Z NULY DO SVE­TA: Jozef Végh — “K úspe­chu tre­ba aj kus naivi­ty”

Lukáš Gašparík / 7. februára 2016 / Rozhovory

Tak­mer vždy, keď sa na Slo­ven­sku spo­me­nie slov­né spo­je­nie „glo­bál­na fir­ma“, väč­ši­nu z nás napad­nú tie isté mená Eset, Sygic, Pixel Fede­ra­ti­on. No čo keď ich je omno­ho viac?

Jed­na z úloh, kto­rú sme si v rám­ci Star­ti­tup dali, je nájsť aj ďal­šie spo­loč­nos­ti, kto­ré môžu ísť vzo­rom iným. V sérii člán­kov vám pri­ne­sie­me nie­koľ­ko veľ­mi zau­jí­ma­vých roz­ho­vo­rov s ľuď­mi, kto­rým sa poda­ri­lo vysta­vať úspeš­né medzi­ná­rod­né spo­loč­nos­ti. Teší ma, že sme ich našli hneď nie­koľ­ko a môže­me začať rov­no s jed­ným veľ­mi zau­jí­ma­vým a úspeš­ným člo­ve­kom, kto­ré­ho boha­té skú­se­nos­ti sa môžu zísť nejed­né­mu star­tu­pis­to­vi — CEO Tech-Arrow, Jozef Végh.

Ahoj Jož­ko, viem o tebe, že si už úspeš­ný „serial entrep­re­ne­ur“, o kto­rom ale verej­nosť veľa nevie. Skús dať naším čita­te­ľom o sebe krát­ke intro, nech je jas­né pre­čo sme sa tu prá­ve s tebou dnes stret­li. 

Asi to dám rad­šej v skrat­ke. Som vyštu­do­va­ný FEI-kár a od roku 2000 (hneď po ško­le) sa venu­jem soft­wa­re-u, tak­že pár rokov mám už za sebou a teraz zaží­vam v pod­sta­te môj dru­hý „roz­jazd“. Ten prvý úspeš­ný pro­dukt [email protected] vyvi­nu­tý rakús­ko-slo­ven­ským „startup“-mi H&S Hei­lig und Schu­bert Soft­wa­re AG / AVJO Bra­ti­sla­va, s.r.o. sme pre­da­li v 2008-tom ven­tu­re capi­tal inves­to­rom na Sixth Ave­nue v New York-u. ☺ Išlo o B2B fir­mu, keď­že tomu sa venu­jem pri­már­ne. Čo ešte dodať, od 2014-teho som CEO deve­lo­per­skej fir­my TECH-ARROW, a.s.

12370860_506209239559041_5325477658820762673_o

To sa ti ako čerstvé­mu absol­ven­to­vi ako poda­ri­lo??? Stre­tol si sa vo svo­jich začiat­koch so slo­vom star­tup?

Ako sa hovo­rí „k úspe­chu tre­ba aj kus naivi­ty“ a u mna to cel­kom sedí. Mali sme v tom čase pár kli­en­tov, kto­rí za nami priš­li s tým, že potre­bu­jú e-mail-archív pro­dukt, čiže sme vní­ma­li takú­to potre­bu. Tak­to vzni­kol [email protected] Jed­ným z našich zákaz­ní­kov bol aj vie­den­ský magis­trát, kto­rý vypí­sal verej­nú súťaž na nie­čo podob­né. My sme túto súťaž vyhra­li a bolo potreb­né už „len“ dodať rie­še­nie.

A či som sa stre­tol so slo­vom star­tup? No nestre­tol, vte­dy to na Slo­ven­sku bolo ešte nezná­me slo­vo, aj keď táto naša slo­ven­sko-rakús­ka fir­ma by ako „star­tup“ urči­te pre­šla. Vte­dy sme to ale nerie­ši­li, vte­dy bola len prá­ca a to hlbo­ko do noci. Rie­ši­lo sa len to, kto pra­cu­je a kto nie.☺ Najprv sme mali jed­né­ho zákaz­ní­ka, potom 5-tich a po roku asi 50-tich. Tak­to to išlo ďalej a až v roku 2006 sa to zlo­mi­lo a dosta­li sme sa do plu­su. Troj­roč­ná ces­ta za čier­ny­mi čís­la­mi…

Ako ste finan­co­va­li tie prvé tri roky? Asi si po ško­le nemal zrov­na mili­ó­ny na účte?

Vo fir­me sme mali ešte jed­né­ho rakús­ke­ho par­tne­ra a v pod­sta­te sme to z čas­ti finan­co­va­li z jeho bežia­cich pro­jek­tov. Celý pro­jekt bol posta­ve­ný na tom, že som deve­lo­pe­rov najal na Slo­ven­sku, pri­čom mzdy tu boli nie­kde úpl­ne inde v porov­na­ní s Rakús­kom. Ale hlav­ne kva­li­ta ľudí bola super.

Ako čerství absol­ven­ti sme mali chuť makať. Vte­dy sme doká­za­li bežať ešte na veľ­mi “low” leve­li. Mys­lím na nákla­dy samoz­rej­me. Ja som mal vo fir­me síce men­ší podiel, pre­to ten „veľ­ký exit“ uro­bil hlav­ne môj par­tner, kto­rý odvte­dy nero­bí nič (smiech). Ja som sa vďa­ka tomu dostal tak­po­ve­diac na ďal­ší level. Veľ­ký exit ma asi ešte len čaká. :)

H&S IT-VISION AWARD - small-2

Povedz nám nie­čo o tom, ako pre­bie­hal váš exit a ako ste sa dosta­li k neskor­šie­mu inves­to­ro­vi? 

V sep­tem­bri 2007 bola jed­na secu­ri­ty kon­fe­ren­cia vo Vied­ni. Vola­li nám vte­dy z ame­ric­kej fir­my Sun­belt Soft­wa­re, že si stiah­li náš soft a potre­bu­jú kva­lit­ný email archi­ve. Na kon­fe­ru došiel pria­mo ich CEO, kde sme sa nejak dohod­li, dosť rých­lo musím dodať, čo sa mi na tom straš­ne ľúbi­lo (smiech). Hneď na to došiel ich CTO do Bra­ti­sla­vy a uro­bi­li sme plán, ako z naše­ho pro­duk­tu uro­biť ame­ric­ký pro­dukt. Už v novem­bri sme to odpá­li­li na ame­ric­kom trhu ako „Sun­belt Exchan­ge Archi­ver (SEA)“. Mar­ke­té­ri spra­vi­li svo­je, keď­že do via­noc sme mali už obrat 900k. To nám razan­tne pomoh­lo k exi­tu. Po dvoch rokoch spo­lu­prá­ce sme v roku 2008 už roko­va­li s inves­tor­mi o exi­te.

Kto­ré pova­ho­vé vlast­nos­ti ti pod­ľa teba pomoh­li dostať sa tam, kde si dnes, ak by si to mal tak­to retros­pek­tív­ne pove­dať? Asi nie kaž­dý má na to stať sa pod­ni­ka­te­ľom. Ako to vní­maš ty?

V prvom rade musí­te byť dob­rý v tom, čo robí­te. Ak si kóder, tak v kóde­ní, ak finanč­ník, tak v čís­lach atď. Samoz­rej­me vytrva­losť, otvo­re­nosť, čestnosť…Ja som člo­vek, kto­rý na 99,9% dodr­ží svo­je slo­vo, veľ­mi mi na tom zále­ží. Tie­to veci nám urči­te pomoh­li zís­kať prvých zákaz­ní­kov. Keď robíš biz­nis so soft­wa­re-om, vždy je tam kopa bugov, ale aj tak musíš vedieť pre­sved­čiť zákaz­ní­ka o tom, nech si to vyskú­ša a keď je neja­ký prob­lém, tak musíš mať dôve­ru u zákaz­ní­ka, že to zvlád­neš opra­viť a dodať. Tak­to sme chy­ti­li prvé­ho, dru­hé­ho, tre­tie­ho zákaz­ní­ka a už to išlo. Dob­ré meno sa rých­lo roz­ne­sie v B2B seg­men­te, samoz­rej­me aj opač­ne.

TECH-ARROW Business portrait

Bolo ťaž­ké pre teba ako slo­ven­ské­ho pod­ni­ka­te­ľa v tých časoch hľa­dať zákaz­ní­kov v zahra­ni­čí? Kde bol naj­väč­ší „pain“ pre teba? 

Ja som sa učil po nemec­ky, tak­že základ je urči­te jazyk. Slo­ven­sko bolo vte­dy ako som spo­mí­nal lac­né, ale ja som chcel zará­bať viac! A to v čase keď si na hra­ni­ciach musel ešte uka­zo­vať papie­re. Odišiel som vte­dy do Vied­ne a skú­sil som šťas­tie aj v Rus­ku v Mic­ro­sof­te, kde som bol na poho­vo­re. Veľ­mi som ale nepo­cho­dil. Vďa­ka Bohu som ale ten typ, že keď ma vyho­dí­te dve­ra­mi, tak prí­dem späť oknom.☺

Urči­te je potreb­né mať toho povest­né­ho „sales“ ducha. Cel­ko­vo je aj náš tím zlo­že­ný pre­važ­ne z deve­lo­pe­rov, pre­to sa sna­žím aj im pri­blí­žiť „sales“ ako taký, lebo tre­ba ísť aj tým sme­rom. Pokiaľ neho­vo­ríš o tom, čo robíš, pokiaľ to nepre­dáš, tak na čo to robíš? Člo­vek postup­ne doká­že pre­vziať pro­ak­ti­vi­tu aj v tom­to, sta­čí sa troš­ku oťu­kať. Osob­ne si naprí­klad mys­lím, že nie som veľ­mi dob­rý v otvá­ra­ní prvých dve­rí, čiže „cold con­tact“.

Veľ­mi sa mi páči, čo si mi pred­tým raz spo­mí­nal, že keď ste začí­na­li pod­ni­kať, nikdy ste neroz­mýš­ľa­li lokál­ne. Pre­čo?

Áno, vyplý­va­lo to z toho, čo som pove­dal. Chcel som jed­no­du­cho via­cej, ako len lokál­ny malý trh. Mali sme to šťas­tie, že sme zača­li pod­ni­kať v Rakús­ku a pre­to robím aj ten­to roz­ho­vor, keď­že na Slo­ven­sku toľ­ko ľudí nepo­znám.☺ Volaj­me to ako môj návrat na Slo­ven­sko od roku 2012. Už na začiat­ku sme vide­li zau­jí­ma­vé zahra­nič­né fir­my, pri­čom mali poboč­ky v rôz­nych štá­toch. V B2B sve­te to je ale tak, že kľú­čo­vé roz­hod­nu­tia sa robia na úpl­ne inej úrov­ni. Keď sa chceš dostať naprí­klad do veľ­kej auto­mo­bil­ky ako IT fir­ma, tak sa to viac menej neroz­ho­du­je na Slo­ven­sku, ale úpl­ne inde.

Tým že som bol mimo Slo­ven­ska som videl, čo to zna­me­ná byť glo­bál­nou fir­mou a táto myš­lien­ka išla ruka v ruke s inter­ne­tom. Vte­dy sa otvá­ra­li úpl­ne nové ces­ty, ako pre­dať pro­dukt. Vedel som, že na glo­bál­nu fir­mu, tre­ba mať aj glo­bál­ny pro­dukt a tak roz­mýš­ľam do dneš­né­ho dňa. Hlav­ne, aby bol ten pro­dukt pre­da­teľ­ný hocik­de na sve­te. Prvý soft, kto­rý sme v tej­to novej fir­me robi­li bol napr. už rov­no v anglic­kom jazy­ku. Dnes to je glo­bál­ny pro­dukt, kde máme zákaz­ní­kov hlav­ne z Euró­py (Nemec­ko, Rakús­ko, Švaj­čiar­sko..), vo Veľ­kej Bri­tá­nii, v Juž­nej Afri­ke, v Sever­nej Ame­ri­ke a z čas­ti aj v Ázii, tak­že s novým pro­duk­tom sme už dosť glo­bál­ni. ☺

12622035_1089172804461108_4380622969889083067_o

Čo ti pomoh­lo stať sa glo­bál­nym, mys­lím po tech­nic­kej strán­ke. Tú men­tál­nu si nám už asi dosta­toč­ne vysvet­lil. Mám na mys­li neja­ké pro­duk­ty, služ­by, pomoc­ná ruka, kto­rá zrých­li­la naprí­klad váš rast… 

Spo­lu­pra­cu­je­me s rôz­ny­mi fir­ma­mi, čo sa týka nástro­jov a tech­no­ló­gií. My sme už v roku 2001 zvo­li­li Mic­ro­soft za náš­ho par­tne­ra vo Vied­ni. Odvte­dy máme stá­le kon­takt a robí­me spo­lu. Je to oboj­stran­ný vzťah, nakoľ­ko aj my inves­tu­je­me do ich slu­žieb a oni inves­tu­jú zasa do nás, čiže výhod­né pre obe stra­ny. Mic­ro­soft troš­ka zaspal dobu v nie­kto­rých veciach ako tab­le­ty, mobil­né tele­fó­ny a zaspa­li aj cloud. Dnes sa sna­žia tú medze­ru zmen­šiť a musím pove­dať, že sa im to aj darí. Vid­no to aj v našej spo­lu­prá­ci, kde ich pro­duk­ty idú veľ­mi rých­lo dopre­du a to samoz­rej­me tla­čí hore aj nás.

Tým, že sme chy­ti­li nie­koľ­ko väč­ších zákaz­ní­kov, využí­va­me hlav­ne refe­ren­cie cez Mic­ro­soft, v zmys­le prí­sluš­ných nástro­jov, kto­ré na to posky­tu­jú. Samoz­rej­me hovo­rí­me aj o tom, že sme Mic­ro­sof­tom uzna­ný ISV (Inde­pen­dent soft­wa­re ven­dor). Ten­to sta­tus pou­ží­vam pri zákaz­ní­koch a urči­te to pomá­ha. Zákaz­ní­ci jed­no­du­cho vidia, že to mys­lí­me váž­ne! Zopár z nich je aj vo For­tu­ne 500, kde tre­ba vedieť pove­dať zákaz­ní­kom, že ten soft bude fun­go­vať aj o rok a na to potre­bu­je­te par­tne­ra ako je Mic­ro­soft.

Otáz­ka z troš­ka iné­ho súd­ku. V porov­na­ní s tým, ako si ty začí­nal pod­ni­kať, majú to dnes mla­dí ľudia ťaž­šie ale­bo ľah­šie, ako si to mal ty?

Urči­te to máju dnes ľah­šie, hlav­ne vďa­ka tech­no­ló­giám, kto­ré sú ľah­ko dostup­né. Dnes už nie je taký prob­lém pre­ta­viť myš­lien­ku do reál­ne­ho pro­duk­tu. Všet­ko sa dá rých­lo dis­tri­bu­ovať cez inter­net, apps­to­ry a podob­ne. V tom to je urči­te ľah­šie. Tak­tiež to je so zdro­jom vedo­mos­tí a infor­má­cií. Keď chceš začať kódo­vať, je veľa miesť, kde môžeš začať. Za mojich čias sme začí­na­li úpl­ne od začiat­kov a dosť krvo­pot­ne, keď­že zdro­jov bolo málo.

Zasa na dru­hej stra­ne to zna­me­ná aj ove­ľa väč­šiu kon­ku­ren­ciu. Chla­pec, čo ved­ľa teba sedí v kaviar­ni, môže byť o pár dní tvo­jím kon­ku­ren­tom. Dneš­ný svet je straš­ne rých­ly vďa­ka tech­no­ló­giám. Život­nosť takej prie­mer­nej mobil­nej apli­ká­cie je mys­lím dva týžd­ne, dovte­dy musíš dať upda­te, čo je straš­ne veľa prá­ce, pre­to je veľ­mi ťaž­ké vynik­núť.

2013-03-01_Tech-Arrow_Business_portraits-46-2

Ako by mali mla­dí ľudia roz­mýš­ľať, keď si chcú zalo­žiť vlast­né pod­ni­ka­nie. Kde si mys­líš je ten kľúč k úspe­chu?

Ono zále­ží hlav­ne v akom biz­ni­se sa pod­ni­ká, ak sa baví­me o B2C tak urči­te v zmys­le, ako uľah­čiť člo­ve­ku život, v B2B zasa napr. ako zefek­tív­niť výro­bu a podob­ne, jed­no­du­cho pove­da­né, musia rie­šiť kon­krét­ne prob­lé­my. Čím väč­ší prob­lém to bude, tým bude aj ich pod­ni­ka­nie úspeš­nej­šie. To je jed­na vec, dru­há vec je pro­ces vybu­do­va­nia úspe­chu ale­bo fir­my. Na to je potreb­né mať tím, lep­šie pove­da­né, vedieť vybu­do­vať tím. To sú dve veci na kto­ré tre­ba dbať naj­viac. Za všet­kým je ale veľa potu, ako sa hovo­rí „No pain, no gain“. Keby nebo­li tie zlé a ťaž­ké časy, člo­vek by si neužil tie dob­ré. ;)

Koľ­ko­krát v tvo­jej pod­ni­ka­teľ­skej kari­é­re si mal chuť sa na to vykaš­lať? Čo ti pomoh­lo pre­ko­nať tie­to časy?

Samoz­rej­me, kaž­dý ich má. Už aj ten­to rok som mal také chúť­ky.☺ Vždy keď mám nové méty, tak mi všet­ko prí­de ako taký mara­tón. Tých mara­tó­nov máte za život nie­koľ­ko a pri kaž­dom novom sa vám môže stať, že sa una­ví­te. Nie vždy to ide pod­ľa plá­nu a nie­ke­dy si člo­vek povie, že má toho dosť. Ale zatiaľ vždy moje racio zví­ťa­zi­lo nad emó­cia­mi a odme­na sa dosta­vi­la. Väč­ši­nou je to tak, že keď už som bol na dne a pri­šiel úspech, tak to bola taká neuve­ri­teľ­ná nová ener­gia, že ma to vždy posta­vi­lo na nohy. Aspoň u mňa to urči­te 100% pla­tí. Hlav­ne sa nevzdá­vať, ísť si za cie­ľom a robiť „smart“ roz­hod­nu­tia.

2013-03-01_Tech-Arrow_Business_portraits-50

Keď sme už pri tých „smart“ roz­hod­nu­tiach, koľ­ko NE-smart roz­hod­nu­tí si už sti­hol uro­biť? Je také roz­hod­nu­tie, čo dodnes ľutu­ješ?

Mož­no ich robím kaž­dý deň, neviem ☺. Nič kon­krét­ne ma teraz nena­pa­dá, ale u mňa je skôr inde prob­lém. Som dosť otvo­re­ný k ľuďom a sna­žím sa od začiat­ku dôve­ro­vať, potom sa občas skla­mem a mám aj aktu­ál­ne taký prí­pad. Keď sa baví­me o chy­bách, tak moje sú urči­te emoč­nosť a prí­liš­ná otvo­re­nosť voči ľuďom. Pla­tí to hlav­ne v per­so­nál­nych roz­hod­nu­tiach, kedy si ich tre­ba rad­šej v kľu­de pre­mys­lieť a neroz­ho­do­vať ihneď. Je potreb­né si defi­no­vať oča­ká­va­nia, aby boli v naj­lep­šom prí­pa­de mera­teľ­né.

Na záver moja obľú­be­ná otáz­ka, máš neja­ké hod­not­né posols­tvo, kto­ré by si chcel veno­vať sve­tu?

To si ma zasko­čil (smiech). Buď­te otvo­re­ní, nestoj­te na jed­nom mies­te a snaž­te sa vždy nie­čo priu­čiť a spoz­ná­vať nových ľudí. Ja veľ­mi rád spoz­ná­vam nových ľudí, ako aj naprí­klad teba. Nauč­te sa spoz­ná­vať svet a mož­no vám to pri­ne­sie nový nápad, kto­rý bude glo­bál­ny úspech. ☺

Pridať komentár (0)