Muži preceňujú svoju inteligenciu, ženy robia presný opak. Podľa odborníčky existuje riešenie

Možno si sa už stretol s človekom presvedčeným o tom, že oplýva inteligenciou. Nová štúdia ukazuje, že je to celkom bežný fenomén. The Coversation uvádza, že väčšina ľudí si o sebe myslí, že je nadpriemerne inteligentná aj napriek tomu, že je to štatisticky nepravdepodobné.

Štúdie ukázali, že biologické aj psychologické pohlavia patria medzi faktory ovplyvňujúce to, či svoju inteligenciu preceňujeme. Ľudia, ktorí sa narodia ako muži alebo majú silné mužské vlastnosti, sú často spájaní s „nafúknutým seba-obrazom“. Tendenciu preceňovať svoju inteligenciu majú všetci ľudia, no u každého môže byť rozličná.

Ľudia sa hodnotia rôzne

Inteligenčný kvocient (IQ) dvoch tretín ľudstva sa pohybuje medzi 85 až 115. Keď odborníci vyzvali dobrovoľníkov, aby odhadli svoje IQ, priemerné skóre bolo 100. Ľudia potom dostali možnosť spraviť si IQ test. Týmto spôsobom sa zistilo, ako presne muži a ženy mieru svojej inteligencie ohodnotili.

Testy ukázali, že priemerné IQ účastníkov v danej štúdii bolo 107,55, čo bolo o trochu viac, ako odborníci predpokladali. V tejto štúdii bol tiež použitý test na meranie mužských vlastností osôb, ktoré sa na výskume podieľali. Ide o takzvané „psychologické pohlavie“, ktoré je merané spôsobom nazývaným „Bem Sex Role Inventory test“. 

Po porovnaní skutočného IQ účastníkov a ich odhadov sa ukázalo, že muži, resp. osoby s mužskými vlastnosťami (modrá krivka), svoje IQ preceňovali častejšie ako ženy. Na druhej strane ženy (zelená krivka) svoju inteligenciu podceňovali.

zdroj: The Conversation/screenshot

Výsledky tejto štúdie hovoria veľa

Futurism uvádza, že podľa tejto štúdie bolo pohlavie určené pri narodení dominantným ukazovateľom toho, ako respondenti hodnotili svoje IQ. Nejde o prvú takúto štúdiu. Ukazuje sa, že aj ženy, ktoré majú vysokú mieru mužských vlastností, majú tendenciu preceňovať svoju inteligenciu. 

Tieto rozdiely sa dajú vysvetliť rôznymi spôsobmi. Vplyv na ľudí môže mať napríklad postoj ich rodičov k rodovým úlohám v spoločnosti. Taktiež nás ovplyvňuje to, do akej miery nás v detstve chválili učitelia. Výsledky tejto štúdie tiež poukazujú na viaceré spoločenské javy.

Štúdia vysvetľuje, prečo mnohé dievčatá nejdú za svojimi snami v oblasti vedy a techniky. To potom vedie k rozdielom v mzdách medzi mužmi a ženami. Inými slovami sa tak potvrdzuje to, že spoločnosť učí mužov, aby boli sebavedomejší aj v prípadoch, kedy je to zavádzajúce.

Boj proti nerovnosti

CNBC informuje o tom, ako môžu firmy s týmito problémami bojovať. Odmalička sa totiž v učebniciach dejepisu učíme o geniálnych mužoch. Za významnými technickými či vedeckými objavmi vždy stáli muži a ženy boli od nich tradične vylúčené. Lin Bianová, odborná asistentka na univerzite Cornell v New Yorku, hovorí, že práve tieto veci nás ovplyvňujú v profesijných životoch.

Bianová tvrdí, že práve to, že nás história učí prevažne o mužoch, spôsobuje, že si myslíme, že v daných oblastiach môže byť úspešný iba muž: „Musíme presadzovať to, aby dievčatám boli umožnené rovnaké možnosti. Aby mohli objavovať svoje intelektuálne možnosti a zmeniť to, ako ľudia vnímajú tieto profesie.“

Samozrejme, takáto zmena nenastane okamžite. Bianová však prichádza s návrhom: „Keď budeme v popisoch práce klásť väčší dôraz na spoluprácu a snahu, rodová nerovnosť zanikne.“ Firmy by mohli odstrániť pojmy inteligencia a brilantnosť zo svojich popisov práce. Tieto pojmy totiž rodovú nerovnosť prehlbujú.

Čím viac žien sa zamestná v oblastiach, ktoré vyžadujú vysokú inteligenciu, tým skôr sa zbavíme zbytočných predsudkov.