Prečo je v poriadku nadávať na sociálnych médiach alebo návod na tweetovanie počas krízových situácií

Karol Stračár / 10. apríla 2015 / Zaujímavosti

Udalosti v našom okolí sa stali jedným z hlavných dôvodov vzniku tweetov, ale žiadna udalosť nespustí tweetovaciu vlnu tak ako prírodné katastrofy. Napríklad hurikán Sandy, ktorý zasiahol USA v roku 2012 bol tweetovaný neuveriteľných 22 miliónov krát. Aj keď sociálne média nie sú vždy najvierohodnejším zdrojom informácií, ako to bolo napríklad v prípade označenia nesprávneho človeka za atentátnika Bostonských bombových útokov z roku 2013 na Reddit, poskytujú práve oni nenahraditeľnú masu informácií nielen pre záchranné zložky, ale následne aj pre odborníkov skúmajúcich krízové situácie.

 

Na základe jej skúmania prírodných nešťastí ako zemetrasenie na Haiti, hurikán Katrina a záplavy v štáte Colorado, Palen zhrnula niekoľko rád ako použitím Twitteru a iných sociálnych médií možno pomôcť sebe a ostatným v krízovej situácii.

 

1. Buď konkrétny

Človek v krízovej situácii často použije pri jej opise na Twitteri alebo Facebooku bez rozmýšľania slovné spojenia, ktoré ho napadnú ako prvé, ako napríklad pri požiari napíše „je to tu veľmi zadymené“. Z tejto informácie sa, ale prípadný záchranár nedozvie kde sa nachádzaš a aká je tvoja skutočná situácia. Leysia Palen hovorí, že opis situácie je prvoradý, pričom treba byť čo najkonkrétnejší vo vyjadrovaní s použitím fráz ako „dané množstvo dymu už ohrozuje moje zdravie“ a iných.

V ideálnom prípade obsahuje tweet alebo príspevok na Facebooku fotografiu miesta, kde práve si spolu s opisom a označením miesta a času jej vyhotovenia. Napriek tomu, že veľa z týchto informácií sa nachádza v metadátach fotografie, nie každý vie, kde tieto dáta hľadať. Práve preto Palen a jej kolegovia pracujú na aplikáciách, ktoré automaticky vložia potrebné údaje do mapy s viacerými vrstvami záznamu a časovými úsekmi.

 

 

2. Buď sám sebou

Opis situácie s chladnou hlavou je veľmi dôležitý, ale netreba zabúdať, že si stále len človek, ktorý má svoje pocity a emócie. Pri skúmaní príspevkov na sociálnych médiách Palen najprv vyraďovala príspevky, ktoré obsahovali vulgarizmy najmä z dôvodu, pretože sa domnievala, že tieto príspevky nebudú obsahovať informácie dôležité pre výskum. Neskôr však zistila, že práve samotné „nadávanie“ môže byť dôležitým znakom toho, ako je situácia vážna. Palen spolu s kolegami pri analýze príspevkov na sociálnych sieťach používa niekoľko algoritmov na filtrovanie potrebných informácií, hlavne pri zisťovaní pocitov ako napríklad pocit tiesne. Z tohto dôvodu je dôležité, aby si pri tweetovaní, prípadne opise krízovej situácie na inom sociálnom médiu netlmil svoje pocity a nesnažil sa byť príliš v pohode.

 

 

3. Všetko sleduj z bezpečia

„Nie je samozrejme možné, aby v strede hurikánu človek začal písať tweet, ktorý by opísal jeho situáciu, ale ľudia v bezpečnej vzdialenosti môžu byť zdrojom cenných informácií“ hovorí Palen. Vhodnejším spôsobom je, ak je to možné, buď komunikovať s ľuďmi priamo na mieste prostredníctvom sociálnych médií, alebo stať sa „zberačom“ informácií a zistiť potrebné veci na vlastnú päsť, samozrejme z bezpečnej vzdialenosti. Hodnovernosť informácie z krízovej situácie je podľa Palen overiteľná najmä tým, že v relatívne krátkom čase používateľ získa množstvo followerov a v prípade omylu, opraví po upozornení svoje príspevky. Okrem samotného pridávania príspevkov existujú aj iné spôsoby, ako môžeš pomôcť na sociálnych médiách, pričom jednou z možností sú rôzne inovatívne programy, ktoré umožňujú dobrovoľníkovi vytvoriť detailné mapy miest nešťastí pomocou satelitných snímkov, alebo dokážu rozoznať nájdené zviera podľa fotky, ktorú vložil do databázy jeho majiteľ. Ich hlavná výhoda spočíva v tom, že môžeš pomôcť bez toho, aby si sa sám vystavoval nebezpečenstvu.   

 

zdroj: sciencemag.org      

Pridať komentár (0)