku strašne veľa dobrovoľníkov a ľudí nadšených zo vzdelávania mladých. Dá sa tu robiť nestutočne veľa rôznych typov súťaží a čo je super - tá komunita tých nadšených ľudí nie je veľká a teda za krátky čas sa cítite ako doma a úplne vás to pohltí a namotivuje pokračovať. Len treba nejak začať a hlavne sa treba snažiť.

 

Čo by si poradila mladým ľuďom, ktorí majú tiež nejaké ambície, no možno si na také veľké veci neveria?

Netreba začať žiadnymi veľkými vecami - ak vás to povzbudí, ja som začala tak, že ma pani učiteľka fyziky poslala na súťaž, ktorá sa mala konať tri dni na to ako mi to oznámila, lebo si myslela, že mám projekt, no ja som žiadny nemala. Ale nemohla som priznať, že žiaden nemám (to je dlhý príbeh…) tak som si “vzala nasledujúce 3 dni študijné voľno” a počas nich niečo naprogramovala a spísala a boom, bol projekt a všetci boli spokojní. Nebol to najlepší projekt a stále sa smejem, keď si spomeniem na fabulovanie niektorých jeho častí - a určite to nie je taký ten hrdý štart, ktorý si ľudia predstavujú - ale hej, dostal ma ďalej a to je podstatné.  

Človek sa nenarodí a nejde hneď na celosvetovú olympiádu - treba niekde a nejako začať, a kľudne aj neúspešne a s hanbou. Najprv na malých okresných festivaloch/ súťažiach, čokoľvek, čo nájdete - naraziť si nos a skúsiť znovu. A potom si to ani nevšimnete a z obvodných projektových súťaží sú celoslovenské a potom zrazu letíte do Los Angeles.

A ak si stále neveríte, viac sa učte a viac pracujte. Znie to asi hnusne, ale je to pravda. Prečítajte si veľa kníh, popýtajte sa ľudí, učiteľov, vedcov z branže, vypýtajte si feedback na čokoľvek, čo už robíte a vylepšite, čo len ide - jednoducho urobte všetko preto, aby ste uspeli a potom si veriť začnete. S prípravou vždy prichádza sebavedomie a je úplne jedno, či hovoríme o písomke v škole alebo o finále celosvetovej olympiády :-).

Screen-Shot-2016-02-10-at-10.13.19
Pridať komentár (0)