Predávaš byt skôr, než uplynie päť rokov? Jedna chyba ťa môže pripraviť o tisíce eur (TÝŽDENNÝ PREHĽAD)

Posledné dni priniesli viacero tém, ktoré sa priamo dotýkajú rodinných rozpočtov, budúcnosti mladých ľudí aj rozhodovania domácností. Kým jedna časť verejnosti hovorí o odchode Slovákov do zahraničia, údaje rezortu financií ukazujú priaznivejší pohyb ľudí cez hranice. Súčasne rastú otázky o drahých spotrebiteľských úveroch, daniach pri predaji nehnuteľností aj finančnom krytí počas dovolenky.

Do ekonomickej neistoty navyše vstupujú varovania pred možným ochladením svetového hospodárstva. Odborníci upozorňujú, že viaceré signály sa môžu prejaviť aj v bežnom živote domácností, od pracovných príležitostí až po cenu úverov.

Odchody zo Slovenska nie sú podľa registrov masové

Ministerstvo financií SR na základe predbežných údajov zdravotných poisťovní uviedlo, že v roku 2024 sa na Slovensko vrátilo viac ľudí, ako z krajiny odišlo. Kým počet odchodov klesol pod 20-tisíc, návrat evidovali pri takmer 27-tisíc osobách.

Minister financií Ladislav Kamenický označil rozšírené tvrdenia o hromadnom odchode ľudí za nepravdivé. „Dosť bolo klamstiev o tom, že ľudia dnes hromadne utekajú zo Slovenska. Fakty hovoria opak,“ vyhlásil.

Podľa Ministerstva financií SR sa tempo odchodov spomaľuje už od roku 2014. Vtedy zo Slovenska odišlo približne 51 200 ľudí, pričom späť sa vrátilo 29 853 osôb. V roku 2023 sa počty takmer vyrovnali. Krajinu opustilo 25 350 ľudí a 25 200 sa ich vrátilo.

Rezort za hlavné dôvody označuje nízku nezamestnanosť, pracovné príležitosti doma, znižovanie rozdielov v platoch a vyššie životné náklady v zahraničí. Kamenický zároveň hovorí aj o bezpečnosti, ktorú podľa neho mnohí ľudia považujú za dôležitý dôvod zostať.

Prieskum agentúry NMS Market Research však ukazuje odlišnú náladu. O odsťahovaní za posledný rok uvažovalo 38 percent oslovených. Pri ľuďoch vo veku od 18 do 29 rokov to boli až dve tretiny. Hlavnými dôvodmi sú nespokojnosť so smerovaním krajiny, vládou, platmi a životnou úrovňou.

Mladí Slováci odchádzajú kvôli politike, starších trápi zdravotníctvo: Čo poháňa frustráciu naprieč generáciami (ANALÝZA)

Problémom nie sú len hypotéky, ale najmä spotrebné pôžičky

Slováci si v posledných rokoch zvykajú na drahšie peniaze. Vyššie sadzby sa prejavujú pri hypotékach, kreditných kartách aj spotrebných úveroch. Práve druhá skupina patrí podľa údajov Európskej centrálnej banky medzi najdrahšie v eurozóne.

Priemerná sadzba nových spotrebiteľských úverov na Slovensku dosahovala na konci roka 2025 približne 9 percent. Priemer eurozóny bol okolo 7,1 percenta. Takéto pôžičky ľudia často využívajú na auto, rekonštrukciu, zariadenie domácnosti či ďalšie väčšie výdavky.

Rozdiel oproti hypotéke spočíva v zabezpečení. Pri bývaní banka financuje nehnuteľnosť, ktorú môže v prípade nesplácania predať. Spotrebiteľský úver väčšinou takúto záruku nemá, preto banka započítava vyššie riziko do úroku.

Aj Národná banka Slovenska upozorňuje, že objem spotrebiteľských úverov rastie rýchlejšie než priemer Európskej únie. Finančný odborník Lukáš Mrázik preto považuje za väčšie riziko práve spotrebné pôžičky, nie samotné hypotéky.

Predaj nehnuteľnosti ťa môže pripraviť o tisíce eur. Odborníci upozorňujú na veľký omyl Slovákov

Predaj nehnuteľnosti môže priniesť daň aj zdravotné odvody

Predávajúci bytu, domu alebo pozemku nemusia vždy ponechať celý zisk pre seba. Ak nehnuteľnosť vlastnia kratšie ako päť rokov, môžu zaplatiť daň zo zisku aj zdravotné odvody.

Realitný špecialista Branislav Čuri z MELIOR REALITY upozorňuje, že mnohí ľudia nepočítajú so 16-percentnými zdravotnými odvodmi pri osobe bez zdravotného postihnutia. Poisťovňa ich vyrubí v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

Dôležité je, že nezdaňuje sa celá predajná cena. Daňová poradkyňa Dominika Ružičková Kubišová z Easy Start vysvetľuje, že rozhoduje rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Do výdavkov možno zahrnúť kúpnu cenu, opravy, technické zhodnotenie, úroky z hypotéky, správne poplatky aj náklady spojené s predajom.

Odborníčka odporúča archivovať všetky doklady. Daňový úrad môže začať kontrolu aj päť rokov spätne a predávajúci musí vedieť svoje výdavky preukázať.

Slovensko má jedny z najdrahších spotrebákov v eurozóne. Hypotéky drahé nie sú, je to mýtus, vysvetľuje odborník

Dovolenka bez komerčného poistenia môže stáť tisíce eur

Mnohí cestovatelia sa spoliehajú na Európsky preukaz zdravotného poistenia. Ten platí v krajinách EÚ, v štátoch Európskeho hospodárskeho priestoru, vo Švajčiarsku, Veľkej Británii a na základe dohody aj v Srbsku. Ošetrenie však kryje najmä vo verejných zariadeniach a za niektoré úkony môže pacient doplácať.

Odborník na osobné financie Dominik Hlavačka upozorňuje, že preukaz neposkytuje asistenciu, nekryje repatriáciu ani spoluúčasť. Pri súkromnej nemocnici alebo pobyte mimo Európy môže byť komerčné poistenie rozhodujúce.

Poisťovne Generali a AXA Assistance riešili prípady, pri ktorých liečebné náklady vystúpili na tisíce až desaťtisíce eur. V Spojených štátoch sa suma po operácii ramena a hospitalizácii vyšplhala na 65-tisíc eur. Poistenie môže pokrývať aj storno zájazdu, stratu batožiny, dokladov či škodu spôsobenú inej osobe.

Recesia je za dverami, varuje známy ekonóm. Experti hovoria, čo to môže znamenať pre Slovensko

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska