Obno­va neolo­gic­kej syna­gó­gy v Lučen­ci

Podľa článku od Štefana Moravčíka, Archinfo.sk, Autor: Ing. Zsolt Papp, Spolupráca: Ing. arch. Alica Tichá (spoluautorka 1. projektu pre stavebné povolenie) Ing. Ladislav Palacka (spoluautor 2. projektu pre stavebné povolenie pre zmenu stavby ) / 8. októbra 2016 / Zo Slovenska

Luče­nec­ká syna­gó­ga, kto­rá je na zozna­me národ­ných kul­túr­nych pamia­tok sa doč­ka­la zaslú­že­nej rekon­štruk­cie. Sláv­nost­né otvo­re­nie po kom­plex­nej pamiat­ko­vej obno­ve pre­beh­lo v máji toh­to roku. Zre­kon­štru­ova­né pries­to­ry dnes zastre­šu­jú spo­lo­čen­ské uda­los­ti a výsta­vy.

O význa­me toh­to poči­nu sved­čí aj nedáv­ne oce­ne­nie. Redakč­ná rada revue pre kul­túr­ne dedič­stvo Pamiat­ky a múzeá, spo­loč­ne s jej vyda­va­teľ­mi – Slo­ven­ským národ­ným múze­om a Pamiat­ko­vým úra­dom Slo­ven­skej repub­li­ky, ude­li­la rekon­štruk­cii pre­stíž­nu cenu za naj­výz­nam­nej­šie akti­vi­ty v oblas­ti ochra­ny náš­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva za rok 2015 v kate­gó­rii “obno­va”. (Výroč­né ceny vziš­li spo­me­dzi 113 nomi­ná­cií).

Foto: Tibor Škan­dík

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Archinfo.sk.”

Osud neolo­gic­kej syna­gó­gy v Lučen­ci ti pri­blí­ži výbor­ným odbor­ným tex­tom Mgr. Andrea Morav­čí­ko­vá (z Kraj­ské­ho pamiat­ko­vé­ho úra­du v Ban­skej Bys­tri­ci, pra­co­vis­ko Luče­nec, kto­rá sa aj osob­ne anga­žo­va­la na záchra­ne syna­gó­gy):

V pub­li­ká­cii veno­va­nej syna­gó­gam Slo­ven­ska sa píše: „Za naj­väč­šou syna­gó­gou na Slo­ven­sku sa musí­me vydať do srd­ca Novoh­ra­du – Lučen­ca. Napriek tomu, že je obklo­pe­ná pane­lák­mi a chát­ra, pôso­bí ohro­mu­jú­cim doj­mom.“ V súčas­nos­ti ten­to citát ešte stá­le pla­tí, ale našťas­tie už bez slo­va chát­ra. Syna­gó­ga, ako cen­trum nábo­žen­ské­ho a verej­né­ho živo­ta židov­skej obce, mala pôvod­ne tri nos­né fun­kcie — bola mies­tom nábo­žen­ských obra­dov, ško­lou nábo­žen­ských záko­nov a mies­tom verej­ných roko­va­ní. Pokiaľ nie je v stav­be prí­tom­ná Tóra a nevy­ko­ná­va­jú sa v nej nábo­žen­ské úko­ny, nie je už posvät­ným mies­tom. Výstav­ba, hie­rar­chic­ké uspo­ria­da­nie, vyba­ve­nie, je prí­sne tra­dič­né a pred­pí­sa­né nábo­žen­ským záko­nom hala­chou. 31. mar­ca roku 1924 zača­la výstav­ba súčas­nej neolo­gic­kej syna­gó­gy asa­ná­ci­ou star­šej syna­gó­gy posta­ve­nej v roku 1863. Túto sku­toč­nosť dokla­dá nález dobo­vých arte­fak­tov, min­cí obja­ve­ných v skle­ne­nej nádo­be umiest­ne­nej v kamen­nej schrán­ke v zákla­doch star­šie­ho objek­tu.Vypra­co­va­ním pro­jek­tu pove­ri­li Leopol­da Baum­hor­na, „sta­vi­te­ľa krás­nych syna­góg v Uhor­sku“.

V porov­na­ní so syna­gó­gou v Sege­dí­ne, kto­rá je Baum­hor­no­vým vrchol­ným die­lom, je syna­gó­ga v Lučen­ci jeho posled­nou veľ­ko­le­pou rea­li­zá­ci­ou. Syna­gó­gou v Sege­dí­ne archi­tekt napl­nil všet­ky inven­cie inšpi­ro­va­né orien­tál­nou archi­tek­tú­rou, napl­no roz­vi­nul archi­tek­to­nic­kú a deko­ra­tív­nu tvo­ri­vosť. Počas svo­jej tvor­by pre­fe­ro­va­ný oká­za­lý orien­tál­ny prin­cíp „hor­ror vacui“ (strach z práz­dno­ty), v Lučen­ci skrom­ne zjed­no­du­šil do menej zdob­nej archi­tek­to­nic­kej podo­by. Syna­gó­ga bola posta­ve­ná za sumu 1 400 000,-Kčs a jej výstav­ba trva­la nece­lých 18 mesia­cov. Sláv­nost­ne bola odo­vzda­ná do uží­va­nia židov­skej nábo­žen­skej obce 8. sep­tem­bra 1925. Tra­gic­ký osud židov­skej komu­ni­ty v Lučen­ci ku sklon­ku II. sve­to­vej voj­ny mal pria­my dopad na osud stav­by. V prie­be­hu roka 1948 ponúk­la Židov­ská nábo­žen­ská obec v Lučen­ci syna­gó­gu mes­tu Luče­nec na pre­daj. K samot­né­mu pre­da­ju doš­lo v decem­bri roku 1948. Z toh­to obdo­bia sa zacho­va­li pod­rob­né zame­ra­nia a výkre­sy exte­ri­é­ru, inte­ri­é­ru stav­by so zakres­le­ním mobi­liá­ru.

Auto­rom zame­ra­ní a gra­fic­kej doku­men­tá­cie bol mest­ský tech­nic­ký rad­ca Ing. Pohron­ský, v tom obdo­bí mala syna­gó­ga kapa­ci­tu 600 seda­diel pre mužov a 442 seda­diel pre ženy. Na žen­skej empo­re boli nad čas­ťou foy­eru sedad­lá na stup­ňo­vi­tých plo­ši­nách. Nie­kto­rí auto­ri omy­lom toto zame­ra­nie uvá­dza­jú ako ori­gi­nál­ny pro­jekt L. Baum­hor­na. Osud syna­gó­gy nega­tív­ne ovplyv­ni­lo dia­nie v rokoch 1948 až 1980, kedy sa využí­va­la ako sklad a bola vo veľ­mi zaned­ba­nom sta­ve. Osud syna­gó­gy mohol byť spe­ča­te­ný v roku 1982, kedy bola vyra­de­ná z ústred­né­ho zozna­mu pamia­tok a navrho­va­ná na asa­ná­ciu. Vďa­ka ini­cia­tí­ve jed­not­liv­cov bola v roku 1985 zno­vu zara­de­ná do Štát­ne­ho zozna­mu kul­túr­nych pamia­tok. V záve­re 20. sto­ro­čia sa na stav­be rea­li­zo­va­li len základ­né udr­žia­va­cie prá­ce a väč­šia inves­tí­cia sa týka­la výme­ny streš­nej kry­ti­ny. V aprí­li roku 2002 vypra­co­val Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Ban­ská Bys­tri­ca, pra­co­vis­ko Luče­nec na zákla­de žia­dos­ti mes­ta Luče­nec doku­ment „Zása­dy pamiat­ko­vej ochra­ny Neolo­gic­kej syna­gó­gy Luče­nec“, v kto­rom mapo­val všet­ky docho­va­né súčas­ti archi­tek­tú­ry. Pod­klad­mi ela­bo­rá­tu boli star­šie mera­nia a boha­tá foto­gra­fic­ká doku­men­tá­cia. Príp­ra­vu rekon­štruk­cie kom­pli­ko­va­li čas­té vlast­níc­ke zme­ny, exe­kú­cie a kon­kurz­ní správ­co­via. Zme­na nasta­la v roku 2012, keď nový vlast­ník pre­zen­to­val reál­ny záu­jem vytvo­riť zo syna­gó­gy mul­ti­funkč­né kul­túr­ne cen­trum slú­žia­ce širo­kej verej­nos­ti.

Synagóga pred rekonštrukciou

Syna­gó­ga pred rekon­štruk­ci­ou

Kraj­ský pamiat­ko­vý úrad Ban­ská Bys­tri­ca určil pre obno­vu národ­nej kul­túr­nej pamiat­ky pod­mien­ky, za kto­rých ju bolo mož­né rekon­štru­ovať. Naj­zá­klad­nej­šia pod­mien­ka bola hmo­to­vo – pries­to­ro­vá integ­ri­ta pôvod­né­ho sta­vu, sta­bi­li­zá­cia zacho­va­nej sta­veb­nej hmo­ty, archi­tek­to­nic­kých prv­kov a detai­lov. Zásad­nou pod­mien­kou obno­vy inte­ri­é­ru stav­by bolo zacho­va­nie pôvod­nej pôdo­rys­nej dis­po­zí­cie. Archi­tek­ti sa muse­li vyspo­ria­dať s daným pries­to­rom a vlo­žiť do neho všet­ko nevy­hnut­né pre ply­nu­lú pre­vádz­ku. Pris­pô­so­be­ním sa novej fun­kcii boli povo­le­né nie­kto­ré zme­ny, napr. pries­tor sever­né­ho scho­dis­ka využiť na dopl­ne­nie sociál­nych zaria­de­ní. Vstup­ný­mi ide­ový­mi pred­po­klad­mi nasta­ve­nia rekon­štruk­cie stav­by bolo pozna­nie tvor­by auto­ra pôvod­né­ho pro­jek­tu L. Baum­hor­na. Zvo­li­la sa metó­da umož­ňu­jú­ca zacho­vať ori­gi­nál­nu situ­áciu v pre­po­je­ní frag­men­tov omie­tok, štu­ko­vej výzdo­by a kamen­ných prv­kov. Výsled­kom mal byť výraz stav­by pôso­bia­ci nerozt­rieš­te­ným, har­mo­nic­kým doj­mom.

Pro­jek­to­vú doku­men­tá­ciu pozos­tá­va­jú­cu z archi­tek­to­nic­kej štú­die, pro­jek­tu pre sta­veb­né povo­le­nie a rea­li­zač­né­ho pro­jek­tu vypra­co­val v roku 2013 kolek­tív auto­rov levic­ké­ho pro­jek­to­vé­ho ate­li­é­ru PRO­ART zastre­še­neý Ing. Zsol­tom Pap­pom a Ing. arch. Ali­cou Tichou. Na zákla­de his­to­ric­kých foto­gra­fií sa urči­lo, že ako nová kry­ti­na bude pou­ži­tá dia­go­nál­ne kla­de­ná vlák­no­ce­men­to­vá šab­ló­na v sivej fareb­nos­ti. Deko­ra­tív­ne sa odčle­ni­la cen­trál­na kupo­la vys­kla­da­ním obraz­ca lemu­jú­ce­ho obvod z antra­ci­to­vých šab­lón. Úžľa­bia a klam­piar­ske detai­ly stre­chy sa zre­a­li­zo­va­li z ple­chu v sivej fareb­nos­ti. Pôvod­ná zin­ko­vá kry­ti­na sa zacho­va­la na jed­nej vežič­ke západ­né­ho prie­če­lia a pod­ľa nej sa vytvo­ri­la kópia dru­hej z titán­zin­ko­vej nezvet­ra­nej kry­ti­ny. Sekun­dár­ny vyso­ký sokel v exte­ri­é­ri objek­tu, rea­li­zo­va­ný prav­de­po­dob­ne krát­ko po výstav­be, bol odstrá­ne­ný, čím sa obno­vil pôvod­ný, níz­ky sokel, nie­kto­ré poško­de­né čas­ti sa nahra­di­li tva­ro­vo a mate­riá­lo­vo pod­ľa zacho­va­ných ori­gi­ná­lov z ume­lé­ho kame­ňa. Ostat­né deko­ra­tív­ne prv­ky z ume­lé­ho kame­ňa, boli v dob­rom sta­ve, len s drob­ný­mi mecha­nic­ký­mi poško­de­nia­mi. Tabu­le desa­to­ra, z ružo­vé­ho kame­ňa umiest­ne­né nad štít­mi sed­lo­vých striech z kaž­dej sve­to­vej stra­ny sa po očis­te­ní, povr­cho­vom skon­so­li­do­va­ní vrá­tia na pôvod­né mies­ta.

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Naj­dô­le­ži­tej­ší prvok inte­ri­é­ru syna­gó­gy pred­sta­vu­je svä­tos­tá­nok na ukla­da­nie Tóry, Áron ha kodeš, vybu­do­va­ný na východ­nej ste­ne (miz­rach) oto­če­nej sme­rom k Jeru­za­le­mu. Archi­tek­ti z tor­za svä­tos­tán­ku vytvo­ri­li samos­tat­ný celok, kto­rý kon­cepč­ne uzat­vá­ra pries­tor sály a sym­bo­li­zu­je duchov­né cen­trum syna­gó­gy.

Foto: Tibor Škan­dík

Pôvod­ná zacho­va­ná hmo­ta bola dopl­ne­ná nový­mi prv­ka­mi. Prie­hľad­ným líha­ným sklom boli zvý­raz­ne­né a dopl­ne­né funkč­no-este­tic­ké detai­ly stán­ku Tóry. Výpl­ne otvo­rov sú zvý­raz­ne­né fareb­ný­mi skle­ne­ný­mi tabu­ľa­mi. Pôvod­ná štu­ko­vá výzdo­ba sa nere­a­li­zo­va­la z dôvo­du frag­men­tár­ne­ho zacho­va­nia a zvo­lil sa meto­dic­ký postup voľ­nej­šie­ho súčas­né­ho výtvar­né­ho stvár­ne­nia. Záme­rom záve­reč­nej povr­cho­vej úpra­vy bolo tech­no­ló­gi­ou ilu­zív­ne­ho štu­ko­lus­tra vyz­dvi­hnúť ume­lec­ký dojem novot­va­ru Áron ha kodeš a vytvo­riť kon­tras­tu medzi ním a ver­ti­kál­ny­mi ste­na­mi inte­ri­é­ru.

Foto: Tibor Škan­dík

Monoch­róm­ny inte­ri­ér stav­by oži­vu­jú fareb­né prv­ky tvo­re­né sklom, výraz­ná výplň kupo­ly a oken­né výpl­ne. Zacho­va­né pôvod­né kovo­vé rámy okien sa odpre­zen­to­va­li ako mre­že z exte­ri­é­ru, za ne sa v inte­ri­é­ri vlo­ži­li bez­rá­mo­vé okná s izo­lač­ným dvoj­sk­lom a novo­vyt­vo­re­ná iden­tic­ká kovo­vá kon­štruk­cia sa dopl­ni­la fareb­ný­mi skla­mi. Keď­že nebo­lo mož­né zre­kon­štru­ovať pôvod­nú fareb­nosť a ras­ter vit­rá­že pri­stú­pi­lo sa z časo­vé­ho hľa­dis­ka k rea­li­zá­cii tech­no­ló­gi­ou UV vytvr­dzo­va­nia farieb na tech­nic­ké líha­né sklo. Dôle­ži­tým deko­ra­tív­no-tech­nic­kým prob­lé­mom sa v inte­ri­é­ri uká­za­la kupo­la. V rám­ci odvet­ra­nia pries­to­ru hlav­nej sály sa muse­la zdvi­hnúť o pár cen­ti­met­rov. S tým pri­chá­dza­li kom­pli­ká­cie ohľa­dom vytvo­re­nia novej kon­štruk­cie iden­tic­kej pod­ľa pôvod­nej s drob­ný­mi úpra­va­mi pris­pô­so­be­ný­mi exis­tu­jú­cej situ­ácii. Tech­no­lo­gic­ký postup rea­li­zá­cie kupo­ly bol zhod­ný ako pri oken­ných otvo­roch.

Foto: Tibor Škan­dík

Po obvo­de inte­ri­é­ru hlav­nej sály sa ako nový prvok zre­a­li­zo­val sok­lo­vý dubo­vý obklad. Ten­to prvok okrem este­tic­ké­ho hľa­dis­ka tvo­rí aj prak­tic­kú ochra­nu stien a vytvá­ra odvet­ra­nie čas­tí sok­la zasia­hnu­tých vzlí­na­jú­cou vlh­kos­ťou. Vzhľa­dom k tomu, že ide o úpl­ne nový prvok, inšpi­ro­va­ný L. Baum­hor­no­vým die­lom v Sege­dí­ne, nebo­lo potreb­né ho zvý­raz­ňo­vať, pre­to bol fareb­ne rea­li­zo­va­ný v bie­lo – sivom odtie­ni.

Foto: Tibor Škan­dík

Vstup­né dve­re boli vytvo­re­né ako čias­toč­ná kópia pod­ľa his­to­ric­kých foto­gra­fií a v spod­nej čas­tí dve­rí sa zre­a­li­zo­val novo­do­bý ochran­ný kovo­vý sokel. Kvô­li novým fun­kciám muse­lo byť na dve­rách apli­ko­va­né tzv. pro­ti­pa­ni­ko­vé kova­nie a nebo­lo mož­né vyro­biť kova­nia a kľuč­ky dôs­toj­né tomu­to objek­tu. Foy­er od hlav­nej sály odde­ľu­jú novo­do­bé skle­ne­né dve­re vytvo­re­né lep­ta­ním líha­né­ho skla.

Foto: Tibor Škan­dík

V hlav­nej sále sa na zákla­de zacho­va­ných vzo­riek vytvo­ri­la pod­la­ha z lia­te­ho teraz­za s domi­nant­nou svet­lo­si­vou plo­chou s cen­trál­ne osa­de­nou kru­ho­vou ruži­co­vou vytvo­re­nou z kame­ňa. Obra­zec je situ­ova­ný na mies­te pôvod­nej Bimy, honos­né­ho číta­cie­ho pul­tu, na kto­rom sa číta­la Tóra. Pochôdz­ne plo­chy v syna­gó­ge pre­zen­tu­jú pôvod­né mate­riá­lo­vé prv­ky, t. j. teraz­zo dlaž­bu a dre­ve­né dubo­vé dosky v maxi­mál­ne mož­nej mie­re rešpek­tu­jú­ce auten­tic­ké vzo­ry a sys­tém kla­de­nia.

Foto: Tibor Škan­dík

Vzhľa­dom k plá­no­va­ným novým fun­kciám stav­by sa zacho­va­lo jed­no pôvod­né scho­dis­ko na empo­ry, v juž­nej čas­ti, na kto­rom sa zre­kon­štru­ova­li scho­dy z ume­lé­ho kame­ňa a kovo­vé zábrad­lie kopí­ro­va­ním pôvod­né­ho. Z ori­gi­nál­ne­ho kova­né­ho zábrad­lia scho­dis­ka osta­la zacho­va­ná len pro­fi­lo­va­ná stoj­ka pri nástu­pe na scho­dis­ko.

Foto: Tibor Škan­dík

Kon­cepč­ný meto­dic­ký zámer obno­vy syna­gó­gy bol ustá­le­ný na pre­zen­tá­cii stav­by v muri­ve s dôklad­ným odstrá­ne­ním poško­de­ných čas­tí lož­nej mal­ty, po mecha­nic­kom očis­te­ní s násled­ným zakon­zer­vo­va­ním muri­va. Pred samot­nou rea­li­zá­ci­ou boli odo­bra­né vzor­ky na pries­kum zaso­le­nia a vlh­kos­ti muri­va. V maxi­mál­ne mož­nej mie­re sa v inte­ri­é­ri zacho­val sys­tém zave­se­nej škru­pi­no­vej klen­by a kupo­ly, kto­rý bolo nut­né spev­niť. Povr­cho­vo poško­de­né čas­ti kle­nieb sa dopl­ni­li do sta­vu pod defi­ni­tív­nu štu­ko­vú povr­cho­vú úpra­vu. Cen­trál­na kupo­la sa po úro­veň spod­nej kruž­by zreš­tau­ro­va­la do finál­nej podo­by. Prob­le­ma­tic­ké sa javi­li vyús­te­nia vzdu­cho­tech­ni­ky, kto­ré nevhod­ne zasiah­li do cel­ko­vé­ho este­tic­ké­ho vyzne­nia kle­nieb nad empo­ra­mi. Pre­pad­nu­tá klen­ba nad foy­erom sa vybu­do­va­la do pôvod­nej podo­by. Vo foy­eri sa obno­vi­li štu­ko­vé detai­ly a dopl­nil jed­no­du­chý rov­ný strop.

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Záro­veň so spra­co­vá­va­ním rea­li­zač­nej pro­jek­to­vej doku­men­tá­cii bol vyko­na­ný reštau­rá­tor­ský výskum a spra­co­va­ný návrh na reštau­ro­va­nie objek­tu syna­gó­gy kolek­tí­vom auto­rov Mgr. art. Miro­sla­vom Jan­štom, Mgr. art. Rudol­fom Boro­šom a Mgr. art. Šte­fa­nom Sivá­ňom. Výsku­mom sa poda­ri­lo vyšpe­ci­fi­ko­vať roz­sah sekun­dár­nych zása­hov a iden­ti­fi­ko­vať naj­roz­siah­lej­šie poško­de­nia. V inten­ciách s požia­dav­ka­mi ide­ové­ho záme­ru, zása­da­mi reštau­ro­va­nia, výsled­kov ana­lýz vzo­riek a rešpek­to­va­ním pod­mie­nok pamiat­ko­vej sta­rost­li­vos­ti bol sta­no­ve­ný postup špe­cia­li­zo­va­ných prác. Pôvod­ne plá­no­va­né finanč­né pros­tried­ky na rekon­štruk­ciu syna­gó­gy boli zní­že­né na polo­vi­cu, pre­to bola obno­va roz­de­le­ná na dve eta­py. Pre­to­že prvá eta­pa obno­vy muse­la byť ukon­če­ná kolau­dá­ci­ou, pri­orit­ne sa rea­li­zo­va­li sta­veb­né rekon­štrukč­né prá­ce. Špe­cia­li­zo­va­né prá­ce na rekon­štruk­cii omie­tok a archi­tek­to­nic­ké­ho tva­ros­lo­via, štu­ko­vej výzdo­by a detai­lov z kame­ňa pre­beh­nú v dru­hej eta­pe.

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Foto: Tibor Škan­dík

Po 89 rokoch a 101 dňoch od ukon­če­nia výstav­by syna­gó­gy sa vízia sta­la sku­toč­nos­ťou, mes­to Luče­nec ozná­mi­lo, že 1. júna 2015 sa zača­li rea­li­zo­vať prá­ce na obno­ve. Prá­ce prvej eta­py obno­vy boli rea­li­zo­va­né do 31. decem­bra 2015, kolau­dač­né roz­hod­nu­tie bolo vyda­né dňa 29. decem­bra 2015. Vo verej­nom obsta­rá­va­ní, kto­ré bolo nie­koľ­ko­krát napad­nu­té, úspeš­ne obstá­la luče­nec­ká fir­ma Kolek s. r. o. Štruk­tú­ra mimo­riad­nej doku­men­tár­nej a este­tic­kej hod­no­ty je urču­jú­cim prv­kom syna­gó­gy, kto­rá neopa­ko­va­teľ­nou atmo­sfé­rou inte­ri­é­ru spô­so­bu­je kon­trast medzi súčas­nou a minu­lou gene­rá­ci­ou. Pro­ces kon­zer­vá­cie archi­tek­tú­ry vychá­dza­jú­ci zo zlo­ži­tých pod­mie­nok rekon­štruk­cie stav­by spre­vá­dza­li neis­to­ty, opa­ko­va­né utvr­dzo­va­nia opti­mál­nej obno­vy a neus­tá­le ove­ro­va­nia rie­še­ní kaž­dé­ho detai­lu s vie­rou v úspeš­ný koniec. Vôľou šir­šie­ho kolek­tí­vu, kto­rý sa zúčast­nil kom­pli­ko­va­né­ho pro­ce­su vznik­lo výsled­né die­lo, bez fatál­nych chýb.

Smut­ný osud sta­vi­te­ľov minul osud tej­to stav­by. Po deväť­de­sia­tich rokoch ostá­va zacho­va­ná budú­cim gene­rá­ciám, ako doklad kul­túr­ne­ho a archi­tek­to­nic­ké­ho dedič­stva. Všet­ky zása­hy neochu­dob­ni­li národ­nú kul­túr­nu pamiat­ku o jej hod­no­ty o kto­ré pri zme­ne fun­kcie moh­la prí­sť. Budúc­nosť bude mať mož­nosť sa vrá­tiť k pod­sta­te stav­by. Hod­no­te a význa­mu stav­by sme sa sna­ži­li pris­pô­so­biť for­mu jej pre­zen­tá­cie. Tak na sklon­ku roku 2015 sa vízia sta­la sku­toč­nos­ťou.

Pozri si video doku­men­tu­jú­ce rekon­štruk­ciu:

zdroj: archinfo.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: archinfo.sk

Pridať komentár (0)