Môžu ti poškodiť obličky aj spustiť krvácanie. Lekár varuje pred populárnymi mýtmi o vitamínoch a „prírodných“ liekoch
- Prírodné neznamená bezpečné a viac vitamínov neznamená lepšie zdravie
- Urológ vysvetľuje, pri ktorých rozhodnutiach sa neoplatí spoliehať na internet
Informácie o zdraví sú dnes dostupné na sociálnych sieťach, vo vyhľadávačoch aj v rozhovoroch s umelou inteligenciou. Spolu s nimi sa však šíria aj rady, ktoré môžu pôsobiť presvedčivo, no nemusia vychádzať z medicínskych dôkazov. Urológ Gagan Gautam upozornil pre Hindustan Times na päť omylov, s ktorými sa stretáva u pacientov aj v roku 2026.
Nová štúdia, o ktorej informoval New York Times, zároveň ukázala limity chatbotov pri zdravotných otázkach. Používatelia v skúmaných modelových situáciách nedokázali s ich pomocou zvoliť správny ďalší postup ani určiť správnu diagnózu spoľahlivejšie než pri bežnom vyhľadávaní na internete.
Prírodný produkt nemusí byť automaticky bezpečný
Označenie prírodný sa často spája s predstavou, že výrobok človeku nemôže uškodiť. Podľa doktora Gautama je to jeden z najrozšírenejších omylov. Bylinné doplnky a alternatívne postupy môžu mať vedľajšie účinky alebo reagovať s liekmi, ktoré človek užíva.
„Ľudia si myslia, že prírodné znamená bezpečné. To však nie je pravda. Bylinné doplnky a alternatívne terapie môžu spôsobovať vedľajšie účinky alebo sa vzájomne ovplyvňovať s liekmi,“ uviedol pre Hindustan Times.
Ako príklad spomenul doplnky s kurkumou. Pri vysokých dávkach môžu zvýšiť riziko krvácania u ľudí, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi. Samotný pôvod látky preto podľa odborníka nestačí na posúdenie jej bezpečnosti.
Antibiotiká nezaberajú na každú chorobu
Častou predstavou je, že antibiotikum pomôže pri každom kašli, nádche alebo horúčke. Antibiotiká však pôsobia proti bakteriálnym infekciám, nie proti vírusovým ochoreniam, medzi ktoré patrí bežné nachladnutie či chrípka.
„Nie každá horúčka alebo kašeľ si vyžaduje antibiotikum,“ upozornil Gautam. Zbytočné užívanie môže podľa neho prispieť k antibiotickej rezistencii. V budúcnosti tak môže byť liečba bakteriálnych infekcií komplikovanejšia. Nadmerné užívanie zároveň môže narušiť zdravé baktérie v črevách a viesť k opakovaným tráviacim ťažkostiam.
Podobný omyl sa týka aj veku. Mnohí mladí dospelí predpokladajú, že cukrovka, vysoký krvný tlak alebo ochorenia srdca sa ich netýkajú. Lekár však upozorňuje, že takéto diagnózy sa čoraz častejšie objavujú aj u ľudí po dvadsiatke a tridsiatke. Spája ich s dlhým pracovným časom, nedostatkom pohybu a spánku, chronickým stresom aj nezdravým stravovaním.
Viac vitamínov nemusí znamenať lepšie zdravie
Doplnky výživy ľudia často užívajú bez konzultácie s odborníkom a kombinujú ich vo väčšom množstve. Gautam upozorňuje, že vyššia dávka automaticky neprináša väčší úžitok.
„Mnohí pacienti veria, že viac vitamínov automaticky znamená lepšie zdravie. Viac však nie je vždy lepšie,“ vysvetlil. Nadbytok vitamínu D môže napríklad zvýšiť hladinu vápnika v tele. To môže zvyšovať riziko obličkových kameňov, poškodenia obličiek aj porúch srdcového rytmu.
Pri užívaní viacerých prípravkov tak môže byť dôležité vedieť, aké látky obsahujú a či sa ich účinky neprekrývajú. Zdravotné rozhodnutia založené len na reklame, odporúčaniach zo sociálnych sietí alebo vlastnom odhade môžu prehliadnuť individuálny zdravotný stav človeka.
Chatbot nenahradí lekára ani pri naliehavých príznakoch
Štúdia publikovaná v časopise Nature Medicine sledovala viac než 1 200 ľudí vo Veľkej Británii, ktorí riešili modelové zdravotné situácie prostredníctvom komerčných chatbotov. Správny postup zvolili menej než v polovici prípadov a správny zdravotný problém určili približne v 34 percentách prípadov. Výsledky neboli lepšie než pri skupine, ktorá vyhľadávala informácie bežným spôsobom, najmä cez Google.
Výskumníci upozornili, že používatelia často neuviedli dostatok podstatných príznakov. Keď vedci zadali chatbotom celé zdravotné scenáre priamo, správne určili problém v 94 percentách prípadov. Aj vtedy však mali modely problém rozlíšiť, kedy stav vyžaduje okamžitú pomoc a kedy nie.
V niektorých prípadoch sa rady zásadne zmenili už pri mierne odlišnom opise rovnakých príznakov. Jeden chatbot pri silnej bolesti hlavy, stuhnutom krku a citlivosti na svetlo odporučil oddych a lieky proti bolesti. Pri inom sformulovaní obdobných ťažkostí už odporučil okamžitú návštevu pohotovosti.
„Veľmi malé rozdiely v slovách spôsobujú veľmi veľké rozdiely,“ uviedol hlavný autor štúdie Andrew Bean pre New York Times. Internetové zdroje a chatboty môžu pomôcť pri orientácii, no podľa odborníkov by nemali nahradiť lekársku konzultáciu ani včasné vyšetrenie.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: HT, NYT