Pre­zi­dent Andrej Kis­ka: “Neboj­te sa ísť do toho, no maj­te v hla­ve aj plán B”

Martin Bohunický, Lukáš Gašparík / 24. decembra 2015 / Rozhovory

Meno náš­ho pre­zi­den­ta je v posled­nej dobe spá­ja­né hlav­ne s poli­ti­kou. Netre­ba však zabú­dať na jeho blíz­ky vzťah k pod­ni­ka­niu, star­tu­pom a vzde­lá­va­niu — témam, kto­ré výraz­ne ovplyv­ňu­jú vývoj našej spo­loč­nos­ti.

Pán pre­zi­dent, väč­ši­na ľudí zo star­tu­po­vé­ho pro­stre­dia Vás vní­ma ako “star­tu­po­vé­ho pre­zi­den­ta”, keď­že robí­te veľa akti­vít na pod­po­ru toh­to pro­stre­dia, pre­to na úvod otáz­ka, čo zna­me­ná pre Vás slo­vo star­tup?

Prá­ve s mojim synom sa často­krát baví­me o tom, čo tie star­tu­py vlast­ne sú. V jeho poní­ma­ní je star­tup fir­ma, kto­rá má mesač­né náras­ty, ako naprí­klad mobil­ná apli­ká­cia. Vte­dy si ho dobe­rám, že to by asi fir­my, kto­ré som ja žalo­žil a pre­dal, star­tu­py nebo­li. Časom sa ich poda­ri­lo dob­re roz­be­hnúť a pre­dať, pre­to si tre­ba polo­žiť takú tú filo­zo­fic­kú otáz­ku, čo to ten star­tup je. Prav­de­po­dob­ne by sme mali fir­my, kto­ré majú ambí­ciu vytvo­riť nie­čo glo­bál­ne, volať star­tu­pom.

Na snímke prezident SR Andrej Kiska počas odovzdávania štátnych vyznamenaní pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku Slovenskej republiky v Rytierskej sále Bratislavského hradu 13. januára 2015. FOTO TASR - Martin Baumann

Napriek tomu, že moje pod­ni­ka­nie bolo úspeš­né, išlo viac menej o lokál­ny biz­nis, keď­že sme nikdy nema­li ambí­ciu glo­bál­ne expan­do­vať. Para­dox­né je to, že mno­hé fir­my zo začiat­ku nevní­ma­jú a nema­jú ambí­ciu a poten­ciál glo­bál­ne­ho ras­tu, ale keď sa to roz­beh­ne tak sa rých­lo dajú zalo­žiť fir­my v ďal­ších kra­ji­nách naoko­lo. Ak je myš­lien­ka fir­my naozaj dob­rá a darí sa ju šíriť v danej kra­ji­ne, tak aj fir­ma, kto­rá sa navo­nok nesprá­va ako star­tup, môže po rokoch expan­do­vať veľ­mi rých­lo. Čiže je to taká naša dile­ma so synom. Ja si osob­ne mys­lím, že star­tu­py nie sú len v oblas­ti IT a tech­no­ló­gií, ale aj v iných oblas­tiach.

S tým s Vami úpl­ne súhla­sí­me :)

Pove­dz­te to potom môj­mu syno­vi. Asi sa zhod­ne­me, že otvo­re­nie piz­ze­rie v Pop­ra­de nie je star­tup. Ale keby tu piz­zu naprí­klad rozná­šal dron, čiže by pri­stu­po­val pod­ni­ka­teľ k bež­ným veciam/službám uni­kát­ne, tak by sme to už moh­li nazvať star­tu­pom.

921a1f92-a26f-4ebe-9f96-bfd56f648121

Tak­že poin­ta je rozná­šať všet­ko s dro­nom :)?

Je mož­né, že ich za chvíľ­ku zaká­žu úpl­ne, tak­že urči­te nie. (smiech)

Pán pre­zi­dent, aké to je teda pre Vás stáť na čele Slo­ven­skej repub­li­ky? Pre­šli ste si už fun­kcia­mi biz­nis­ma­na, filan­tro­pa a teraz pre­zi­den­ta. Aké to je?

Dopo­siaľ som stál na troch zau­jí­ma­vých pozí­ciách z pohľa­du mojej kari­é­ry. Najprv ako CEO na čele biz­ni­su. Potom na čele cha­ri­ty — Dob­rý Anjel a teraz som pre­zi­dent. Dob­rý Anjel je mimo­cho­dom jed­na z naji­no­va­tív­nej­ších cha­rít. Aj vďa­ka tomu sa sta­la tak úspeš­nou na Slo­ven­sku a veľ­mi dob­re sa jej darí i v Čechách, čiže tiež je to taký star­tup (smiech). Kaž­dá jed­na táto pozí­cia vyža­du­je od člo­ve­ka tro­chu iné zruč­nos­ti a vyža­du­je iný sys­tém ria­de­nia a pohľa­du na to, čo člo­vek robí. Biz­nis, to všet­ci pozná­me, tam je to jed­no­du­ché — nie­čo dáte, nie­čo dosta­ne­te, vyjed­ná­va­te atď. Keď sto­jí­te na čele cha­ri­ty, člo­vek vyža­du­je a pýta od ľudí nie­čo, ale nedá­va nič. Musí im dať neja­kú emó­ciu — pomô­žeš, budeš sa cítiť lep­šie.

V nepo­sled­nom rade vní­mam úlo­hu pre­zi­den­ta ako člo­ve­ka, kto­rý je vole­ný ľuď­mi a má vyso­kú dôve­ru tých­to ľudí, ale samoz­rej­me nie je to exe­ku­tí­va. Pre­zi­dent je v mojom poní­ma­ní člo­vek, kto­rý má ovplyv­ňo­vať spo­loč­nosť ako takú. To zna­me­ná klásť otáz­ky, nasto­ľo­vať témy, vyvo­lá­vať dis­ku­siu a vytvá­rať pro­ti­vá­hu vlá­de — vyža­do­vať od nej odpo­ve­de a rie­še­nia. V porov­na­ní s biz­ni­som a cha­ri­tou je to naj­ťaž­šie zada­nie. Musí­te totiž ovplyv­ňo­vať mys­le­nie ľudí. Naprí­klad sa sna­žím vysvet­liť, že škols­tvo je nesmier­ne dôle­ži­té, pre budúc­nosť našej kra­ji­ny a my sme stra­ti­li rešpekt a úctu k vzde­la­niu, k uči­te­ľom. Kým to ľudia pocho­pia chví­ľu to trvá, je to na dlhú trať.

1149735_875585415895571_988054827715738270_o

Tak­že na čele biz­ni­su, štá­tu, charity..čo bude ďalej?:)

Veľ­mi pek­ná otáz­ka, lebo pou­ka­zu­je na para­do­xy v živo­te člo­ve­ka. Keď som zakla­dal biz­nis, vôbec som si nemys­lel, že budem zakla­dať cha­ri­tu. Chcel som mať zamest­nan­cov, zará­bať, mať pek­né býva­nie, zabez­pe­če­nú rodi­nu. Nikdy som nad cha­ri­tou nepre­mýš­ľal. Keď som však robil biz­nis, začal som sa zra­zu cítiť doslo­va “nekom­for­tne” pre­to, koľ­ko dostá­vam ja a koľ­ko ľudí trpí. Tak som si pove­dal, že je to doslo­va moja povin­nosť zalo­žiť cha­ri­tu a pomá­hať dru­hým. Až sa to dosta­lo do štá­dia, kedy som si pove­dal, že budem robiť LEN cha­ri­tu.

Keď som sa potom veno­val cha­ri­te, priš­li za mnou, že poď do poli­ti­ky. Pove­dal som: “Neexis­tu­je, ja do tej špi­ny v živo­te nevs­tú­pim”. No keď som robil tú cha­ri­tu ďalej a videl, ako nám zby­toč­ne zomie­ra­jú deti a aké tu máme prob­lé­my v spo­loč­nos­ti, tak som si pove­dal, že do tej poli­ti­ky vstú­piť musím. Cha­ri­ta je síce super vec, ale ťaž­ko ovplyv­ní­te spo­loč­nosť ako takú. Tak­že sa ma nepý­taj­te, čo bude za 3,5 roka. Pre­to­že čokoľ­vek by som pove­dal, za rok to nemu­sí byť prav­da. Tak, ako keď sa ma pýta­li, či chcem ísť do poli­ti­ky a ja som odpo­ve­dal: “Čo si, ja v živo­te do poli­ti­ky nevs­tú­pim.” A o tri roky som začal kan­di­do­vať na pre­zi­den­ta.

Mys­lí­te si, že odke­dy ste vstú­pi­li do poli­ti­ky sa naša spo­loč­nosť pohla k lep­šie­mu?

Jeden člo­vek kra­ji­nu nezme­ní. To sa nedá. Žiad­ny člo­vek nemá také schop­nos­ti, aby doká­zal zme­niť národ. To mi na dru­hej stra­ne vôbec neube­rá ener­giu, aby som na rôz­ne veci rea­go­val, vystu­po­val, pou­ka­zo­val atď. Čo ma môže v úvo­dzov­kách tešiť je fakt, že tá dôve­ra ľudí voči mne tu je, napriek tomu, že otvá­ram nie úpl­ne jed­no­du­ché témy, ako sú mig­ran­ti ale­bo róm­ska otáz­ka. Ja sa nebo­jím posta­viť aj za nepo­pu­lár­ne témy, kto­ré ľudia nema­jú moc radi, otvá­ram ich, pre­to­že si mys­lím, že o nich musí­me hovo­riť.

12244325_863002737153839_8743810602010002852_o

Hovo­ri­li ste, že škols­tvo je jed­nou z naj­dô­le­ži­tej­ších zlo­žiek spo­loč­nos­ti. Dnes je v takom sta­ve, v akom je. Kde vidí­te budúc­nosť škols­tva vy? Veľa mla­dých má dnes pocit, že “načo pôj­dem na ško­lu, veď aj tak ma nenau­čí to, čo je využi­teľ­né pre mňa v pra­xi”.

Musím k tomu pove­dať hlav­ne jed­nu vetu, kto­rú rád opa­ku­jem. To, aké máme dnes škols­tvo, tak bude vyze­rať naša kra­ji­na za 20 – 30 rokov. Mla­dí ľudia, kto­rí sú dnes v lavi­ciach, raz budú sedieť tu namies­to nás. Vzde­lá­va­niu tre­ba vrá­tiť úctu. Ale spo­jil by som rád vašu otáz­ku s ino­vá­cia­mi a star­tup­mi.

Teraz som bol na VŠVÚ a bol tam Šte­fan Kle­in aj so svo­jim lie­ta­jú­cim autom. Uka­zo­val mi tam všet­ky tie nád­her­né pro­jek­ty a dizaj­ny. Z tej­to ško­ly vyšli dizaj­né­ri, kto­rí navrhu­jú špič­ko­vé autá po celom sve­te. Tre­ba si na rovi­nu pove­dať, že keby tam tie dec­ká nešli, tak sa z nich nikdy tí dizaj­né­ri nesta­nú. Keby Šte­vo Kle­in tú svo­ju ško­lu neskon­čil, nikdy by nezos­tro­jil Aero­mo­bil.

Ak dis­ku­tu­je­me o tech­no­ló­giách a star­tu­poch, bez kva­lit­né­ho vzde­la­nia si to neviem ani pred­sta­viť. Mno­ho IT nápa­dov pri­chá­dza s tým, že musí­te mať urči­té vedo­mos­ti. Taký ESET nevy­mys­lí­te, pokiaľ nevie­te kódo­vať, to sa nedá.

12314536_868152793305500_8030274680450727389_o

Áno, sú dru­hy star­tu­pov, kto­ré sa dajú vymys­lieť bez vzde­la­nia a môžu byť uži­toč­né, ale na kva­lit­né pro­jek­ty je vzde­la­nie nut­nos­ťou. Rád spo­mí­nam na to, keď pri­šiel Tomáš Ros­pu­tin­ský za mnou s tým, ako chce vyro­biť bus­tu, na kto­rú si ľudia môžu odkla­dať oku­lia­re ale­bo neskôr chcel poži­čia­vať kabel­ky. Nako­niec som mu ako anjel­sky inves­tor aj penia­ze dal, kto­ré musel potom chu­dák dlho splá­cať, lebo ten­to biz­nis mu nevy­šiel. 

Bol som na ško­lách MIT a Stan­for­de. Tam, keď ste výskum­ník, chce­te vyvi­núť naprí­klad nový pohár a potre­bu­je­te nie­ko­ho, kto vám dodá iný typ skla, čaká na vás 100 orga­ni­zá­cií. Na Slo­ven­sku to nefun­gu­je, naši ľudia sú pri­nú­te­ní impro­vi­zo­vať, ale to z nich robí super ino­vá­to­rov, pre­to­že sú núte­ní rie­šiť prob­lé­my, kto­ré za nich v zahra­ni­čí vyrie­ši “ser­vis”.

Teraz som sa roz­prá­val s jed­ným pro­fe­so­rom, kto­rý pred­ná­šal u nás aj v zahra­ni­čí a on mi pove­dal, že naši ľudia sú svo­jou uni­ver­zál­nos­ťou iní, ako na zápa­de, pre­to­že sú ľah­šie pou­ži­teľ­ní v pra­xi.

10999631_720576088063172_7068906148539088629_n

To, ale vôbec neo­spra­vedl­ňu­je, že na našich tech­nic­kých ško­lách je mini­mum pra­xe. Nech­cem byť kon­krét­ny, no stre­tol som štu­den­tov a nikto z nich si počas celé­ho štú­dia nesia­hol na prax, s výnim­kou dvoch týž­dňov kopí­ro­va­nia papie­rov v neja­kej kan­ce­lá­rií. Čo môže­me čakať od mla­dých ľudí, kto­rí počas ško­ly mali maxi­mál­ne nie­kde dva týžd­ne pra­xe!? Moje dcé­ra Natá­lia, kto­rá štu­do­va­la v zahra­ni­čí, muse­la povin­ne dva­krát po pol­ro­ku pra­xo­vať v neja­kej fir­me, to isté u môj­ho syna. Skon­čiť ško­lu bez pra­xe? Veď to dnes už neexis­tu­je!

Ja roz­umiem frus­trá­cií mla­dých ľudí, kto­rí si hovo­ria: “Načo mi bude taká­to ško­la?” Pre­to, keď cho­dím po gym­ná­ziách vždy hovo­rím, aby si bra­li len tie naj­lep­šie ško­ly, aby boli nároč­ní, necho­di­li na uni­ver­zi­ty, kto­ré prej­dú ľah­ko a nič sa tam nenau­čia. Ak ste mla­dý člo­vek, kto­rý je nespo­koj­ný s tým, ako to vyze­rá na slo­ven­ských ško­lách, kľud­ne choď­te aj von štu­do­vať, je to skve­lá ško­la živo­ta, ale vždy na nich ape­lu­jem, aby sa pokú­si­li vrá­tiť. Mno­hí by sa aj radi vrá­ti­li, veď doma je doma.

Hovo­ri­li ste, že na Slo­ven­sku je veľa šikov­ných ľudí. Májú pod­ľa Vás Slo­vá­ci nie­čo, čím sa odli­šu­jú pove­dz­me od iných náro­dov?

Áno, Slo­ven­sko má pod­ľa mňa špič­ko­vých kre­a­tív­nych ľudí, to vidím, keď som bol nedáv­no na jed­nej fakul­te, tam som doslov­ne padol na zadok z toho, čo tie dec­ká vytvo­ri­li. Čo nám však chý­ba, je spo­jiť ich s ľuď­mi, kto­rí majú tzv.“biznis dri­ve”. Slo­ven­skí kre­a­tív­ci majú skôr ten “pro­duct dri­ve”. Až potom môže z toho vznik­núť aj naozaj dob­rý star­tup.

Dob­rým prí­kla­dom sú v tom­to Koši­ce, kde je veľa kva­lit­ných tech­nic­kých škôl, oko­lo kto­rých ras­tú rôz­ne “tech huby”, pop­ri kto­rých zasa vyrást­lo zná­me IT Val­ley. Dnes tam je mys­lím 7.000 zamest­na­ných ľudí a poten­ciál je ďal­ších 3.000. Ško­ly však nestí­ha­jú tých­to ľudí pro­du­ko­vať. Zatiaľ nám na Slo­ven­sku tro­chu chý­ba toto zdra­vé pod­hu­bie, z kto­ré­ho potom môžu rásť ďal­ší šikov­ní ľudia a kva­lit­né fir­my.

11001769_720575941396520_5432626344956716967_n

Vše­obec­ne nám však chý­ba v spo­loč­nos­ti také nasta­ve­nie mys­le, že keď som mla­dý a šikov­ný, nebu­dem roz­mýš­ľať, do akej dob­rej prá­ce sa dosta­nem, ale aký biz­nis by som mohol vytvo­riť. To je ale prob­lém celej Euró­py v porov­na­ní s Ame­ri­kou. Ame­ri­čan chce byť sám sebe pánom, majú to ozaj v sebe.

Aj tam vidím svo­ju úlo­hu ako pre­zi­den­ta, aby som hovo­ril o tom, že sa netre­ba báť ris­ko­vať. Aby sme náš poten­ciál vede­li pre­ta­viť do ďal­ších Ese­tov, Aero­mo­bi­lov a Sygi­cov.

Radi spo­mí­na­te, že aj vy ste začí­na­li ako star­tu­pis­ta. Mys­lí­te si, že to majú dnes mla­dí ľudia ľah­šie ale­bo ťaž­šie v pod­ni­ka­ní? Čo vní­ma­te ako naj­väč­šiu pre­káž­ku?

V nie­kto­rých prí­pa­doch ľah­šie, v nie­kto­rých ťaž­šie. Keď som začí­nal, bolo tu veľa vecí, kto­ré sa dali odpo­ze­rať z vyspe­lých kra­jín a fun­go­va­li. Bolo cel­kom jed­no­du­ché to imple­men­to­vať a člo­vek bol zra­zu úspeš­ný. Vďa­ka inter­ne­tu sa dnes to zná­me “Know How” šíri už veľ­mi rých­lo a kvô­li tomu tu dnes už väč­ši­nu tých­to vecí máme. Bolo ove­ľa jed­no­duch­šie sa pre­sa­diť, keď­že tu nebo­la taká kon­ku­ren­cia. V tom­to to bolo ľah­šie.

Ale zase naopak, dnes tu máme 500-mili­ó­no­vý trh. Ja keď som otvá­ral biz­nis, môj trh mal 5 mili­ó­nov ľudí. Dnes, ak začne­te vyrá­bať dob­rý pohár, kto­rý bude naprí­klad mine­rál­ku držať stá­le v chla­de a bez bate­riek, cer­ti­fi­ku­je­te ho a môže­te rázom pre­dá­vať do celej EÚ. Za mojich čias by som ho musel cer­ti­fi­ko­vať v kaž­dej jed­nej kra­ji­ne zvlášť, pri­čom v kaž­dej kra­ji­ne boli inak nasta­ve­né pra­vid­lá. Toto zase pri­ná­ša kon­ku­ren­ciu z celé­ho sve­ta.

d6b7022e-173c-4f35-b6c3-2c064a1f2420

Prá­ve na pomoc začí­na­jú­cim pod­ni­ka­te­ľom ste v minu­los­ti spo­me­nu­li, že by ste po “pre­zi­den­to­va­ní” chce­li vytvo­riť fórum úspeš­ných pod­ni­ka­te­ľov, kto­rí by tým­to radi­li. Stá­le to pla­tí?

Áno, pove­dal som to a naďa­lej to pla­tí! Len ešte stá­le som pre­zi­dent, tak­že bude­te musieť chví­ľu počkať (smiech).

Otáz­ka z mož­no tro­cha iné­ho súd­ka. Mali sme tu Tec­hMatch, kto­rý bol, aký bol. Tak­to asi nemá vyze­rať spo­lu­prá­ca štá­tu so súkrom­ným sek­to­rom. Ako by teda táto spo­lu­prá­ca mala vyze­rať pod­ľa Vás? Čo by mala vlá­da uro­biť pre pod­po­ru pod­ni­ka­teľ­ské­ho sek­to­ra? Čo by sa malo udiať, čo by sa malo zme­niť?

V prvom rade sa to musí posta­viť ako pri­ori­ta. Keď je nie­čo pri­ori­ta tak na to vyčle­ním pros­tried­ky a špič­ko­vých ľudí. 

Čo je tiež ešte dôle­ži­té, to je dôve­ra v spo­lu­prá­cu so súkrom­ný­mi fir­ma­mi. Naprí­klad také Estón­sko a ich e-govern­ment, Nemec­ko, Fín­sko, tu vša­de sa poda­ri­lo vytvo­riť dob­rý vzťah medzi štá­tom a súkrom­ný­mi fir­ma­mi pri­čom necha­li kre­a­ti­vi­tu na tých pod­ni­kav­cov, aby to spra­vi­li sku­toč­ne po svo­jom a dob­re.

U nás žiaľ čas­to veci spo­li­ti­zu­je­me, keď­že ide o veľ­ké penia­ze, tak to musí strá­žiť nie­kto, kto je meno­va­ný štá­tom, ten je vybe­ra­ný pod­ľa rôz­nych pra­vi­diel, kto­ré sú ovplyv­ňo­va­né poli­ti­kou a poli­tic­ký­mi nomi­ná­cia­mi a to nie je dob­re.

Čiže potre­bu­je­me to za prvé nasta­viť ako pri­ori­tu a za dru­hé mať dôve­ru a sys­tém nachá­dza­nia tých vhod­ných par­tne­rov, naprí­klad keby ste dali e-govern­ment spra­viť Mišo­vi Tru­ba­no­vi a tým cha­la­nom, čo sa oko­lo toho točia, tak to spra­via za desa­ti­nu a bude to funkč­né. Tak­to sa uto­pia ďal­šie stov­ky mili­ó­nov. 

image_1444900819

Pán pre­zi­dent, čas­to sa stre­tá­vam s jed­nou mis-intrep­re­tá­ci­ou. Viem, že pozý­va­te pod­ni­ka­te­ľov, aka­de­mi­kov a star­tu­pis­tov na svo­je zahra­nič­né misie. Pod­ľa čoho si tých­to ľudí vybe­rá­te a načo s Vami vlast­ne ces­tu­jú?

Náš zásad­ný kon­cept je taký, že sa sna­ží­me do lie­tad­la dať ľudí, kto­rí v prvom rade tam von­ku uka­zu­jú, že na Slo­ven­sku sú mla­dí a ino­va­tív­ni ľudia. Záro­veň dať tým ľudom mož­nosť, aby sa aj oni na tej ces­te nie­čo nauči­li. Ten kľúč súvi­sí s tým, kam ide­me, v čom je tá kra­ji­na výbor­ná a čo pres­ne sa tam ide rozo­be­rať.

Do Estón­ska sme naprí­klad bra­li ľudí, kto­rí sa zau­jí­ma­jú o e-govern­ment, do Nemec­ka ľudí z car indus­try, teraz ide­me do Bul­har­ska, kto­rí sú zase dob­rí v bio prie­mys­le. Tak­že vždy sa sna­ží­me vytvo­riť sku­pi­nu, kto­rá má k tomu čo tam je blíz­ko, aby to know-how doká­za­li pri­tiah­nuť sem a záro­veň uká­zať, čo vie­me my a či sa to dá spo­jiť.

(Pozn. red. — ľudia, kto­rí ces­tu­jú s pánom pre­zi­den­tom, si hra­dia všet­ky nákla­dy spo­je­né s takou­to ces­tou, okrem letec­kej dopra­vy na dané mies­to).

fc899065-6e22-4431-9ca6-d4d70537a8e4

Kedy pod­ľa vás môže­me oča­ká­vať neja­ký slo­ven­ský sve­to­vý a k tomu ešte aj star­tu­po­vý úspech? Máte neja­ké­ho lokál­ne­ho favo­ri­ta?

Ak by som to vedel, tak by som tam okam­ži­te inves­to­val (smiech). Vždy je to kom­bi­ná­cia via­ce­rých fak­to­rov, mno­ho myš­lie­nok sa uka­zo­va­lo ako geniál­ne a pad­li. Nie­ke­dy sa zda­lo, že to už nepôj­de a zra­zu sa to oprá­ši­lo, uče­sa­lo a išlo to. Ja tak s obdi­vom poze­rám na ten ESET. Vždy keď som v Ame­ri­ke a vidím tam v obcho­de rekla­mu na Eset, tak sa vždy pote­ším. Držím prs­ty, aby také­to fir­my vzni­ka­li aj naďa­lej.

Ak by ste mali mla­dým ľuďom na Slo­ven­sku nie­čo odká­zať, čo by to bolo?

Pros­te sa nebáť, ísť do toho. Ale tre­ba mať urči­tú dáv­ku poko­ry. Mla­dí sa doká­žu tak nad­c­hnúť svo­jim nápa­dom, že pre­sta­nú byť objek­tív­ni a pre­sta­nú počú­vať rady tých, kto­rí už nie­čo doká­za­li. Nebáť sa pad­núť, no mať v sebe ozaj zdra­vú mie­ru poko­ry. A keď už za tým člo­vek ide, tak je potreb­né si posta­viť v hla­ve aj plán B v prí­pa­de, že by to nevyš­lo.

b152605f-f7f6-40fb-8663-769c1507872e
Pridať komentár (0)