Tvoja osobnosť predurčí, či sa u teba vyvinie demencia (ŠTÚDIA)

Výsledky novej štúdie naznačujú, že niektoré osobnostné črty môžu byť kľúčovým faktorom v tom, či sa u ľudí počas života vyvinie mierna kognitívna porucha.

Extrovertnejší ľudia majú mať oproti introvertom v tejto súvislosti výhodu, konštatuje okrem iného štúdia, ktorá je uverejnená v Journal of Personality and Social Psychology.

Osobnosť značne ovplyvňuje život

„Osobnostné črty odrážajú relatívne trvalé vzorce myslenia a správania. Zásadne tak môžu ovplyvniť celý život človeka,“ uviedla autorka štúdie Tomiko Yoneda, postdoktorandka, ktorá študuje psychológiu na univerzite v Kanade.

„Celoživotné skúsenosti, ktoré súvisia aj s osobnosťou, sa hromadia a môžu prispieť k náchylnosti na konkrétne choroby alebo poruchy, vrátane miernej kognitívnej poruchy,“ vysvetľuje Tomiko Yoneda. „To, čo človek prežil, prispieva aj k individuálnym rozdielom v schopnosti odolávať neurologickým zmenám, ktoré prichádzajú s vekom.“

Do projektu Rush Memory and Aging Project sa zapojilo takmer 2 000 ľudí, uvádza CNN. Vedci tak mali k dispozícii niekoľko stoviek rôznych osobností, ktoré analyzovali od roku 1997.

Štúdia skúmala úlohu troch kľúčových osobnostných čŕt. Bližšie sa pozreli na svedomitosť, extroverziu a neurotizmus. Neskôr sledovali kognitívny úpadok v živote účastníkov štúdie.

zdroj: Unsplash/Priscilla Di Preez

Spoločenskí a zorganizovaní ľudia

Neurotizmus je osobnostná črta, ktorá súvisí s tým, ako zvláda človek stres. Neurotickí ľudia pristupujú k životu úzkostlivo, často sa hnevajú a z maličkostí robia beznádejné problémy. Svedomití ľudia majú vysokú úroveň sebadisciplíny a sú zorganizovaní, zameraní na cieľ. Extroverti sú často nadšení zo života a výrazne spoločenskí.

Ľudia, ktorí trpia miernou kognitívnou poruchou, majú problémy so sústredením, plánovaním, udržaním náročnej konverzácie, riešením zložitejších problémov, pamäťou či formuláciou myšlienok.

Ak ide o relatívne malé problémy, ktoré nemajú vážnejší vplyv na život človeka, ide o miernu kognitívnu poruchu. Ak sú problémy vážne, hovoríme o demencii, uvádza International Parkinson and Movement Disorder Society.

zdroj: Unsplash/ Eric Ward

Yoneda uviedla, že ľudia s vysokým skóre svedomitosti alebo nízkym skóre pre neurotizmus mali výrazne nižšiu pravdepodobnosť miernej kognitívnej poruchy.

Zorganizovaní ľudia s vysokou úrovňou sebadisciplíny majú podľa výsledkov štúdie nižšiu pravdepodobnosť, že sa im počas starnutia vyvinie kognitívny pokles, uvádza portál Science Daily. Napríklad 80-roční ľudia, ktorí majú vysokú svedomitosť, by mali žiť o takmer dva roky dlhšie bez kognitívnej poruchy než tí, ktorí na organizovanosť nedbali.

Z výsledkov štúdie vyplýva, že extrovertní a spoločenskí ľudia majú v rukáve rok života bez demencie navyše. Extroverti tiež preukázali lepšiu schopnosť obnoviť normálne kognitívne funkcie po predchádzajúcej diagnóze ich mierneho poškodenia. Výhody zrejme súvisia so socializáciou.

Horšie výsledky zaznamenali vedci u ľudí, ktorí mali sklon k stresu a znervózňovaniu sa. Vedci zistili, že neurotici majú naopak, minimálne o jeden rok bez problémov menej. Zlé výsledky sú pravdepodobne spojené s dlhodobým prežívaním stresu a emočnej nestability.