Navrhol legendárne internátne mestečko Mladá garda. Fascinujúci príbeh ikony slovenskej architektúry Emila Belluša

  • Uznávaný architekt, profesor a predstaviteľ funkcionalizmu
  • Tvorba Emila Belluša sa niesla v tradicionalistickom a klasicistickom duchu
  • Medzi ikony v jeho tvorbe patrí Hotel Devín, Kolonádový most či internáty Mladá Garda
belluš
encyklopedia.sme.sk, hoteldevin.sk
  • Uznávaný architekt, profesor a predstaviteľ funkcionalizmu
  • Tvorba Emila Belluša sa niesla v tradicionalistickom a klasicistickom duchu
  • Medzi ikony v jeho tvorbe patrí Hotel Devín, Kolonádový most či internáty Mladá Garda

Predstaviteľ funkcionalizmu, ktorý nezanevrel ani na tradicionalistického ducha. Na svedomí má viaceré obdivované stavby akými sú Hotel Devín, Kolonádový most v Piešťanoch, Národná banka Československá, dnes budova generálnej prokuratúry či známe internátne mestečko Mladá garda v Bratislave.

Emil Beluš dokonca stál pri zrode fakulty architektúry v hlavnom meste. Významná osobnosť slovenskej architektúry v 20. storočí sa riadila heslom „forma nasleduje funkciu“. Do svojho tvorby vkladal nádherné výtvarné umenie, ktoré bolo založené na tradíciách.

Rodák zo Slovenskej Ľupči

Emil Belluš sa narodil v roku 1899 v Slovenskej Ľupči do rodiny vychýreného stolára Daniela Belluša. Celé detstvo strávil v Banskej Bystrici, kde navštevoval základnú školu a potom aj osemročné gymnázium.

Zmaturoval a ako 18-ročného ho odviedli do domobrany. Podarilo sa mu, ale uniknúť do Budapešti. Tam rok študoval na fakulte architektúry, no veľmi sa mu to nepozdávalo.

Prvej svetovej vojne odzvonilo a vzniklo Československo. Tu sa pre Belluša naskytla jedinečná príležitosť. Mal možnosť odísť do Prahy za štúdiom. Ani na sekundu neváhal a vybral sa na České učení technické, kde sa zaoberal predovšetkým architektúrou.

belluš
zdroj: piestanskydennik.sk

Československo ako skvelá príležitosť pre štúdium v Prahe

V Prahe študoval pod vedením talentovaného profesora Antonína Engela. Práve on ho inšpiroval k zachovávaniu tradícii vo svojej tvorbe, spolužiaci ho zas viedli k purizme a konštruktivizme.

Príbeh architekta Juraja Tvarožka: Vďaka nemu mala Bratislava modernejší vzhľad ako Viedeň, stojí za vzhľadom mnohých známych budov

Za jeho prvé dielo je považovaný oblúkový most v Banskej Bystrici, ktorý sa tiahne ponad rieku Hron. Vznikol na záver jeho štúdii, no počas Slovenského národného povstania sa po ňom zľahla zem. Aby absolvoval predmet musel vymyslieť zaujímavý projekt. Belluš napokon vymyslel veľdielo – polyfunkčný Národný dom v Banskej Bystrici. Dodnes ide o dominantu mesta.

Vlastný ateliér a scénograf v divadle

Dva roky po škole si zaumienil radikálny krok, založil si vlastný ateliér. V začiatkoch sídlil v Banskej Bystrici, neskôr ho presunul do hlavného mesta, Bratislavy. Vďaka svojej aktivite sa dostal medzi špičku slovenských umelcom. Spolupracoval nie len s Martinom Benkom, ale aj s Jankom Alexym.

Ruku k dielu priložil aj pri budovaní Školy umeleckých remesiel v Bratislave, kde figuroval ako spoluzakladateľ. Okrem architektúry sa zaujímal o divadlo. V Slovenskom národnom divadle dokonca pôsobil ako scénograf v kooperácii s režisérom Jánom Jamnickým.

30. a 40. roky predstavovali pre Belluša vrcholové obdobie. Nádejný veslár vybudoval Slovenský veslársky klub v Bratislave. Budova patrila medzi významné avantgardné stavby, mala tvar člna.

veslársky klub
zdroj: register-arcitektury.sk

Ikonické diela v Piešťanoch

Dominantným dielo v jeho tvorbe je Kolonádový most, ktorý sa rozprestiera v Piešťanoch. Najdlhší krycí most u nás bol postavený v roku 1933. Na moste nechýbajú ľudové motívy, tie mal na starosti Martin Benka. V Piešťanoch svojím talentom prispel aj k vybudovaniu Poštového a telegrafného úradu či Okresného úradu.

kolonadovy most
zdroj: piestanskydennik.sk

V roku 2016 pri príležitosti Dňa poštovej známky vydalo mesto známku, kde je vyobrazený samotný Emil Belluš a poštová budova v Piešťanoch. Autorom návrhu bol Jozef Česla, ktorý pochádzal z Kežmarku.

Dominanta Trnavy

Jedno z jeho prvotriednych diel má svoje miesto v Trnave, a to automatický mlyn NUPOD. Jeho výstavba sa konala v rokoch 1942 až 1946. Do pohybu sa napokon vodojem spustil v roku 1954. 

Stavba stojí na šesť železobetónových pilierov, ktoré sú obopnuté pružinami a valcovou nádržou. Na jeho vrchole – streche je osvetľovacia a vetracia lucerna. Dokonale dopĺňa kompozíciu stavby. Portál Čierne diery píše, že nádrž má objem 1200 m3 a výšku hladiny 8 metrov.

Jedni ho obdivujú, iní zatracujú. Dedeček bol velikán na architektonickej scéne, vďaka nemu stojí najväčší výstavný komplex Incheba Expo

Trnava je zásobovaná celkovo z troch zdrojov podzemných vôd: z Dobrej Vody, Dechtíc a priamo z Trnavy. Od roku 2011 sa v noci rozsvieti na modro-bielo.

vodojemtrnava
zdroj: ciernediery.sk

Nová tvár Bratislavy a návrh len za 13 dní

Belluš do veľkej miery ovplyvnil tvár nášho hlavného mesta. V Bratislave vypracoval bytový projekt pre robotnícku triedu. Podarilo sa mu to za neuveriteľných 13 dní. Na vtedajšej Miletičovej a Trenčianskej ulici postavil osem domov a v každom z nich bolo 32 bytov. V súčasnosti sú tieto obytné budovy považované za pamätihodnosti a nesmie dôjsť k ich prestavbe.

Belluš bol známy ako jeden z prvých funkcionalistov. Princípy tohto smeru aplikoval pri tvorbe družstevných domov na Námestí SNP. Okrem domov navrhol aj viacero víl. Dvojposchodovú navrhol pre seba medzi Partizánskeho a Hlavatého ulicou. Špecifická je kruhovými oknami.

Budova pre prokurátora a zakladateľ fakulty architektúry 

Na svojom konte má dnešnú budovu Generálnej prokuratúry. No spočiatku to bola Národná banka Československá. Pýši sa travertínovým obkladom a kazetou bránou. Reprezentačné miesto tvorili kedysi  aj byty, dnes tam nájdeme len množstvo kancelárií.

banka
zdroj: Facebook/Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch

Kto by to povedal, že slovenská technická univerzita má svoje počiatky v rokoch 1928. No práve v tomto roku sa začali tvoriť prvé plány umiestenia budov a medzi tvorcami nechýbal vychýrený architekt Emil Belluš.

Vďaka nemu dnes aktuálne stojí Pavilón teoretických ústavov a Fakulta architektúry. Na budove by ste márne hľadali ozdobné prvky. Gradáciu si zaslúžila jednoduchými vzormi, symetriou a mnohým dokonca pripomína barokový palác.

Dal si však záležať na šesťdielnych drevených oknách, fasáde z keramického obkladu či terás s travertínom. V rokoch 1939 – 1970 dokonca na škole pôsobil ako profesor. Jeden rok si zaslúžil aj dekanskú pozíciu. 

Hotel, ktorý otvoril brány svetovým osobnostiam

Hotel Devín, miesto ktorým prešli osobnosti ako Karol XVI. Gustáv – Švédsky kráľ, Elizabeth Taylor – Hollywoodska hviezda strieborného plátna, David Copperfield – Americký mág, iluzionista a mnoho ďalších. O jeho návrh sa zaslúžil práve Belluš v roku 1954. Na jeho tvorbe pracoval spolu s Ernestom Kramplom a Viktorom Uhliarikom.

hotel devín
zdroj: Facebook/Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch

V roku 2011 a 2012 prešlo prestavbou. „Čo sa týka exteriéru, zaujímavosťou je, že z hľadiska ochrany budovy nemáme právo zasahovať do vonkajšej fasády budovy. Hrubé práce sú zakázané, neostáva preto nič iné, len citlivé čistenie,“ povedal o špecifikách obnovy chránenej pamiatky Daniel Kulla pre portál Teraz.sk. Napriek rekonštrukcii sa zachovali čalúnené dvere, kazetové zárubne či lustre z ohýbaného dreva.

Známa dvojica v internátnom mestečku

Bratislava je sídlom viacerých internátnych domov, jedným z nich je Mladá Garda. O jej podobu sa zaumienil Belluš na poverenie od vlády. Projekt vytvoril len za dva týždne, no na pomoc mal svojich šikovných študentov.

Prvý študenti ho navštívili už v roku 1955 pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Svoj dočasný domov tu mal aj bývalý prezident Rudolf Schuster, chemik Pavel Alexy či známa dvojica Milan Lasica – Július Satinský.

Emil Belluš mal naozaj tvorivého ducha a zaslúžil sa o vzhľad mnohých slovenských miest. Obľuboval funkcionalizmus, klasicizmus a nikdy nezanevrel na ľudové motívy. Za svoju tvorbu získal titul Národný umelec a v roku 1974 dostal Cenu Dušana Jurkoviča.

Aula STU nesie jeho meno a od roku 1990 Spolok architektov udeľuje na jeho počesť cenu Emila Belluša. 14. decembra v Bratislave ako 80-ročný naposledy vydýchol.

Zdroje: piestanskydennik.sk, ciernediery.sk, encyklopedia.sme.sk, teraz.sk, vydrica.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech