Nie si vôbec jedi­neč­ný a pre­to je život krás­ny

Martin Bohunický / 11. februára 2016 / Lifehacking

Život nie je o doko­na­los­ti. Život je o momen­toch.

Vždy som si chcel mys­lieť, že som jedi­neč­ný. Že spô­sob, akým fotím, vystu­pu­jem, či píšem je úpl­ne iný, ako to robí zvy­šok sve­ta. Vždy som chcel byť lep­ší ako, všet­ci ostat­ní. Vyni­kať. Byť sláv­ny. Boha­tý.

Jed­ným z naj­ťaž­ších fak­tov, s kto­rým som sa musel vyspo­ria­dať bolo prá­ve to, že nie som a nikdy nebu­dem jedi­neč­ný. Vlast­ne som úpl­ne nor­mál­ny a prie­mer­ný cha­lan.

V sku­toč­nos­ti môžeš ľudí roz­de­liť na dve sku­pi­ny — tí, kto­rí si mys­lia, že sú jedi­neč­ní a tí, kto­rí by chce­li byť jedi­neč­ní.

elitedaily-dejan-ristovski-couple-by-lake-800x400

foto: elitedaily.com

Stre­tol som veľa ľudí. Stre­tol som pre­zi­den­ta, nie­koľ­ko TOP biz­nis­me­nov, stre­tol som tých naj­múd­rej­ších ľudí na Slo­ven­sku. Ale roz­prá­vam sa čas­to zo zve­da­vos­ti aj s bez­do­mov­ca­mi a vyras­tal som v oby­čaj­nej rodi­ne, kde na mno­ho vecí jed­no­du­cho nikdy nebo­li penia­ze.

Je jed­na vec, kto­rú má moja rodi­na, títo pod­ni­ka­te­lia a bez­do­mov­ky­ňa zo zástav­ky pri Avi­one spo­loč­né. Všet­ci sa naro­di­li, žijú a jed­né­ho dňa nás opus­tia.

Nikto z nich nie je jedi­neč­ný. Nikto z nich nie je lep­ší ale­bo hor­ší ako ja, všet­ci sme oby­čaj­né ľud­ské bytos­ti. Nie­kto­rí sú šťast­ní, nie­kto­rí nie, no to s jedi­neč­nos­ťou nemá nič spo­loč­né.

Nie­kto­rí ma inšpi­ro­va­li, iní mi pre­da­li skôr nega­tív­ne emó­cie, no nemá to nič spo­loč­né s tým, kto boli, akí múd­ri boli a koľ­ko peňa­zí mali.

df98499a37980a5adfe36079eb4a5ccf

foto: pinterest.com

Ľudia sa nero­dia ako miliar­dá­ri ale­bo tech gigan­ti. Nikto sa nena­ro­dí, aby zachra­ňo­val živo­ty ale­bo tvo­ril ume­nie.

Ľudia môžu iba robiť výni­moč­né veci. Cez tvr­dú prá­cu a cez pre­káž­ky, neus­tá­le idú za svo­jim cie­ľom a pri­ná­ša­jú sve­tu hod­no­tu. Robia výni­moč­ný soft­vér. Pomá­ha­jú iným. Lie­ta­jú do ves­mí­ru. Kŕmia chu­dob­ných. Budu­jú star­tu­py. Vyzý­va­jú auto­ri­ty. Píšu kni­hy. Vycho­vá­va­jú deti.

No všet­ky tie­to veci nero­bia pre­to, že by boli jedi­neč­ní, ale pre­to, že sa pus­ti­li do prá­ce a nepres­ta­li.

Pre­čo je ale život kvô­li tomu­to fak­tu krás­ny? Pre­čo by nás to malo tešiť, že nikdy nedo­siah­ne­me tú jedi­neč­nosť, po kto­rej tak túži­me?

Pre­to­že ak sa nikto nena­ro­dí jedi­neč­ný, zna­me­ná to, že je tu šan­ca pre nás všet­kých. Že ak nie­čo naozaj chceš, žiad­ne pre­d­is­po­zí­cie ťa neza­sta­via. Bude to ťaž­ké. Sko­ro nemož­né. No dostal si šan­cu, dostal si život.

tumblr_nspxclwKoc1uceowso1_1280

foto: tumblr.com

Zdroj: medium.com, titul­ná foto: Pier­re Rou­gier

Pridať komentár (0)