Po stopách mayskej civilizácie: Slovinský Indiana Jones odhalil stratené staroveké mesto

V hlbinách mexického polostrova Yucatán strávil ostrieľaný archeológ takmer tri desaťročia odhaľovaním tajomstiev stratenej civilizácie. Doktor Ivan Šprajc zo Slovinskej akadémie vied a umení, často prirovnávaný k skutočnému Indiana Jonesovi, sa vydáva do zradných džunglí pri hľadaní dávno stratených mayských miest.

Teraz jeho najnovší prevratný objav zaujal svet a upriamil pozornosť na zabudnutú minulosť, ktorá je kľúčom k rozlúšteniu starodávnej záhady.

Zabudnutá veľkolepá civilizácia

Mayská civilizácia známa svojou vyspelou kultúrou kedysi prekvitala v Strednej Amerike v rokoch 200 až 900 nášho letopočtu, píše BBC. Boli to nielen zruční architekti, o čom svedčia ich vysoké pyramídové chrámy a veľké mestá, ako Tikal a Copán, ale aj výnimoční astronómovia, matematici a spisovatelia. Ich vynálezy zahŕňali koncept nuly, presný kalendár a významné príspevky k čokoláde, loptovým hrám a gume.

Napriek lesku Mayov záhada okolo ich náhleho kolapsu máta vedcov už roky. V 8. a 9. storočí začali Mayovia opúšťať svoje mestá, čo viedlo k spustošeniu kedysi prosperujúcich metropol. Odborníci navrhli niekoľko teórií, ako sú vojny, dlhotrvajúce suchá, zmena klímy alebo vyčerpanie pôdy, ale jednoznačná odpoveď zostáva v nedohľadne.

Šprajcov nedávny objav starovekého mayského mesta zvaného Ocomtún je teraz nanajvýš dôležitý. Táto prakticky nepreniknuteľná oblasť, ktorá leží v mexickej ekologickej zóne Balamkú, si vyžadovala použitie technológie LiDAR na presné zmapovanie lokality. Expedičný tím sa stretol s rôznymi výzvami. Museli prejsť cez hustú džungľu pomocou mačiet a motorových píl, aby sa dostal na miesto.

Unikátna technológia

Technológia LiDAR zásadne zmenila spôsob, akým archeológovia skúmajú ťažko prístupné oblasti s hustými lesmi, napríklad v Strednej Amerike, vysvetľuje CNN. Táto technológia využíva laserové impulzy na vytvorenie trojrozmerných máp prostredia, čo umožňuje výskumníkom takmer „vidieť“ cez hustú vegetáciu.

Juan Carlos Fernandez-Diaz využíval LiDAR na mapovanie viac ako 20 000 štvorcových kilometrov džungle v Strednej Amerike. Zdôraznil, že pochopenie starovekých miest, ako je Ocomtún, má obrovský význam.

Tieto objavy poskytujú dôležité informácie o tom, ako tieto miesta vznikali, ako žili miestni v komunitách a akú rolu zohrávali mocní vládcovia a centralizované autority pri rozsiahlych stavebných projektoch.

Slovenskí a českí vedci zapriahli umelú inteligenciu. Hľadajú 4 000 rokov skryté mesto

LiDAR nepochybne urýchlil proces výskumu a umožnil výskumníkom dosiahnuť výsledky za jeden deň vo vzduchu, ktoré by inak trvali celý život pri práci na zemi. Napriek tomu však terénne práce sú stále nákladné a vyžadujú financovanie od viacerých inštitúcií a spoločností.

Ako výskumníci pokračujú v odhaľovaní tajomstiev Ocomtúnu, tento objav jasne ukazuje, akým spôsobom technológia transformuje naše schopnosti odhaliť záhady starodávnych civilizácií, ktoré sa skrývajú pod povrchom našej planéty.

Vznešené mesto Ocomtún

Architektonická vznešenosť mesta Ocomtún, ktorá zahŕňa stavby v tvare pyramídy, kamenné stĺpy, oltáre, námestia a starobylé ihrisko na loptové hry, naznačuje jeho politický význam. Význam lokality spočíva v objasnení migrácie mayských spoločenstiev z pobrežia do vnútrozemia a faktorov, ktoré viedli k prípadnému opusteniu sídiel.

Prieskum Ocomtúnu má potenciál odhaliť dôležité informácie o vzostupe a páde starovekej mayskej civilizácie a ich spôsobe života. Učenci, ako Dr. M. Kathryn Brown, prominentná mayská učenka, chvália význam objavu a očakávajú, že prispeje k nášmu pochopeniu komplexnej spoločensko-politickej organizácie Mayov a ich demografického úpadku.

VIDEO: Mala to byť luxusná štvrť v európskom štýle. Dnes je to „mesto duchov“, obsadili ho farmári

Napriek veľkému nadšeniu z objavu Ocomtúnu je stále veľa otázok, na ktoré nemajú vedci odpovede. Úplné vykopanie a pochopenie histórie tejto lokality a dôvodov jej opustenia vyžaduje obrovské úsilie a môže trvať roky.

V prípade iných husto osídlených miest v regióne sa zistilo, že ju opustili v priebehu asi 200 rokov v 9. a 10. storočí z dôvodu rôznych faktorov, ako je vyčerpanie pôdy, preľudnenie, dlhotrvajúce sucho a vojny. Avšak presná príčina a sled udalostí, ktoré viedli k opusteniu Ocomtúnu, zostávajú nejasné.