Pre­čo strach nie je tvoj nepria­teľ

Tatiana Blazseková / 20. októbra 2015 / Zaujímavosti

Mám strach z pavú­kov, výšok, neús­pe­chu ale aj strach zo zača­tia nie­čo­ho nové­ho. Strach člo­ve­ka odzb­ro­ju­je a vnú­tor­ne ho zožie­ra. Na dru­hej stra­ne, je však veľ­mi pod­stat­ný a ak ho pocho­pí­me a zozná­mi­me sa s ním osob­ne, zis­tí­me, že sa ho nemu­sí­me báť. 

Mať strach zna­me­ná, báť sa nie­čo­ho, čo je defi­no­va­né a kon­krét­ne. Pres­ne vie­me, čoho sa bojí­me a čomu máme čeliť, aby sme ho pre­ko­na­li. V opač­nom prí­pa­de hovo­rí­me o úzkos­ti. Strach je tou naj­zá­klad­nej­šou emó­ci­ou. Prí­liš veľa stra­chu vedie k vzni­ku úzkos­ti, para­no­je a vše­mož­ných fóbii. Stra­chu pri­ro­dze­ne pri­dá­va­me nega­tív­ne kono­tá­cie. V sku­toč­nos­ti, tu však nie je na to, aby nás týral a držal nás ako ruko­jem­ní­kov vo vlast­nom tele.

Defi­no­vať strach je ťaž­ké ale všet­ci vie­me, o čom hovo­rí­me. Stres spô­so­bu­je reťa­zo­vú reak­ciu v moz­gu, počí­ta­júc vizu­ál­nym sti­mu­lom, uvoľ­ňo­va­ním množ­stva látok a kon­čiac zná­mou reak­ci­ou tela. Srd­co­vá frek­ven­cia sa zvý­ši, dýcha­nie sa zrých­ľu­je, zre­nič­ky sa roz­ši­ru­jú, meta­bo­liz­mus tuku a cuk­ru sa zrých­ľu­je pre prí­pad úte­ku a naše telo je pri­pra­ve­né konať. Keď čelí­me stra­ši­del­ným situ­áciám, ale záro­veň si uve­do­mu­je­me, že nehro­zí žiad­ne nebez­pe­čen­stvo, strach môže byť prí­jem­ný. To je dôvod, pre­čo ľudia skú­ša­jú extrém­ne špor­ty ale­bo poze­ra­jú horo­ry. Strach teda môže byť aj nie­čím, čom si uží­va­me a vyhľa­dá­va­me. 

Neviem ako strach pre­ko­nať a ani nech­cem radiť. Chcem ale uká­zať, že strach mož­no využiť a sta­vať na ňom ďalej. Ak sto­jím pred situ­áci­ou, kto­rá vo mne evo­ku­je strach, moja myseľ začne pra­co­vať na plné obrát­ky. Razom si vymys­lím 10 hypo­te­tic­kých situ­ácii a tých naj­šia­le­nej­ších prí­be­hov. Myš­lien­ka kor­ču­ľo­va­nia na zimá­ku pre niko­ho môže znieť zábav­ne ale kvô­li stra­chu z úra­zov, vypic­hnu­tých očí a pre­re­za­ných jazy­kov (áno, toho jazy­ka nachá­dza­jú­ce­ho sa v duti­ne úst­nej) sa tej­to akti­vi­ty asi nezú­čast­ním. 

Strach vo mne vzbu­dil fan­tá­ziu a pred­sta­vi­vosť. Sta­čí si len polo­žiť otáz­ku: čo naj­hor­šie sa môže stať. Člo­vek je schop­ný vytvá­rať prí­be­hy, začle­ňo­vať doň nové posta­vy, zauz­lo­vať prí­beh a tvo­riť neča­ka­né záve­ry. Zis­tí­me, že veľa našich obáv je asi nespl­ni­teľ­ných a vie­me vyfil­tro­vať len nie­koľ­ko tých najp­rav­de­po­dob­nej­ších. Zís­ka­me tak aký­si nad­hľad. Časť stra­chu z nás opad­ne a my sme bliž­šie ku kona­niu.

Strach nám teda cib­rí našu fan­tá­ziu, kto­rú môže­me využiť v kaž­do­den­nom živo­te. Strach moti­vu­je k ino­vá­ciám. Bojí­te sa že si v Amster­da­me na sta­ni­ci nenáj­de­te svoj bicy­kel? Vymys­lí­me apli­ká­ciu, kto­rá ho pomô­že nájsť a vy sa nebu­de­te báť že strá­vi­te tri hodi­ny hľa­da­ním. Využi­me tie­to prí­be­hy a pra­cuj­me na nich.

Hovo­riť o stra­chu a o tom ako sa ho zba­viť je asi tá naj­jed­no­duch­šia vec. Posta­viť sa mu a konať, je na dru­hej stra­ne asi tá naj­ťaž­šia výzva v živo­te. Mno­ho vecí, kto­rých sa bojí­me sa vlast­ne ani nesta­nú. Čo sa stá­va však čas­tej­šie je fakt, že sme para­ly­zo­va­ní a stag­nu­je­me. Skús­me nevní­mať strach ako náš­ho nepria­te­ľa ale ako spo­jen­ca. Skús­me oce­niť, čo pre nás robí.

Pridať komentár (0)