PREKVAPIVÉ ODHALENIE: Vedci konečne zistili, kedy mozog začína spomaľovať. Je to vyšší vek, ako sme si doteraz mysleli

  • Štúdia vychádzala z online testu, na ktorom sa zúčastnilo viac ako milión ľudí
  • Predchádzajúce štúdie vzali do úvahy iba inteligenciu, nie iné faktory
  • S vekom sa nemení funkčnosť mozgu, ale starší ľudia sú viac opatrní
ľudia
Ilustračný obázok, Unsplash/Rosting
  • Štúdia vychádzala z online testu, na ktorom sa zúčastnilo viac ako milión ľudí
  • Predchádzajúce štúdie vzali do úvahy iba inteligenciu, nie iné faktory
  • S vekom sa nemení funkčnosť mozgu, ale starší ľudia sú viac opatrní

Takmer z každej strany počúvame, že ľudský mozog operuje pomalšie po dvadsiatke, poprípade tridsiatke, čo aj mnohí často používajú ako výhovorku na to, že už sú príliš starí na to, aby sa naučili niečo nové. 

Najnovšia štúdia, ktorú 17. februára v časopise Nature Human Behaviour vydala University of Heidelberg na základe obrovskej vzorky takmer 1,2 milióna respondentov, však podľa The Guardian vyvracia všeobecne prijímanú pravdu, že ľudský mozog spomaľuje po 20-ke, respektíve 30-ke.

A pritom, ako uvádza News Scientist, vedecký tím vedený nemeckým psychológom Mischom von Krausom, zbieral dáta od ľudí vo veku od 10 do 80 rokov v rámci experimentu, ktorého pôvodným zámerom malo byť odmeranie implicitnej rasovej predpojatosti.  

Online inteligenčný test

BBC informuje, že nemeckí výskumníci ohodnotili účastníkov online experimentu na základe ich reakčného času na inteligenčný test.

Vedci ukázali účastníkom sériu online obrázkov a požiadali ich, aby ich pomocou rôznych tlačidiel zaradili do dvoch kategórií, dobré alebo zlé.

Naznačujú, že úloha zahŕňa odlišné procesy vrátane mentálnej rýchlosti, ktorá je približne definovaná ako rýchlosť, akou spracovávame informácie, aby sme urobili rozhodnutie, a opatrnosti pri rozhodovaní, ktorá sa zameriava na čas potrebný na zváženie informácií, kým sa rozhodneme, a taktiež aj čas potrebný na reálne stlačenie tlačidla.

Spomaľujú sa reakcie, nie intelekt

The Guardian uvádza, že výsledky tejto štúdie boli podobné s predchádzajúcimi, keďže priemerný čas na udanie správnej odpovede bol najlepší u približne 20-ročných účastníkov. 

Výskumníci však zároveň tvrdia, že použitá metrika taktiež zachytáva, ako je človek opatrný pri udávaní svojej odpovede, a tiež jeho základné rýchlosti motorickej reakcie.

Pomocou strojového učenia sa vedci zamerali na extrahovanie ďalších informácií o týchto dvoch skrytých faktoroch zo vzorov v údajoch. Napríklad, ak niekto konzistentne odpovedal pomalšie, bez ohľadu na náročnosť danej otázky, model to môže s väčšou pravdepodobnosťou pripísať pomalým motorickým reakciám.

V tejto súvislosti BBC informuje, že pomocou matematických modelov boli vedci schopní odhadnúť rýchlosť, akou účastníci dokončili jednotlivé časti procesu.

Zistili, že kým priemerný čas na splnenie celkovej úlohy sa po 20. roku života zhoršil, mentálna rýchlosť spracovania informácií sa začala spomaľovať až po 60-ke. Inými slovami, vekom nestrácame mozgovú kapacitu, ale fyzické reflexy, respektíve motoriku, ale predovšetkým sa človek vekom stáva opatrnejší.

„Až do staršej dospelosti sa rýchlosť spracovania informácií v úlohe, ktorú sme analyzovali, takmer nezmení. S pribúdajúcim vekom sú ľudia pri svojich rozhodnutiach opatrnejší a snažia sa vyvarovať chybám. Zároveň sa s pribúdajúcim vekom spomaľujú motorické procesy, v tomto experimente stláčanie správnych kláves,“ objasnil pre News Scientist von Krause. 

Von Krause zároveň dodal, že táto štúdia môže ovplyvniť prijímanie nových ľudí do zamestnania, ako aj povýšenia, keďže podľa jeho štúdie mentálna kapacita ľudí okolo 50-ky je takmer na rovnakej úrovni ako u dvadsiatnikov.

Zdroje: Nature Human Behaviour, The Guardian, News Scientist, BBC

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá