Pohlavári sa výžívali v tom, že toto mesto bude jediné bez kostola. Dnes farnosť plánuje postaviť prvý svätostánok za vyše 3 milióny eur

Neratovice budú mať konečne vlastný kostol. Šestnásťtisícové mesto v Stredočeskom kraji je pomerne nové a potrebuje novú cirkevnú budovu, kam by ľudia mohli chodiť na rímskokatolícke omše. Farnosť zverejnila návrh cirkevnej stavby od architekta Zděnka Fránka, ktorý načrtol naozaj futuristickú stavbu.

Farnosť by mala získať v priebehu niekoľkých týždňov územné rozhodnutie pre stavbu nového kostola, ktorý vyrastie na rozhraní katastrov mesta Neratovice a obce Libiš. „Farnosť v Neratoviciach si svoj vlastný kostol zaslúži. K cirkvi sa na území farnosti hlási odhadom okolo 3 000 ľudí. Na pravidelné nedeľné bohoslužby do kostolíkov v priľahlých obciach ich pravidelne chodí viac ako dvesto a často musia stáť vonku,“ hovorí farár Peter Kováč, ktorý sa snaží presadiť stavbu kostola už niekoľko rokov.

Farár očakáva, že by kostol mohol získať počas budúceho roka stavebné povolenie a do dvoch troch rokov by mohlo v dedine stáť nové duchovné a komunitné centrum, ktoré bude zároveň architektonickým skvostom.

Kostol za vyše 3 milióny eur

Investičné náklady na výstavbu kostola sú vyčíslené na 80 až 90 miliónov českých korún, čo je v prepočte viac ako 3 milióny eur. Jednou tretinou sa na nich bude podieľať Pražské arcibiskupstvo. Rovnakú čiastku pridá Neratovická farnosť z predaja vlastných nehnuteľností a na zvyšok by sa mali zložiť darcovia. Farnosť už na výstavbu nového kostola spustila zbierku. Na stavbu môže prispieť ktokoľvek. 

zdroj: Fránek Architects

Architekt Zděnek Fránek sa preslávil ďalšími oceňovanými modernými kostolmi v Litomyšli a v Černošiciach. Architektonicky unikátna stavba mestu s prevažne socialistickou kultúrou výstavby výrazne chýba a farár Peter Kováč verí, že v Neratoviciach vďaka Frankovi vyrastie výnimočná sakrálna ikona.

Svätostánok so zelenou strechou

Kostol bude tvorený dvoma sústrednými klenbami a predstavuje tak návrat ku koreňom cirkevných stavieb. Dvojplášťový systém je možné vidieť napríklad v kostole Santa Maria del Fiore vo Florencii, alebo v katedrále svätého Pavla v Londýne od Christophera Wrena. Do priestorov medzi klenbami neratovického kostola architekt zakomponoval aj učebne, klubovne, toalety a podobne.

„Medzipriestor medzi dvoma klenbami symbolizuje prechodnú časť života a vnútorný priestor pod klenbou s horným osvetlením predstavuje tichý sakrálny priestor oddelený od vonkajšieho sveta,“ vysvetľuje Zdeněk Fránek. Pod celým objektom je umiestnená spoločenská miestnosť.

Železobetónová dutá veža má v sebe ukryté zvony a dá sa do nej dostať cez rampu. Symbolikou stavby je trojjedinosť Boha, veža odkazuje k Mariánskemu motívu – je prehnutá ako stredoveké sochy Madon. Stavba podľa farára Kováča môže pripomínať loď – archu, ale aj Božiu prítomnosť vo svete, uzatvára sa na východnej strane vežou, ktorá evokuje pristupujúceho a dotýkajúceho sa človeka.

zdroj: Fránek Architects

Stavba vysoká 22 metrov vyrastie na cirkevnom pozemku oproti kaplnke svätého Vojtecha. Kostol bude zároveň slúžiť ako komunitné centrum, kde sa budú stretávať nielen farníci. Domov tu nájde aj nízkoprahové centrum, bude ho však možné využiť aj napríklad ako koncertný, výstavný či prednáškový priestor.

„Pre schôdzky farníkov a prácu s deťmi teraz využívame zapožičané priestory. Keďže nám pribúdajú noví členovia, vlastné zázemie nám chýba čím ďalej viac. Spoločenstvo žije mnohými aktivitami, len potrebuje vlastnú strechu nad hlavou,“ dodáva farár Kováč.

Kostol obklopí veľký park s jazierkom a detským ihriskom, na ktorého návrhu sa budú podieľať aj študenti strednej záhradníckej školy. Cirkevná stavba zodpovedá aj súčasným ekologickým trendom šetrného stavebníctva, ktorého je Zdeněk Fránek propagátorom. Na kostol i faru umiestnil zelenú strechu, ktorá by mala byť zavlažovaná z nádrže zachytávajúcu dažďovú vodu.

Prvé mesto bez kostola

Plány na výstavbu kostolu v Neratoviciach nie sú nové. Myšlienka vlastného sakrálneho stánku už existuje niekoľko desiatok rokov. Neratovice sú pomerne „mladým“ mestom, ktorého rozvoj podnietil chemický priemysel a ktorého história je spätá predovšetkým s továrňou Spolana.

Status mesta získali v päťdesiatych rokoch a traduje sa, že sa vtedajší komunistickí pohlavári vyžívali, že Neratovice budú prvým mestom, ktoré nebude mať kostol. S uvoľením politickým pomerov na konci šesťdesiatych rokov sa zdalo, že sa kostol podarí presadiť, nestalo sa. Po revolúcii boli dokonca vykopané a vyliate základy nového kostola, so smrťou pátra Kubého, ktorý bol iniciátorom celej stavby, ale po čase začali zarastať rastlinami. Neratovice sa tak nového kostola dočkajú až v tomto storočí.