NÁZOR: O tom, prečo sú Slováci homofóbni a zasekli sa v minulých storočiach

Minulý týždeň sa konal virtuálny dúhový pochod. Napriek tomu, že nejde o žiadnu novinku a dúhový pochod je populárny v celom svete, niektorí môžu mať stále pocit zvýšeného tlaku a dýchavičnosti, keď sledujú fotografie či videá z podobných udalostí. Je to tým, že Slováci sú homofóbnym národom? Pravdepodobne áno.

Keď portál Aktuality robil minulý rok prieskum medzi adeptmi na post prezidenta republiky s otázkou, ktorého pochodu sa zúčastnili – dúhového alebo za rodinu – väčšina odpovedala, že pochodovala alebo by išla pochodovať za rodinu. „Na dúhovom pochode by som sa zúčastnil jedine ako vodič vodného dela,“ odpovedal v ankete Marián Kotleba.

O inom nesvedčia ani štatistiky diskriminácie Európskej únie.

Európania viac podporujú lesbické páry

V rámci prieskumu Európskej únie občania únie odpovedali na rôzne otázky týkajúce sa rasy, pohlaví, sexuálnej orientácie či Rómov. Výsledkom prieskumu naprieč celou Európou nebol prekvapivý fakt, a síce, že Európania voči rómskemu etniku prechovávajú skôr negatívne pocity.

Čo je však zaujímavejšie, je pohľad na štatistiky týkajúce sa manželstiev osôb rovnakého pohlavia či zavedie pohlavia „X“ alebo „O“ pre osoby, ktoré sa neidentifikujú ani ako ženy, ani ako muži. Skôr, ako sa budeme venovať Slovensku, spomenieme celú Európu v globále. 49 percent Európanov si myslí, že je v poriadku, ak sa gayovia na verejnosti držia za ruky, prípadne sa bozkávajú. V prípade lesbických párov s týmto verejným prejavom lásky súhlasí až 53 percent. 

Väčšina Európanov zároveň prehlásila, že homosexuálne páry by mali mať rovnaké práva ako heterosexuálne páry. 

Slováci homosexuálov nechcú 

Môže sa zdať, že tieto údaje sú pre homosexuálne páry potešujúce. Stále však ide o pomerne nízke percento ľudí a z týchto údajov je zjavné, že dnešná spoločnosť je schopná oveľa viac akceptovať lesbické páry, ako partnerstvo dvoch mužov. V neposlednom rade záleží aj na tom, kde presne sa homosexuáli rozhodnú odhaliť svoju sexualitu. Pravdou totiž je, že rôzne európske štáty na túto „problematiku“ prihliadajú inak. 

Až 98 percent Švédov tvrdí, že homosexuálne páry by mali mať rovnaké práva ako tie heterosexuálne. Tento názor podporilo aj Holandsko, Španielsko, Veľká Británia či Dánsko. Keď sa ale pozrieš na opačnú stranu spektra, zistíš, že ak by si bol homosexuál, ideálne by bolo zo Slovenska ujsť čo najrýchlejšie. Naša krajina sa totižto umiestnila na absolútnom chvoste. 

Výsledky sú porovnateľné s Českou republikou, hodnoty sú ale prevrátené. Kým takmer 60 percent Slovákov nesúhlasí s rovnocennými právami pre homosexuálne páry, takmer 60 percent Čechov áno. Medzi ďalšie homofóbne európske národy patria aj Rumuni, Bulhari a Chorváti. 

zdroj: European Commission/Special Eurobarometer 493

Rovnako neslávne dopadol aj prieskum s otázkou: Myslíte si, že transgender ľudia by mali mať možnosť zmeniť si dokumenty totožnosti, aby boli v súlade s ich vnútorným sexuálnym presvedčením? Tentokrát poslednú priečku zastalo Bulharsko, ale aj napriek tomu sme skončili na štvrtom mieste. Z konca. Tretia priečka nám zase patrila v prieskume, či si myslíme, že by malo existovať pohlavie „X“ alebo „O“ pre ľudí, ktorí sa nestotožňujú so svojím fyzickým pohlavím. 

Keď niečomu nerozumieš, škatuľkuješ

Nedávno som so svojimi blízkymi diskutovala o tom, či je pravda, že Slováci sa homosexuálov boja. Každý dospel k trochu odlišnému názoru, v konečnom dôsledku sme sa ale zhodli na tom, že je to pravda. To, čo vidím okolo seba a čo potvrdili vyššie uvedené štatistiky, ma zarazilo. Sama mám niekoľko priateľov, ktorým opačné pohlavie nie je sympatické. V niektorých prípadoch som sa o ich sexuálnej orientácii dozvedela náhodou, sama by som si to nevšimla. 

Tu prichádza ďalší z veľkých problémov, stereotypizácia. Aj ty si si všimol, že keď ľudia niečomu nerozumejú, prípadne z niečoho majú strach, zvyknú to škatuľkovať? To isté robia aj s homosexuálmi. Keď oproti niekomu kráča chlapec, ktorý má evidentne rád iných chlapcov, mnoho ľudí si ho v mysli rýchlo hodí do pomyselnej škatule a nemá bližší záujem o danom človeku premýšľať, tobôž ho bližšie spoznať. Niekoľkokrát som bola svedkom udalostí, kedy sa o homosexuálnych ľuďoch hovorilo ako o deviantoch, ktorí degradujú mladú generáciu. 

zdroj: European Commission/Special Eurobarometer 493

Len pre osvieženie pamäti, homosexualita nie je neologizmom, homosexualita tu vždy bola, ako potvrdila publikácia Rictora Nortona „Myth of the Modern Homosexual: Queer History and the Search for Cultural Unity“. Prečo potom nebolo na ulici toľko homosexuálnych párov? Lebo spoločnosť by ich zlynčovala. Vo svojej podstate to tak platí dodnes. Dnes sme si ale našli iné formy verejného lynču, dnes nám predsa pomáhajú aj sociálne siete. 

Na chvíľu sa ešte vrátime k prieskumu. Podľa výsledkov iba 20 percent Slovákov súhlasí s tým, aby boli v Európe uzákonené manželstvá rovnakého pohlavia. Menej s týmto návrhom súhlasia už len Bulhari. Celkovo je za manželstvá rovnakého pohlavia 69 percent Európanov. Napriek tomuto pesimistickému výsledku viaceré európske štáty manželské zväzky podporujú. 

Ako uvádza TV JOJ, medzi prvými európskymi krajinami, ktoré povolili sobáš dvoch rovnakých pohlaví, bolo Holandsko. Neskôr sa pridalo Belgicko, Španielsko, Nórsko, Švédsko, Portugalsko, Nemecko, Francúzsko či Fínsko. Homosexuálne manželstvá je možné dokonca uzatvoriť aj v Juhoafrickej republike. 

Zbili ich, lebo boli homosexuáli 

Odpovedať na otázku, prečo sú Slováci homofóbni, je pomerne komplexné a v neposlednom rade aj zložité. Nie všetci Slováci sú totiž homofóbni a ak by sme ich všetkých do jedného tak nazvali, tiež by sme škatuľkovali. Napriek tomu takí medzi nami sú, o čom svedčí incident z roku 2018. Približne 10 mladíkov si počkalo na homosexuálny pár pred klubom v Trenčíne. „Stretnutie“ skončilo útokom na pár, pretože mladíkom sa nepáčila ich sexuálna orientácia. 

„Sme slovne, ale aj fyzicky napádaní za také prirodzené veci ako je chytenie sa za ruku alebo farba pleti. Žijeme v 21. storočí a myslím si, že ak sa chceme niekam posunúť, tak by sa už malo o rasizme a homofóbii písať len v učebniciach dejepisu,“ povedal pre Aktuality jeden z napadnutých. Aktuálnejší prípad sa týka dvoch žien z Piešťan, ktoré niekto dobil len preto, lebo sú inak sexuálne orientované.  

Naozaj chceme, aby ľudí mlátili len preto, že ich nepriťahujú chlapi, ale ženy a opačne? Človek má niekedy naozaj pocit, že Slovensko zaspalo niekedy v minulých storočiach. Niekto by sa mohol ohradiť, že homosexuálov by nebil, ale je zástancom konzervatizmu. Uprednostňuje teda tradičné hodnoty, nemá rád zmeny a vedie umiernený, konvenčný život. Znamená to teda, že môže krivo ukazovať na ľudí, ktorí sa vymykajú jeho ideológii? 

Možno je čas na pochopenie a podporu

Zaujímavá je predovšetkým situácia, kedy vám dvakrát rozvedený človek začne kázať o morálnych hodnotách a tradičnej rodine, ktorá pozostáva z muža, ženy a detí. Pravdepodobne všetci sa zhodneme na tom, že takéto správanie je pokrytecké. Bohužiaľ, takí niektorí Slováci sú. Mnohí zmenia svoje názory až vo chvíli, kedy za nimi príde vlastné dieťa a oznámi im, že doma nepredstaví priateľku, ale priateľa. Niektorí nedokážu stráviť ani toto.

Stále sa ale nedostávame k odpovedi na otázku, prečo je to tak. Môžeš povedať, že dôvodom je strach, že homosexuáli „prevezmú vedenie“ a tradičná rodina sa raz a navždy vytratí. Toto tvrdenie je však diskutabilné, pretože homosexualita nie je voľba, je to orientácia, ktorú síce dokážeš potlačiť, no skôr či neskôr si nájde cestu von. 

Nikto nežiada fanfáry, potlesky a červený koberec. Všetci ale občas potrebujeme podporu a pochopenie. Nezaslúžia si toto všetko aj homosexuáli?