Patrik Lenghart: Aj Rómovia sú produktom evolúcie, adaptujú sa a prispôsobujú situácii (KOMENTÁR)

Autor je publicista a vysokoškolský pedagóg.

Keď som dnes kráčal po meste, narazil som na asi dvadsaťčlennú skupinku Rómov, ako stáli v rade pred záložňou. Nepoznal som ani jedného z nich, len mi pripomenuli tých mojich Rómov, ktorých mám v Nitre a uvidím ich až budúci rok.

Sám na sebe som sa pobavil, keď som si spomenul, ako by som o takomto pohľade premýšľal ešte pred piatimi rokmi. Predtým, ako som ich trošku spoznal a ako som začal chápať ich životný štýl.

Viete, prečo má Róm rozpadnutú strechu, do ktorej zateká, ale má na nej tri satelity? A viete, prečo si neopraví okná, ale nájde si peniaze na Playstation? Pretože elektronika je rómsky investičný model. Tak, ako všetci ľudia, aj Rómovia sú produktom evolúcie. Adaptujú sa a prispôsobujú situácii.

Elektronika je komodita, do ktorej Rómovia investujú, pretože nepodlieha inflácii, nepodlieha úžere a nepodlieha ani riziku. Keď nastanú zlé časy, Playstation aj satelit sa dajú zaniesť do záložne. Predať. Dá sa s nimi ďalej kupčiť. Elektronika a zlato sú pre Rómov najväčšou finančnou zábezpekou.

Peniaze v hotovosti tak nevnímajú. Tie sa ľahko kotúľajú, rýchlo sa vytrácajú, o tom, že vôbec boli, často nezostane žiaden dôkaz. Práve preto sa rómska kultúra prejavuje v predmetoch – artefaktoch –, ktoré bohatstvo zobrazujú. Bohatý človek nie je ten, ktorý má veľa peňazí, ale ten, ktorý disponuje komoditou za veľa peňazí. Má teda veľa zlatých predmetov a veľa elektroniky.

Všetky čudesné zvyklosti a sociálne praktiky, ktoré si v rómskej komunite všímame, sú úplne rovnakým produktom evolúcie, akým je aj naše správanie. Rómovia investujú, hospodária, žijú, stravujú sa, zabávajú sa. Rovnako ako my.

Problém je v tom, že evolúcia sa prispôsobuje predovšetkým prostrediu, a presne preto si necháva aj nešťastné a kruté praktiky, ktoré sú možno užitočné na prežitie, ale nemožno ich nazvať dobrými či zdravými. Práve preto malomestské záložne fungujú na ľudskom nešťastí, ktoré v nemalej miere definuje biznis s rómskou komunitou. Pretože aj Slovák si našiel spôsob, ako sa adaptovať a zarobiť na rómskej chudobe.

Tá skupina dvadsiatich ľudí dnes pred záložňou bola tak, ako pred ňu chodí každý rok v decembri. Idú Vianoce. Vtedy si rómska rodina vytriedi komodity, ktoré do záložne zanesie, aby z nich získala finančnú likviditu. Ak pod ruku príde príležitosť, niekedy si priamo v dotyčnej záložni, aj kúpia niečo nové. Ako darček na Vianoce.

Inak sa záložňa stáva prestupnou stanicou, kde sa každý rok strieda obchodný materiál. Darčeky z minuloročných Vianoc sa prinášajú, aby sa cez záložňu mohli Rómovia dostať k tohtoročným darčekom. Zisk má z toho Slovák, ktorý záložňu vlastní.

Je v rovnakej pozícii ako hociktorý úžerník, pretože oveľa viac a ako jeho obchodná šikovnosť mu pomáha ochota profitovať zo zúfalstva a z faktu, že Róm obvykle nemá iných príležitostí spoznať merkantilizmus.

Vyplýva z toho len jednoduché ponaučenie: Ak chceme, aby sa evolúcia rómskej komunity priblížila k spôsobu, ktorým sa vyvíjame my, nestačí na Romákov len tlačiť, aby sa zmenili. Musíme im vytvárať prostredie, v ktorom je civilizovaný spôsob života tým najvhodnejším na prežitie.

Keď som dnes šiel cez mesto, videl som pred záložňou skupinku asi dvadsiatich Rómov. Nepoznal som meno ani jedného z nich, ale problémy ich všetkých sú aj moje problémy.

Keď sa v januári vrátim k svojim deťom, aj ony mi ukážu vianočné darčeky. A aj ony ich budú mať zo záložní a podmostových predajov. Veď do tohto prostredia sa narodili a v tomto prostredí sa vyvíjajú.