Po 4 mesiacoch od očkovania nemali takmer žiadne protilátky. Štúdia z Česka potvrdila to, o čom sa už vo svete hovorí

Viaceré analýzy a štúdie ukázali, že protilátky v tele získané prostredníctvom vakcín môžu postupom času klesať. Priznal to aj šéf Pfizeru, ktorý uviedol, že účinnosť vakcíny po šiestich mesiacoch klesne priemerne na 84 % percent.

Z podpory na fiktívnych zamestnancov počas pandémie nakradol milióny. Peniaze minul na luxusné autá a nehnuteľnosti

Viacerým skupinám obyvateľstva môže imunita klesnúť ešte viac. Sú to najviac ohrozené skupiny ako ľudia so zníženou imunitou, obézni ľudia, ľudia po transplantácii orgánov alebo dôchodcovia.

Viac ako 60 % nemalo protilátky 4 mesiace po vakcinácii 

Práve na poslednú menovanú skupinu sa zamerala česká spoločnosť Podané ruce. Spoločnosť vykonala analýzu na 627 senioroch, pričom zistila, že viac ako 60 % dôchodcov má slabé protilátky alebo dokonca nemá žiadne viac ako štyri mesiace po druhej dávke.

Upozorňuje preto, že vakcinácia tejto skupiny obyvateľstva bude už v blízkej dobe nevyhnutná.

zdroj: TASR/AP Photo/Matt Rourke

Spoločnosť sa vo svojej analýze zamerala na hodnoty neutralizačných protilátok vírusu (nAb). Záujemcovia sa mohli dobrovoľne prihlásiť a následne im bola odobratá vzorka krvi. Tá bola testovaná na prítomnosť protilátok pomocou testov iChroma™ COVID-19 Ab a iChroma™ COVID-19 nAb. „U prvého testu (Ab) uvádza výrobca klinickú spoľahlivosť 95,8 % a klinickú špecificitu 97 %, u druhého (nAb) potom klinickú spoľahlivosť 91,9 % a klinickú špecificitu 100 %,“ vysvetľuje spoločnosť na svojom webe.

Výsledky potom seniori dostali prostredníctvom SMS a pomocou emailu dostali návod ako ich interpretovať. 

Rozdiely aj medzi vakcínami 

 „Používame dva rôzne typy testov tak, aby sa maximálne podarilo zachytiť protilátkovú odpoveď, jednak po prekonanej infekcii a po vakcinácii. U vybranej skupiny účastníkov projektu sa testovanie hladiny protilátok doplní ešte vyšetrením bunkovej imunity. Predpokladá sa, že týmto prístupom sa získajú poznatky, ktoré budú komplexne hodnotiť stav imunity k pôvodcovi ochorenia COVID-19 a budú akceptovateľné v širokej populácii,” uviedol Petr Husa, prednosta kliniky infekčných chorôb FN Brno.

Vedci si zatiaľ nie sú istí, aký vplyv majú aj ďalšie súčasti imunitného systému ako sú napríklad B bunky a T bunky, ktoré môžu prispieť k ochrane pred koronavírusom. Nedávna štúdia zistila, že imunita z B buniek by mohla trvať dlhé mesiace možno aj roky.

zdroj: TASR /Dano Veselský

Do štúdie boli zapojení seniori, ktorých 396 bolo mladších ako 75 rokov a 231 bolo starších. Najčastejšie boli dôchodcovia očkovaní Pfizerom/BioNTechom, no do štúdie boli zahrnuté všetky vakcíny dvojdávkové (Moderna a Astra Zeneca) a aj jednodávkové (Janssen).  

Z analýzy vypláva, že čím dlhší čas od plného očkovania uplynul, tým slabšie boli hodnoty protilátok.

Rozdiely namerali aj pri jednotlivých vakcínach. Najslabšie výsledky zaznamenali pri vakcíne AstraZeneca.

Rozdiel bol aj pri senioroch, ktorí už predtým prekonali koronavírus. U tých zaznamenali vyššie hodnoty protilátok.

Treba sa pripraviť na podávanie tretích dávok, odkazuje spoločnosť 

 „V Izraeli ponúkajú ľudom nad šesťdesiat rokov tretiu dávku vakcíny už teraz. A predbežné výsledky nášho skúmania tiež naznačujú, že booster shot (posilňujúca dávka) by mala byť pre zraniteľné skupiny k dispozícii už na jeseň. Vláda by mala mať preventívny plán predovšetkým v zariadeniach sociálnych služieb, kde bol najväčší počet úmrtí. Preočkovanie je samozrejme spôsob, ako rizikové skupiny ochrániť,“ uviedol Jindřich Vobořil, riaditeľ Společnosti Podané ruce, ktorý zároveň vyzval na navýšenie kapacít antigénového testovania.

Izrael už začal očkovanie z treťou dávkou po náraste nových prípadov a štúdii, ktorá ukázala ešte väčší pokles protilátok ako štúdia financovaná Pfizerom.

zdroj: TASR/AP, Andreas Arnold

Štúdia Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, ktorá bola predložená aj izraelskej vláde, naznačuje pokles v účinnosti aj v prevencii proti vážnemu priebehu, uvádza Times of Israel.

Údaje zverejnené ministerstvom zdravotníctva naznačujú, že ľudia očkovaní v januári majú teraz iba 16% ochranu pred infekciou, zatiaľ čo u osôb očkovaných v apríli je účinnosť 75%. Účinnosť vakcíny pri prevencii závažných chorôb klesla na 80 percent (v porovnaní s viac ako 90% pred variantom delta). Očkovacie látky sú naďalej až 90% účinné pri prevencii úmrtí.

Tretia dávka je nemorálna, tvrdia kritici 

Na podávanie tretej dávky sa pripravuje aj Nemecko alebo Francúzsko. Aj na Slovensku sa už debatuje o tejto možnosti. Riaditeľ NCZI Pavol Capek potvrdil, že sa už pripravujú na túto možnosť.

Čaká nás aj tretia dávka vakcíny? Slovensko sa na takýto scenár pripravuje, vo svete už začali

Rozhodnutie prijať tretiu dávku ale vyvolalo aj vlnu kritiky mierenú na Európsku úniu, uvádza Washington Post. Kritici tvrdia, že kým niektoré chudobné krajiny nemajú dostatok dávok ani na očkovanie jednou dávkou, bohaté krajiny si dávky nechávajú pre seba a idú sa očkovať už treťou. To môže viesť k ďalším mutáciám a odvrátiteľným úmrtiam. Krtici označili takéto správanie za nemorálne.

„Bohaté krajiny umožnia svojim občanom prejsť bufetom a stráviť tam niekoľko sekúnd, kým polovica sveta stále hladuje,“ povedala Andrea Taylor, ktorá vedie výskum na Duke University zameraný na globálnu distribúciu vakcín.

WHO žiada moratórium na tretiu dávku 

Riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus v stredu vyzval na odloženie podávania tretích dávok vakcín proti koronavírusu, aby boli očkovacie látky dostupné aj pre chudobné krajiny, v ktorých veľa ľudí dostalo ešte len prvú dávku, uvádza TASR.

„WHO žiada moratórium na (tretiu dávku) vakcíny aspoň do konca septembra, aby bolo možné zaočkovať najmenej desať percent populácie každej krajiny,“ vyhlásil Tedros Adhanom Ghebreyesus.

Šéf WHO výzvu smeroval bohatým štátom, ktoré v tempe očkovania výrazne predbehli rozvojové krajiny. Predstavitelia WHO podľa AP tvrdia, že ešte nie je vedecky dokázané, že poskytnutie tretej dávky vakcíny je účinné pri predchádzaní šírenia koronavírusu.

„Nemáme k dispozícii úplný súbor dôkazov o tom, či je to potrebné alebo nie,“ povedala riaditeľka WHO pre imunizáciu a vakcíny Katherine O’Brienová.