Olej považovaný za „zlatý štandard zdravia“ spôsobuje prudké priberanie, tvrdia vedci

Olivový olej, často označovaný ako „tekuté zlato“, si získal reputáciu jedného z najzdravších tukov na svete. Hlavná zložka stredomorskej stravy obsahuje antioxidanty, polyfenoly a mononenasýtené mastné kyseliny, ktoré podporujú kardiovaskulárny systém a znižujú riziko chronických ochorení. Jeho nadmerné množstvo však podľa najnovšieho výskumu môže prispieť k inému závažnému problému.

Olivový olej a obezita

Štúdia publikovaná v časopise Cell Reports potvrdzuje, že účinok nezávisí len od samotnej látky, ale aj od jej množstva. Výskumný tím pod vedením Michaela Rudolpha z Lekárskej fakulty Oklahomskej univerzity sa rozhodol preveriť, čo stojí za nárastom obezity.

„Vieme, že typy tukov, ktoré ľudia konzumujú, sa počas ‚epidémie obezity‘ zmenili,“ upozorňuje Rudolph. „Chceli sme zistiť, či samotné prejedanie sa tukmi spôsobuje obezitu, alebo či je dôležité zloženie mastných kyselín v tukoch, ktoré jeme. Spúšťajú niektoré tukové molekuly špecifické reakcie v bunkách?“

Aby na túto otázku našli odpoveď, vedci navrhli sériu experimentov na myšiach, ktoré kŕmili stravou obsahujúcou rôzne tuky – od kokosového a arašidového oleja, cez mliečny tuk a bravčovú masť, až po sójový olej. No iba jedna mastná kyselina, kyselina olejová, prítomná hlavne v olivovom oleji, spustila prudké množenie prekurzorov tukových buniek.

Kyselina olejová aktivovala proteín AKT2, ktorý podporuje proliferáciu tukových buniek, a zároveň potlačila regulačný proteín LXR, zodpovedný za spätnú väzbu a rovnováhu v lipidovom metabolizme. Výsledkom bola „mobilizácia“ novej generácie tukových buniek, pripravených uchovávať akýkoľvek kalorický nadbytok.

„Môžete si tukové bunky predstaviť ako armádu,“ cituje portál The New York Post Rudolpha. „Keď dodáte kyselinu olejovú, najprv zvýši počet ‚vojakov‘, teda tukových buniek, čím sa vytvorí väčšia kapacita na ukladanie nadbytočných živín zo stravy. Postupom času, ak týchto živín bude viac, než dokáže armáda zvládnuť, vzniká obezita, a tá môže viesť k srdcovo-cievnym ochoreniam alebo cukrovke.“

Kľúčové je množstvo

Netreba však hádzať olivový olej do koša. Ako uvádza WebMD, problém nastáva len vtedy, keď sa stane dominantným zdrojom tukov. „Relatívne vyvážené množstvo kyseliny olejovej sa javí ako prospešné, no vysoké a dlhodobé množstvá môžu byť škodlivé. Ak má niekto riziko srdcových ochorení, vysoký príjem kyseliny olejovej nemusí byť dobrý nápad.“ Hovorí Rudolph.

V primeranom množstve má kyselina olejová výnimočné účinky. Ide o mononenasýtenú mastnú kyselinu zo skupiny omega-9, ktorú odborníci dlhodobo skúmajú pre jej potenciál v prevencii civilizačných ochorení.

V štandardných množstvách podporuje metabolizmus tukov, reguluje zápal a udržiava pružnosť bunkových membrán. Približne 20 gramov kyseliny olejovej denne (čo predstavuje asi 1,5 polievkovej lyžice olivového oleja) prispieva k zníženiu LDL cholesterolu a zároveň podporuje zvýšenie HDL cholesterolu. Niektoré štúdie tiež naznačujú, že kyselina olejová môže modulovať expresiu génov súvisiacich s oxidačným stresom a zápalom.

Olivový olej sa drží na vrchole nutričného rebríčka právom, no s jednou kľúčovou podmienkou. Dávkovanie musí zohľadňovať celkový životný štýl, kalorický príjem a zdravotné predispozície. Práve v tom spočíva odkaz vedcov. Ako zdôrazňuje Michael Rudolph, „hlavné posolstvo je umiernenosť a konzumácia tukov z rôznych zdrojov.“

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking