Najpoužívanejšie „éčko“ ohrozuje plodnosť. Slovenskí vedci odhalili jeho negatívny vplyv na embryá

Instantné polievky, omáčky či konzervované jedlá – všetky tieto produkty spája jedna nenápadná ingrediencia, ktorá dodáva jedlám neodolateľnú „umami“ chuť. Tou prísadou je glutamát sodný, známy aj pod názvami glutaman sodný alebo MSG, ktorý výrobcovia často označujú ako E 621.

Na prvý pohľad pôsobí ako neškodný zvýrazňovač chuti. No výsledky výskumov z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Centra biovied SAV, v. v. i. hovoria niečo iné. Vedci odhalili, že glutamát sodný neovplyvňuje iba naše chuťové vnemy, ale môže zasiahnuť aj do jednej z najcitlivejších oblastí ľudského zdravia.

Čo odhalil výskum slovenských vedcov

Vedecký tím zo Slovenskej akadémie vied sa rozhodol preveriť, čo dokáže látka, ktorú všetci poznáme z polievok, rezancov či slaných pochutín, počas najkrehkejšieho okamihu života. V laboratóriu podávali samičkám myší glutamát sodný každý deň počas tzv. perikoncepčného obdobia, teda v čase, keď vo vaječníkoch dozrievajú vajíčka, prebieha oplodnenie a začína sa raný embryonálny vývin.

„Naše výsledky ukázali, že rané embryá izolované z matiek konzumujúcich glutamát sodný vykazujú zhoršený rast a obsahujú väčší podiel mŕtvych buniek ako embryá izolované z matiek, ktorým nebol glutamát sodný podaný,“ vysvetľuje Štefan Čikoš z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Centra biovied SAV, v. v. i.

Výskum odhalil aj samotný mechanizmus. Aktivácia tzv. glutamátových receptorov spustila v niektorých embryonálnych bunkách programovanú bunkovú smrť. Namiesto podpory rastu tak začal proces, ktorý ohrozuje život hneď na začiatku.

„Uvedené výsledky nie je možné priamo prenášať na človeka, pretože výskum v tejto oblasti nie je z etických dôvodov u ľudí možný. In silico analýza dát z dostupných databáz obsahujúcich informácie o génoch aktívnych v ľudských vajíčkach a raných embryách ale ukazuje, že tieto produkujú podobné bunkové receptory viažuce glutamát ako boli identifikované v myšacích vajíčkach a raných embryách. Naviac, glutamátové receptory boli detegované aj vo vajíčkach a embryách ďalších druhov cicavcov,“ upozorňuje Čikoš.

Kde všade sa glutamát sodný nachádza

Glutamát sodný predstavuje soľ odvodenú od aminokyseliny L-glutamovej, uvádza FÉR Potravina. Vyznačuje sa nezameniteľnou mäsovou chuťou, ktorú Japonci pomenovali „umami“, teda „lahodná“.

Tento zvýrazňovač chuti sa prirodzene nachádza v ľudskom tele, väčšinou vo viazanej forme ako súčasť bielkovín. Menšia časť však voľne cirkuluje vo svaloch, mozgu, orgánoch či krvnej plazme. V nervovom systéme hrá nezastupiteľnú úlohu – vďaka nemu dokáže mozog spracúvať nové informácie, učiť sa, ukladať spomienky, reagovať na bolestivé podnety a koordinovať pohyb.

V prírode má takisto bohaté zastúpenie. Vysoký obsah glutamátu sodného nájdeme v niektorých hubách, morských riasach, paradajkách či v sójových bôboch. Práve tieto potraviny sa prirodzene vyznačujú hlbokou a plnou chuťou, ktorú ľudia po stáročia vyhľadávajú.

V potravinárskom priemysle sa glutamát sodný využíva ako univerzálne dochucovadlo. Nájdeme ho v instantných polievkach, koreninových zmesiach, omáčkach, hotových balených jedlách, mäsových výrobkoch, údeninách, rybách, niektorých syroch či dokonca v alkoholických nápojoch. Je súčasťou mnohých aróm, dodáva intenzitu čipsom a slaným snackom a často nahrádza soľ.

Tu však jeho využitie nekončí. Zistilo sa, že glutamát sodný sa objavuje aj v ovocí, zelenine a zemiakoch, ak pestovatelia použili hnojivá, ktoré ho obsahujú. Farmaceutický priemysel ho pridáva do voľnopredajných liekov či očkovacích látok. Svoje miesto má aj v kozmetike, a dokonca i v krmive pre psov a mačky.

Konzumácia glutamátu sodného môže viesť k bolestiam hlavy, tráviacim ťažkostiam a k zvracaniu. Tento súbor príznakov sa zvykne označovať pojmom „syndróm čínskych reštaurácií“. Opatrnosť by však nemali dodržiavať len ľudia citliví na glutamát sodný, ale aj na jeho príbuzné soli. Patrí k nim glutamát draselný (E 622), vápenatý (E 623), amónny (E 624) a horečnatý (E 625).

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking