Nový rebríček najlepších vysokých škôl odhaľuje realitu nášho školstva

Linda Cebrová / 4. decembra 2018 / Zo Slovenska

zdroj: STUBA
  • Aj tento rok bol uve­rej­nený reb­rí­ček tých naj­lep­ších uni­ver­zít sveta a prek­va­pivo ani tento rok sa Slo­ven­sko ne­umiest­nilo v top 10
  • Za naj­lep­šími uni­ver­zi­tami ako je Har­vard, či Stan­ford za­os­táva na­prí­klad naša Uni­ver­zita Ko­men­ského v Bra­ti­slave o stovky miest

Uni­ver­zita Ko­men­ského to­tižto ob­sa­dila v me­dzi­ná­rod­nom reb­ríčku hod­no­tia­com kva­litu sve­to­vých uni­ver­zít 533. miesto. „UK zís­kala vy­ni­ka­júce umiest­ne­nie v ob­lasti fy­ziky, kde sa spo­me­dzi 600 hod­no­te­ných uni­ver­zít umiest­nila na 144. mieste (spo­ločne s Uni­ver­zi­tou v Ja­nove a Li­sa­bon­skou uni­ver­zi­tou) tesne za King’s Col­lege Lon­don (140. miesto) a Uni­ver­zi­tou v Osle (142. miesto),“ po­dot­kla k reb­ríčku Lenka Mil­ler z UK v Bra­ti­slave.

V pre­stíž­nom reb­ríčku Best Glo­bal Uni­ver­si­ties 2019 ame­ric­kej spo­loč­nosti U. S. News & World Re­port, ktorý zve­rej­nil 1 250 naj­výz­nam­nej­ších sve­to­vých uni­ver­zít, tak po­tvr­dila svoju po­zí­ciu naj­lep­šej slo­ven­skej uni­ver­zity.

V reb­ríčku náj­deš aj Uni­ver­zitu Pavla Jo­zefa Ša­fá­rika v Ko­ši­ciach, a to na 934. mieste. Slo­ven­ská tech­nická uni­ver­zita v Bra­ti­slave sa ob­ja­vila na 1121. priečke. Reb­rí­ček Best Glo­bal Uni­ver­si­ties vzni­kol v roku 2014 a za­me­riava sa vý­lučne na ve­deckú čin­nosť uni­ver­zít, ktorú hod­notí na zá­klade tri­nás­tich in­di­ká­to­rov s rôz­nymi vá­hami. Naj­väč­šiu úlohu zo­hráva glo­bálna a re­gi­onálna vý­skumná re­pu­tá­cia vy­so­kej školy, ako aj po­čet a po­diel vy­soko ci­to­va­ných in­de­xo­va­ných pub­li­ká­cií.

Časy keď sa štú­dium na vy­so­kej škole po­va­žo­valo za akúsi spo­lo­čen­skú vý­sadu tých naj­ta­len­to­va­nej­ších sú však už dávno za nami. Na­opak, čo­raz čas­tej­šie mno­hých ne­opúšťa po­cit, že ti­tuly sa roz­dá­vajú za účasť, spon­zor­stvo, ako po­ďa­ko­va­nie či ako pre­jav utu­že­nia pra­cov­ných, ro­din­ných alebo iných vzťa­hov.

To, že člo­vek ab­sol­vuje vy­sokú školu by malo byť pred­po­kla­dom is­tej in­te­lek­tu­ál­nej úrovne, malo by za­ru­čo­vať uplat­ne­nie sa na trhu práce a zá­ro­veň by malo dá­vať člo­veku is­totu ne­ja­kého so­ciál­neho po­sta­ve­nia. V slo­ven­ských pod­mien­kach je niečo také za­tiaľ ne­mys­li­teľné. A kde je prob­lém?

Ka­me­ňom úrazu je ne­dos­ta­točná kva­lita na­šich vy­so­kých škôl, s tým sú­vi­siaca ne­schop­nosť kon­ku­ren­cie­schop­nosti na ná­rod­nej či me­dzi­ná­rod­nej úrovni, od­chod ka­pa­cít do za­hra­ni­čia, ab­sen­tu­júca ve­decko-vý­skumná čin­nosť, ne­dos­ta­tok kva­li­fi­ko­va­ných od­bor­ní­kov v ra­dách pe­da­go­gic­kých za­mest­nan­cov vy­so­kých škôl a tak ďa­lej. Aj keď zá­u­jem o vy­so­koš­kol­ské štú­dium je stále vy­soký,  rov­nako vy­soký by mal byť aj zá­u­jem o jeho skva­lit­ne­nie, pre­tože v opač­nom prí­pade stratí svoje opod­stat­ne­nie.

Cel­ý reb­rí­ček hod­no­te­ných uni­ver­zít náj­deš TU.

Pridať komentár (0)